AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Deti v zajatí bajtov

Elektronika, alebo azda ešte lepšie informačné technológie a deti – to je kapitola rodinného života, s ktorou si často nevieme rady. Čo im ešte pomáha a čo už škodí? V koľkých rokoch by mali dostať mobil a kedy si zasadnú k počítaču?
Deti v zajatí bajtov

Tretie tisícročie

Zovšeobecniť nejaké pravidlá si v zásade nedovolia ani odborníci.
Prístup bude záležať na rodičoch a vývoji dieťaťa. Niekedy môže elektronika pomáhať, inokedy zase škodiť. Pre päťročného chlapca postihnutého mozgovou obrnou a pripútaného na vozík je tablet s dotykovým displejom prostriedkom komunikácie a prepojenia s okolitým svetom. Štvorročné dievča z Veľkej Británie sa zase lieči zo závislosti od chytrého telefónu.

Psychológia a vzťahy | Predškolák

Keď máte trochu iné dieťa...

Trávila hrou s ním aspoň štyri hodiny denne, a keď jej ho matka odobrala, trpela typickými abstinenčnými príznakmi, ako sú nervozita a skľúčenosť. Dostala ho teda späť. Jej liečenie nie je jednoduché a ani lacné, mesačná odvykacia kúra na odbornej klinike vraj vyjde na takmer dvadsaťtisíc eur.

Zapamätajte si slovo Phablet

Generalizovať sa rozhodne nedá. Zároveň je jasné, že závislosť detí od elektroniky je problém, ktorý si zaslúži našu pozornosť.

Prvé elektronické hračky sa objavili asi tak v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Jednoduché hry nedokázali uchvátiť pozornosť na dlho, i keď už vtedy bolo možné stretnúť malého chodca, ako nedáva pozor na cestu a zúrivo tlačí palcami dve či štyri ovládacie tlačidlá, ktoré mal nie veľmi zložitý prístroj k dispozícii.

Vývoj však rýchlo pokračoval, počítač sa stal obvyklou výbavou domácností, tak isto ako hry v ňom, objavili sa herné konzoly, do interaktívnej zábavy bola vtiahnutá i televízia. To všetko mohli ešte rodičia – pokiaľ mali záujem – ľahko kontrolovať, elektronika však pokročila ešte ďalej k ľahko prenosným prístrojom, ako sú ultrabooky, tablety a smartphony či dokonca kríženec posledných dvoch zariadení: phablet.

Zapamätajte si toto slovo, keď si váš potomok bude niečo priať tohto roku pod stromček, môže to byť práve tento prístroj, ktorý v sebe spája možnosti tabletu a chytrého telefónu. Sen detí o tom, že budú mať u seba v izbe svoj vlastný televízor, už dávno nie je snom.

Nejaké mobilné zariadenie, ktoré sa dá spárovať s televíziou a sledovať na ňom obľúbený program, je lepšie, pretože s ním možno navyše komunikovať s vrstovníkmi, hodnotiť vysielanie a prebrať cez sociálne siete kopu ďalších „maličkostí“. Pochopiteľne, že duchom neprítomný potomok, vznášajúci sa na pomyselnej párty niekde na nete, nám potom dokáže pekne brnkať na nervy.

Ochrana neznamená zákaz

Ak budeme chcieť vziať vec za správny koniec, nemali by sme odmalička dôsledne dieťa pred elektronikou chrániť. Naopak, mali by sme deti naučiť, ako ju využívať a zároveň sa nenechať vysávať informačnými technológiami. Dieťaťu predškolského veku určite nepatrí do ruky smartphone alebo notebook či ultrabook.

Psychológia a vzťahy | Životný štýl | Batoľa

Poradňa psychológa 1/2014

Nie sú to primárne hračky a práve to, že ich zatiaľ inak nevníma, sa môže v budúcnosti vypomstiť. Elektronické hračky pre malé deti dokážu tieto zariadenia dobre napodobniť – taký „mobil“ už pre dvojročné deti má vyzváňacie tóny, dokáže nahrať krátky záznam, ale rozhodne sa s ním nedá telefonovať.

Pre túto vekovú skupinu sú však skôr určené napríklad hovoriace hračky, ktoré reagujú na podnety slovami, môžu rozprávať rozprávku, deklamovať či spievať alebo napríklad učiť rozoznávať dennú dobu či dokonca (v prípade hovoriaceho budíka) hodiny. Spojiť sa s kamarátom na druhom konci ihriska dokáže komunikátor, vlastne dvojica bezdrôtovo prepojených komunikátorov, ktoré telefón viac než dobre nahradí už u trojročných detí.

Žiadne ďalšie funkcie nie sú potrebné. V tomto veku však budú užitočnejšie interaktívne elektronické hračky, ktoré chcú od malého užívateľa rozpoznávať farby, tvary a postupne i číslice a písmená. Za každý vydarený pokus „odmenia“ odpovedajúceho rôznymi farebnými svetelnými efektmi alebo zvukom. Existujú hračky napodobňujúce notebook.

Tu sa môže dieťa tváriť, že pracuje tak isto, ako to vidí u rodičov. Prístroj ho rovnako bude učiť základným schopnostiam, navyše môže byť vybavený programom, ktorý dieťa zoznámi so základnými slovíčkami v cudzom jazyku.

Umožnime deťom „pracovať“

Pravda, aj výber takých jednoduchších hračiek by mal mať svoje pravidlá, v každom prípade musíme sledovať, či sú opatrené bezpečnostným certifikátom, aké sú odolné, aké veľké sú ich najmenšie súčiastky, ako je možné starať sa o nich, pretože nie každé hovoriace plyšové hodiny budeme môcť vyprať, ako ľahko (či skôr neľahko) sú prístupné batérie alebo články.

Hračka by také menšie dieťa nemala vydesiť nejakými agresívnymi efektmi, ako sú príliš ostré svetlo či hlasný zvuk. Asi sa budeme vyhýbať nákupu v stánku na trhovisku, ale to azda platí aj pri ďalších veciach, ktoré deťom kupujeme; ide o to, aby sme boli rovnako starostliví pri objednávaní cez internet i v kamennej predajni.

Deti vo veku, kedy už chodia do materskej školy, môžu mať svoje záujmy sústredenejšie. Zaujímajú sa o melódie, pesničky, požičiavajú si od rodičov fotoaparát, dokážu hrať šach.

Životný štýl | Batoľa

Poradňa pediatra 1/2014

Ich predstavivosti a záujmu môžeme vyjsť v ústrety. Napríklad jednoduchým a odolným digitálnym fotoaparátom, ktorý má malý displej, a malý fotoreportér hneď uvidí výsledky svojej „práce“, prípadne si za asistencie rodičov obrázky prezrie a upraví po pripojení do ozajstného počítača.

Hudobným talentom potom môžeme kúpiť klávesy či bicie, často s vopred nahranými melódiami, ktoré môže dieťa skúsiť samo sprevádzať, s meniteľnou farbou zvuku a rytmom, ktorý hráča vedie. Takýto hudobný nástroj by tiež mal mať možnosť záznamu, aby si dieťa svoju tvorbu vypočulo, čo celkom iste prehĺbi jeho záujem.

Tak ako je to s mobilom?

I pri sofistikovaných hračkách napodobňujúcich svet dospelých hrozí, že záujem o ich využitie či hru s nimi prerastie zdravú hranicu. Mali by sme už vopred nastaviť čas, kedy sa im bude potomok venovať.

Najväčšie nebezpečenstvo hrozí pri elektronických hrách, pri ktorých dieťa sedí a hľadí na monitor. Zrak sa preťažuje, deťom sa nedostáva pohyb a hrozí odtrhnutie od reality, strata súdnosti. Pravdaže, aj jednoduché hračky vzbudia závislosť, spomeňme si, aký rozruch svojho času vyvolalo tamagoči…

Vhodnejšie sú také hry, ktoré môžeme hrať na televízore a ktoré ovládame priamo pohybom (snímajú ho senzory pod obrazovkou) alebo mávaním bezdrôtovým ovládačom (nunchukom).

Inou možnosťou sú balančné podložky či tanečné koberčeky, snímajúce každé našliapnutie. Záujem o elektroniku sa môže podchytiť nákupom základných stavebníc od jednoduchších, ktoré umožnia zostaviť blikajúci alebo zvoniaci obvod, až ku zložitejším, z ktorých si šikovné dieťa postaví i vozidielko, ovládané mobilom.

Zdravá výživa | Predškolák

Odmietači jedla: Nechcem! Nebudem! Nejem!

A keď som pri tých mobiloch, pokúsme sa odpovedať na otázku, kedy by mal potomok dostať prvý mobil? Jednoznačne neodpovie nikto, ale najlogickejšou hranicou je nástup do prvej triedy. Rodičia či prarodičia budú chcieť ostať v kontakte a prvák bez mobilu by sa mohol podľa nich cítiť vylúčený zo spoločnosti ostatných, ktorí ho už majú – podľa niektorých prieskumov tak uvažuje až tretina rodičov.

Prístroj by mal byť jednoduchý, so základnými funkciami. Školy by mali samy nastaviť pravidlá, umožňujúce používanie telefónov, a rodičia potom od ratolesti striktne vyžadovať ich dodržiavanie.

A zároveň i kontrolovať používanie mobilov, ktoré sa môžu stať nástrojom kyberšikany či šírenia nevhodných dát. Nič sa však nestane, keď mobil dostane dieťa neskôr. Napokon, prečo sa na tom nedohodnúť napríklad s ostatnými rodičmi?

Hrozí sociálne vylúčenie

Často majú deti pred učiteľom podstatný náskok v znalostiach i zručnostiach práce s počítačom. Keď pedagóg urobí z počítača len učebnicu v elektronickej podobe, nie je to dobré. Dieťa čoskoro zistí, že dokáže v podstate oveľa viac, a potom využitie počítačov preceňuje.

Ideálne je, keď zasvätený učiteľ naučí žiakov pristupovať k elektronike ako ku každému inému pracovnému nástroju. Urobiť si z informačných technológií spoločníka na celý deň vedie k sociálnym poruchám.

Napríklad v puberte začne deťom záležať na prestíži medzi vrstovníkmi, nevedia však, ako na to ísť. Nedokázali predtým komunikovať, nevstrebali do seba zákonitosti medziľudských vzťahov a problém určitého vylúčenia zase riešia pomocou informačných technológií. Záleží i na prístupe rodičov.

Koľkokrát ste už videli mamičku na detskom ihrisku, ako palcami drví displej pri písaní textovej správy, zatiaľ čo jej potomok robí bohvie čo? Keď si rodičia nedokážu odriecť počítač a mobil vo chvíli, ktorá je určená na to, aby sme vnútri rodiny komunikovali, ťažko presvedčia ratolesť o tom, že v živote sú významnejšie veci.

Je zaujímavé, že vysokoškolsky vzdelaní rodičia (ktorým by mala byť práca s IT samozrejmejšia) toto chápu lepšie a trávia viac času s deťmi hrou, čítaním, výletmi do prírody a podobne.

Bohužiaľ, i tak temer štyri pätiny rodičov, ktorí riešia problém nezdravej závislosti detí od elektroniky, sa nedokážu vymaniť z rovnako debaklového vzťahu a viac sa venovať svojim potomkom.

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma