AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Deti z asistovanej reprodukcie. Čím sa líšia od „normálnych“?

Keď držíte v náručí práve narodené zdravé dieťatko, všetky útrapy, ktoré často otehotnenie a graviditu sprevádzali, sú preč ako mávnutím prútika. A je úplne jedno, či bola vaša Anička počatá prirodzenou cestou, alebo trebárs pomocou asistovanej reprodukcie.
Deti z asistovanej reprodukcie. Čím sa líšia od „normálnych“?

Napriek tomu, že stále viac mladých párov (a nielen na Slovensku) má ťažkosti s prirodzeným počatím, dodnes pretrvávajú niektoré mýty a povery spojené práve s pokrokom v medicíne a vede. Tá dokáže často podať pomocnú ruku aj v prípadoch, kedy je príroda slabá. Takzvaná IVF (in vitro fertilizácia) má na svojom konte v posledných desaťročiach tisíce narodených detí.

Slávne maminky | Batoľa | Dojča | Novorodenec | Pôrod

Aneta Parišková: Všetok čas venujem len deťom a práci

Nie je to žiadna vzácnosť, že sa dvojice uchyľujú do starostlivosti reprodukčných centier po celej republike, aby im rôznymi spôsobmi pomohli k vytúženému potomkovi. A nemusí to zďaleka byť hneď umelé oplodnenie.

Cesty k počatiu

Záleží na tom, kde je príčina neplodnosti a či sa vôbec odhalí.
Pre každý pár je vhodný iný spôsob liečby, preto nemá zmysel sledovať „kto čo podstúpil a my ešte nie“. U mužov býva náročná terapia, často je práve u nich najvhodnejšia asistovaná reprodukcia. Liečba ženy je v mnohých prípadoch úspešnejšia.

Či už hovoríme o hormonálnej terapii (tá sa využíva pri problémoch s ovuláciou, endometriózou a ďalšími hormonálnymi problémami), či drobnejších chirurgických zákrokoch. Pre niektoré menej komplikované prípady používajú centrá metódu IUI (intrauterinná inseminácia).

„Tento výkon je relatívne jednoduchý, bezbolestný a robí sa ambulantne a bez anestézie,“ vysvetľuje jeho výhody MUDr. Jan Šulc, vedúci lekár Centra asistovanej reprodukcie GEST. Potom, čo sa partnerove spermie skoncentrujú a prečistia, zavádzajú sa špeciálnym katétrom do dutiny maternice v období ovulácie.

Metóda je vhodná pre páry s nejasnou príčinou neplodnosti, pre tie, kde má muž horší (nie ťažko patologický) spermiogram, alebo kde žena trpí poruchou hormonálnej regulácie, neovuluje a potrebná je u nej stimulácia gonadotropnými hormónmi. Ak je prítomná ovulácia, odporúča sa najprv skúsiť IUI v cykloch bez hormonálnej liečby.

Metóda sa môže robiť aj s použitím spermií anonymného darcu u dvojíc, kde nie sú k dispozícii žiadne partnerove spermie. Tam, kde sa stimuluje ovulácia, treba tiež zvažovať možnosť viacpočetného tehotenstva.

Novinky v oblasti liečby neplodnosti

„Hlavným ‚hmatateľným‘ výsledkom je zachovanie vysokej úspešnosti pri stále klesajúcom počte zavádzaných embryí. V súčasnosti už v prevažnej väčšine prípadov transferujeme jedno embryo,“ dodáva MUDr. Jan Šulc.

Domov a rodina | Materstvo | Tehotenstvo

Mýty o tehotenstve, ktoré vám môžu zamotať hlavu

V prípade liečiv sa ich zlepšovanie týka predovšetkým komfortu aplikácie – pacientky majú k dispozícii predplnené perá, depotné injekcie (aplikácia sa robí len raz za týždeň). Stimulačná liečba vo forme tabletiek zatiaľ čaká na „dotiahnutie“, napriek tomu majú pacientky oveľa väčšie pohodlie než pred rokmi, kedy sa s liečbou začínalo. Dnes sa na IVF pripravujú doslova „z domu“.

Sú zavedené nové metodiky a médiá, ktoré pomáhajú s efektívnejšou liečbou (mikromanipulačná metóda PICSI dokáže vytipovať oplodnenia schopné spermie, nové médiá dávajú väčšiu šancu na uhniezdenie embryí v maternici).

Šanca na dieťa

„Pri IVF cykloch so stimuláciou je pravdepodobnosť počatia pri zavedení jediného embrya (v súčasnosti prevažujúci spôsob) asi 35 %. Pri cykloch so zmrazenými embryami je úspešnosť približne o 5 % nižšia. Pôrodov je o niečo menej – aj ženy, ktoré otehotnejú po IVF, môžu rovnako ako ženy, ktoré počali prirodzenou cestou, potratiť či byť mimomaternicovo tehotné.

Následné tehotenstvo síce kvôli tomu, ‚čo má žena za sebou‘, vedieme obvykle ako rizikové, ale vo väčšine prípadov sa priebeh vôbec nelíši od tehotenstva ‚bežného‘. Po IVF sa však častejšie vyskytujú dvojčatá ako po počatí bežnou cestou,“ konštatuje MUDr. Šulc.

Ako prebieha tehotenstvo?

Je iné než pri prirodzenom počatí? Tým si láme hlavu nejedna pacientka centier asistovanej reprodukcie. „Následné tehotenstvo síce vedieme obvykle ako rizikové, ale vo väčšine prípadov sa priebeh nijako nelíši od tehotenstva ‚bežného‘. Skôr je to o psychike tehotnej ženy. Obvykle totiž bývajú tieto tehotné úzkostlivejšie, boja sa o úspešný priebeh gravidity.

Po IVF sa stále častejšie vyskytujú dvojčatá a potom, samozrejme, treba graviditu strážiť rovnako, ako keď dvojčatá čaká žena po prirodzenom počatí. Riziká predčasného pôrodu a ďalších komplikácií sú podobné. Ženy po úspešnej liečbe u nás v centre v absolútnej väčšine prípadov vraciame do starostlivosti gynekológov, ktorí k nám pár odporučili na liečbu,“ vysvetľuje MUDr. Šulc.

„Už netreba špeciálnu starostlivosť, mamičky nemusia mať obavy, keď gravidita prebieha fyziologicky. Samozrejme, ponúkame starostlivosť psychologičky, pretože liečba je veľmi náročná na psychiku ženy (niekedy aj partnera), ale tú vyhľadávajú pacientky prakticky výhradne v období príprav a samotnej liečby (zvlášť keď sa opakujú neúspechy), nie už pri úspešnom otehotnení.“

Domov a rodina | Materstvo | Psychológia a vzťahy | Pôrod | Tehotenstvo

Zase chlapec a slzy na krajíčku

Čo ďalšie tehotenstvo?

Ďalšie otehotnenie je po prvom „úspechu“ často možné bez liečby. Záleží na príčine neplodnosti či neúspechu pri snahe otehotnieť. Pri závažnom mužskom faktore ostáva šanca nezmenená, je veľmi nízka. Pri endometrióze je, naopak, nádej reálna, endometriózu tehotenstvo lieči.

Pokiaľ sa zistí výrazné poškodenie vajcovodov, ostáva u ženy len malá šanca, zatiaľ čo pri problémoch s vaječníkmi sa môže ďalšie počatie prirodzenou cestou podariť. To isté platí pri nevysvetliteľnej neplodnosti. Organizmus sa prvým tehotenstvom mohol „naštartovať“ a ďalšie deti nebudú problémom. Iná je však situácia pri vysokom veku ženy. V tomto prípade úspešný priebeh tehotenstva nič do budúcna nezmení.

Tabuizácia pretrváva

Stále máme pred sebou jeden veľký problém – tabuizáciu problematiky neplodnosti. Tú široká verejnosť ešte stále nevníma ako zdravotný problém, ale ako akúsi neschopnosť. Odjakživa bol vyznávaný kult plodnosti. Muž by mal podľa tradície splodiť syna, žena by mala byť schopná priviesť
na svet „kopu detí “.

Ženy a muži, ktorí majú problém s počatím, sa necítia chorí, ale často majú pocit, že zlyhali. Z toho pramení neochota zverovať sa a nechať sa vyšetriť. Veľké obavy zo zistenia poruchy plodnosti majú najmä muži.

Andrológovia a urológovia sa zhodujú na tom, že keď povedia mužovi diagnózu, spochybňujúcu možnosť oplodnenia partnerky, prijíma sa to rovnako ťažko ako oznámenie život ohrozujúcej diagnózy. V poslednej dobe nie je vzácnosťou, že niektorá verejne známa, populárna osobnosť vystúpi s tým, že sa lieči na zhubný nádor. Boli ste ale niekedy svedkom toho, aby sa niekto verejne zveril s tým, že má problém s počatím?

Stále treba hovoriť o tom, že ten, kto má problém s počatím, nie je sám, že nie je exotickým stvorením. Zdôrazňovať, že sa netreba za to hanbiť a liečba je možná, často pomerne jednoduchá a vysoko úspešná. Malignity vieme síce stále lepšie liečiť, napriek tomu však každoročne v SR umierajú na zhubné nádory tisíce ľudí. Neúspešne liečených prípadov neplodnosti je oveľa menej.

 

 

Obvyklé mýty spojené s liečbou neplodnosti

Mýtus 1: Stimulácia k IVF „vypumpuje“ z vaječníkov vajíčka

Nie je to pravda. V bežnom cykle je na dozretie a uvoľnenie (ovuláciu) jediného vajíčka nutná spolupráca desiatok folikulov (hovoríme o kohorte folikulov). S výnimkou jednej, tzv. dominantnej folikuly ostatné zanikajú. Stimulačná liečba umožní dozrieť viacerým folikulom z tejto kohorty.

Mýtus 2: Po stimulácii sa priberá na váhe.

Počas stimulácie sa hmotnosť naozaj často zvyšuje. Nejde však o klasické priberanie, teda o zmnoženie tukového tkaniva, ale
o zadržiavanie tekutín. Váha sa obvykle po nejakom čase vracia späť.

Mýtus 3: IVF spôsobuje rakovinu.

Neexistuje štúdia, ktorá by toto potvrdila. Špekulovalo sa
o zvýšenom riziku rakoviny vaječníkov po opakovaných stimuláciách a odberoch vajíčok, ale nebolo to potvrdené. To isté platí pravdepodobne aj o rakovine prsníkov.

Mýtus 4: Liečba neplodnosti = IVF

Existuje rad menej invazívnych, lacnejších, menej obmedzujúcich liečebných postupov. Napríklad intrauterinná inseminácia, hormonálna liečba

 

Ako umelé oplodnenie, tehotenstvo a pôrod dieťaťa „zo skúmavky“ prežívali mamičky z FB?

Marienka: Prvého syna (dnes 5 rokov) mám z IVF, po mnohých rokoch boja. Bolo to peklo, ale stálo za to. Trvalo to temer desať rokov. Osobne radím, obaja sa ozbrojte trpezlivosťou a choďte do toho. Je to nápor ako na psychiku, tak na telo, ale stojí to za to. Druhého syna mám prirodzene (8 mesiacov),
ale mám už 35 rokov, a keby som teraz mala začínať s IVF, asi by som už do toho nešla. Tehotenstvo som prežívala plná strachu, ale po tom všetkom to bolo normálne. Okolie bolo azda to najhoršie...

Mirka: Osobne som s otehotnením nemala problém. Ale vo svojom okolí vidím, že umelé oplodnenie sa stáva bežnou vecou. Ľudia žijú v strese, hekticky, s čím ďalej tým horším životným prostredím okolo seba, horšie sa stravujú. To všetko a mnoho ďalšieho má veľký vplyv.

Pár bývajúci kúsok od nás po dlhej dobe neúspechov pristúpil k umelému oplodneniu a, bohužiaľ, napriek tomu, že ich to stálo veľa peňazí a nervov s niekoľkými pokusmi, panej sa nepodarilo bábätko donosiť... Známi, ktorí už dlho veľmi túžia po dieťatku, to tiež dodnes skúšajú a nič. Je to ťažké. Každopádne si myslím, že za niečo také by sa nikto nemal hanbiť. A pokiaľ ho za to niekto odsudzuje, potom nevie, o čom hovorí...

Všetkým, ktorí chcú dieťatko, prajem, aby im to vyšlo – či už prirodzene, alebo s pomocou lekárov prípadne formou adopcie, pretože už by bolo na čase, aby sa v tejto šialenej dobe začalo rodiť viac chcených detí, ktoré budú ich rodičia milovať...

Monika: Mám z IVF chlapčeka, teraz má 2 roky a v marci ma čaká ďalší. Je to síce ťažké, po prvý raz človek nevedel, do čoho ide, a to dosť pomohlo. Postupovali sme krok za krokom a brali to prirodzene – buď to vyjde, alebo nie. A vyšlo. Síce dnes viem, čo ma čaká, ale mám silnú motiváciu – stojí to za to.

V tehotenstve som sa nejako extrémne nebála, ale po druhý raz sa budem asi viac strážiť. S okolím som o tom hovorila otvorene, každý to o nás vedel a žiadne negatívne reakcie som nezaznamenala. Všetkých skôr zaujímalo, aké to je.

Vladimíra: Ja mám z IVF chlapčeka (bude mať 3 roky), tehotenstvo som prežívala normálne. Ako pri bábätku, ktoré otehotnelo prirodzenou cestou. Síce je to nápor na psychiku, pokiaľ podstúpite viac pokusov, ale stojí to za to. A moje okolie bolo rado, že sa to podarilo.

Hoci jedna kolegyňa sa ma spýtala, kedy si idem po to hotové dieťatko. Myslela si, že mi dieťatko vypestujú niekde v laboratóriu, a potom si po neho dôjdem. Až po chvíli pochopila, že dieťatko normálne donosím sama.

Andrea: Sme po IVF a máme krásne dvojičky, dievčatko a chlapčeka. Po psychickej stránke to bolo veľmi ťažké, ale neľutujem jedinú minútu aj napriek tomu, čím sme si prešli. Nemenila by som. Tehotenstvo bolo úžasné a k okrúhlym narodeninám som dostala ten najkrajší darček – svoje deti.

Tí, ktorí to nezažijú, nevedia, o čom je reč, a tým, ktorí to skúšajú, prajem pevné nervy, more trpezlivosti a krásne, zdravé bábätká

Alena: Tiež máme dcéru z IVF (teraz má dva a pol roka). Je pravda, že sa niektorí ľudia čudovali vzhľadom na môj vek. V tej dobe som mala 23 rokov, ale my sme museli IVF podstúpiť z dôvodu genetickej dispozície z mojej strany. Na rizikovom tehotenstve som bola už od odberu vajíčok, nesadla mi narkóza pri odbere, potom nasledovali tri mesiace nechutenstva... Ale máme nádherné a šikovné dievčatko.

Tiež nechápem, prečo niekto IVF odsudzuje. Myslím, že keby takí ľudia mali rovnaký problém, hneď by sa na to pozerali inak.

Katka: Bola som na IVF trikrát, až posledná sa podarila. Som v 3. mesiaci a veľmi sa teším. Dcéra bude mať 15 rokov a ja som celý čas túžila po ďalšom dieťatku. Prešli sme dlhú cestu. Síce mám stále nejaké problémy, musím ležať a byť v pokoji, ale drobec v brušku rastie a azda všetko dobre dopadne.

Simona: Máme dcérku, má skoro 4 roky, najhoršia bola psychika. Najprv to nešlo, potom to dobre dopadlo. Bola som na seba opatrnejšia prvé tri mesiace, ale potom som robila všetko bez obmedzenia a teraz už máme skoro tri roky druhú dcérku počatú „normálne“. Hlava robí naozaj veľa.

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma