AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Deň za dňom tehotenstvom: všetko, čo potrebujete vedieť

Zamotala sa vám hlava z dvoch čiarok na tehotenskom teste? I keď máte obrovskú radosť, predsa len vám hlavou prebleskne myšlienka, ako to všetko zvládnete a či ste na dieťatko dostatočne pripravená. Nebojte sa, určite budete skvelá mama.
Deň za dňom tehotenstvom: všetko, čo potrebujete vedieť

Rovnako ako naša čitateľka Kristína (29), ktorá sa s nami podelila o svoje pocity a zážitky v tehotenskom denníčku.

1.–5. týždeň

Ako sa to všetko začalo? S manželom sme sa dali dokopy už pred 11 rokmi.
Vtedy som mala „sladkých 18“ a na materstvo (a vlastne i vážny vzťah) som ani nepomyslela. Lenže potom som sa zoznámila s Martinom a odrazu bolo všetko inak.

Tehotenstvo

Materstvo. Máme ho ešte „v krvi“?

Bol začiatok letných prázdnin, práve som ukončila tretí ročník na gympli, a ani vo sne by mi nenapadlo, že v jednom klube stretnem budúceho otca svojho dieťaťa :-). Ale slovo dalo slovo, pohľad dal pohľad a z nevinného fl irtu sa vyvinul vážny vzťah.

Po desiatich rokoch sme si povedali, že už by sme do toho mohli konečne „praštiť“ a oficiálne potvrdiť náš vzťah. Svadba bola naozaj krásna. Ale čo ďalej? Predsa len nám k dokonalému šťastiu stále niečo chýbalo…

Preto sme si hneď po svadbe povedali, že by bolo fajn mať malého kamaráta, ktorý by rozšíril našu rodinu. Vek na to máme, školy vyštudované, prácu vyskúšanú, pár miest precestovaných, takže na dieťatko je najvyšší čas. Ako jeden zo svadobných darov sme od manželových rodičov dostali zájazd na Rodos.

Obaja sme sa veľmi tešili, že si odpočinieme a užijeme tepla a mora. Neplánovali sme, že si naše zlatíčko privezieme už zo svadobnej cesty. Že je niečo „inak“ som poznala pomerne rýchlo. Kedykoľvek som si predtým prečítala, že niekto tehotenstvo pozná hneď v jeho začiatkoch, veľmi som tomu neverila.

Teraz musím uznať, že som to tušila už týždeň pred očakávanou menštruáciou.

A tehotenský test moje tušenie potvrdil.

Nikdy nezabudnem, ako sme nad ním v nedeľu ráno stáli a nemohli rozlúštiť, čo tie dve čiarky vlastne znamenajú. Boli sme neskutočne šťastní a zároveň takí strašne prekvapení! Nečakali sme, že sa nám to v dnešnej dobe, kedy má toľko párov ťažkosti s otehotnením, podarí takto rýchlo.

6. týždeň (5+0 tt)

Aby tých nezvyklých situácií v našom živote nebolo málo, naplánovali sme si cestu do Talianska. Manžela tam čakala mesačná stáž a mňa zase mesačné odpočívanie a spoznávanie nových miest. V práci som si dohodla neplatené voľno a vzhľadom na svoj stav som sa na odpočinok tešila ešte oveľa viac než predtým.

Samozrejme som mala obavy, či na dlhší čas odísť v takom ranom štádiu gravidity, ale po konzultácii s lekárom som sa rozhodla vyraziť. Ešte pred odchodom som teda absolvovala kontrolu u gynekológa. Bohužiaľ, na nejaké veľké závery to nebolo, mala som ešte len týždeň po očakávanej menštruácii, a tak lekár tehotenstvo síce potvrdil, ale o jeho kvalite toho veľa nepovedal.

Na to, aby bolo vidieť srdiečko, bolo ešte veľmi skoro. Len mi poradil, aby som si skontrolovala cestovné poistenie pre prípad možných komplikácií. V tomto týždni sme túto radostnú novinku oznámili aj rodičom, vzhľadom k nášmu odchodu sme to nechceli odkladať. Určite nemusím veľa rozprávať, ako boli všetci nadšení!

Cestu autom do Talianska som zvládala dobre, len som bola hladnejšia.
Bohužiaľ, hneď pár dní po príchode, teda v šiestom týždni tehotenstva, mi začalo byť trochu zvláštne od žalúdka. Zatiaľ som tomu ale vďaka novým zážitkom nevenovala veľa pozornosti. Dieťatku sme začali hovoriť „ciuff o“. Pekne po taliansky :-). Na tento výraz sme narazili hneď v prvej lekcii učebnice.

Znamená to niečo ako chumáčik, čo nám na počiatočný zhluk buniek prišlo ako adekvátne označenie. A ešte to znie vcelku roztomilo :-).

7. týždeň (6+0 tt)

A je to tu, začínajú mi ozajstné tehotenské nevoľnosti. Zle mi je pokojne aj večer, nielen klasicky ráno. Najprv s Martinom ani nemôžeme uveriť, že sú to tehotenské nevoľnosti. Skôr to vyzerá, ako by som niečo zlé zjedla, pretože som prevracala celú noc, celý deň a tak isto ďalšiu noc. Potom vracanie na pár dní ustáva, aby sa onedlho opäť objavilo.

A nám už je jasné, že je to naozaj tehotenská nevoľnosť. Bohužiaľ, nielen ranná. Je mi zle i z rôznych pachov a úplne najhoršia je vôňa pizze, ktorú nemôžem ani cítiť. Dokážete si predstaviť, že v Taliansku je to celkom problém :-).

Na víkend sme mali naplánovaný výlet do Ríma, ktorý sme nakoniec museli zrušiť. Manžel sa ma snažil neustále presviedčať, že to určite „rozchodím“, vraj to chce len čerstvý vzduch a iné myšlienky. Lenže po niekoľkých ďalších prevracaných hodinách (a potom i dňoch) pochopil, že čerstvý vzduch a iné myšlienky na to naozaj nezaberajú.

Tak sa chopil úlohy zohnať v lekárni niečo na tehotenskú nevoľnosť. Najprv som skúšala bonbóny so sódou. Nepomohli. Tak isto to dopadlo aj s homeopatickými kvapkami (a to i napriek tomu, že doma homeopata navštevujem a homeopatikom plne dôverujem).

Tehotenstvo

Umelé oplodnenie: šťastie zo skúmavky

Všetko zabralo len na pár hodín a skôr silou mojej vôle. Vzhľadom k daným okolnostiam som sa rozhodla, že sa vrátim predčasne naspäť domov. Využijem to, že nás o pár dní navštívi moja a manželova mamička a odletím na Slovensko s nimi.

Letenky na rovnaký let boli, našťastie, ešte k dispozícii.

8. týždeň (7+0tt)

Jediné, čo na nevoľnosť zaberá, sú malé porcie jedla a ich temer nepretržitá konzumácia. Neustále teda pojedám sucháre alebo celozrnné sušienky v minikúskoch a udržujem tak vracanie v prijateľných medziach.

Úplne najviac ale pomáhajú lízanky proti tehotenskej nevoľnosti, ktoré mi mamka doviezla zo Slovenska (v Taliansku nič podobné nemajú). Bohužiaľ, fungujú prevažne len vo chvíli, kedy ich človek líže. Ale akákoľvek úľava, hoci len krátkodobá, je super.

Po príchode našich mamičiek absolvujem aspoň pár výletov, ktoré si nechcem nechať ujsť. Navštívili sme Miláno, Benátky a Florenciu. Je mi však biedne, nemôžem nič jesť. Jediné, z čoho sa mi hneď neobracia žalúdok, sú hranolčeky a cheeseburger! Je to neuveriteľné, ale je to tak. Ja viem, práve ukážková strava v tehotenstve to nie je, ale kto zažil také nevoľnosti, dá mi za pravdu, že je lepšie zjesť niečo, než vôbec nič.

Takže na našich cestách pravidelne navštevujeme nemenovaný fastfood a mne sa vždy na chvíľu uľaví. Po mojom predčasnom návrate do Bratislavy sa na dobu, než sa vráti manžel, sťahujem k bratovi do detskej izbičky. Musím uznať, že prvé dni po príchode je mi krásne. Napriek tomu, že žalúdok mám stále ako na vode, psychicky sa cítim oveľa lepšie.

Uľavilo sa mi, že už som doma a mamka s bratom sa o mňa dokonale starajú. Aj pocit, že ak by sa niečo dialo, môžem ísť kedykoľvek k lekárovi, je na nezaplatenie. A hlavne – necítim na každom rohu pizzu! Po návrate domov som hneď volala na gynekológiu, aby som si zašla po radu a na kontrolu.

S veľkou úľavou zisťujem, že srdiečko už vidieť a všetko sa javí byť v poriadku. Hovorím si, že nejaké celodenné vracanie ma predsa nemôže rozhodiť. Ten zázrak za to predsa stojí.

9. týždeň (8+0tt)

Čo napísať k tomuto týždňu? Azda len, že nevoľnosti udreli v plnej sile. Premýšľam, či mi vôbec niekedy v živote bolo horšie.

Nemôžem temer nič jesť, a pokiaľ si niečo dám, musí mi jedlo niekto pripraviť a dokonca i ohriať. Z takej jednoduchej veci, ako je vybrať jogurt z chladničky, sa stáva nadľudský výkon.

Chladnička je totiž, čo sa pachov týka, nepriateľ číslo jeden. Stačí ju otvoriť a bežím na záchod. Je to hrôza!
A pokiaľ práve nevraciam, tak len spím.

10. týždeň (9+0tt)

Vraciam, spím, vraciam, snažím sa niečo zjesť (vcelku márne) a cítim sa pod psa.

Schudla som už vyše 4 kg, takže dlhšie neotáľam a volám na gynekológiu. Možno pre mňa budú mať nejaký tip, ako ísť na nevoľnosti. Po telefóne žiadnu radu nedostávam a mám ešte v ten istý deň prísť. Pán doktor ma prezrel, urobil ultrazvuk a všetko vyzerá dobre. Uff.

Na vracanie mi radí jesť malé kúsky jedla hneď ráno a hlavne pokoj a odpočinok. Ostávam teda doma na péenke. Od gynekológa som však dostala povzbudenie, že práve „vracacie“ tehotenstvá sú tie najpevnejšie. Tak si to odteraz neustále opakujem…

11. týždeň (10+0tt)

Čaká ma ďalšia kontrola na gynekológii a konečne dostávam tehotenský preukaz.

Som taká nadšená, že na chvíľu zabúdam na nevoľnosti – hurá. Neustále si ho musím prezerať a pripadám si dôležito :-). Už je to teda čierne na bielom. Dieťatko je v poriadku, takže čo viac si priať? No vedela by som – aby konečne prestali tie nevoľnosti.

Na kontrolu som kvôli odberu krvi musela ísť nalačno. Mala som z toho naozaj strach, preto som sa cestu v dopravnom prostriedku snažila obmedziť na minimum a prejsť čo najviac pešky.

Domov a rodina | Životný štýl

Je to dieťa po mne alebo nie?

Nikdy predtým som si neuvedomovala, ako sa všetky pachy v MHD miešajú!
Bŕŕ. Ale vonku je mi celkom dobre, i keď už sa nemôžem dočkať, až si po odbere zobnem aspoň kúsok čokolády. Pri čakaní na vyšetrenie som si všimla pani, ktorú čakal pôrod možno každý deň. Nedokážem si predstaviť, že o pár mesiacov budem mať podobne veľké brucho.

Ale musím sa priznať, že sa na to i teším. Na internete som tiež prečítala obrovské množstvo informácií a diskusií na tému nevoľnosti v tehotenstve a ako ich zmierniť. Bohužiaľ, rady veľmi nefungujú, a tak mi neostáva nič iné, len jednoducho vydržať. Jediné, čo zaberá, je ísť vracať hneď po prebudení. Viem, znie to desivo, ale človeku sa uľaví a môže sa aspoň trochu najesť.

Mimochodom, pri živote ma udržujú makové buchty (vlastne mak v akejkoľvek podobe). Každý deň si opakujem, že napríklad zajtra už to bude lepšie. Navštívila som aj svojho homeopata, tak dúfam, že biele guľôčky s nevoľnosťou aspoň trochu zatočia.

Bohužiaľ, zatiaľ je koniec „vracajúceho delíria“ (inak sa už to ani nedá nazvať) asi v nedohľadne. Tento týždeň sa mi tiež vrátil manžel z ciest. Som šťastná, že je so mnou zase doma. Myslím, že sa ma chudák na prvý pohľad zľakol.

Koniec koncov, raz si ma vybral, tak to so mnou bude musieť vydržať, i keď práve nie som vo forme :-).

12. týždeň (11+0tt)

Niekde som sa dočítala, že tehotenské nevoľnosti obvykle ustávajú okolo 13.
týždňa. Nemusím dlho popisovať, že na to čakám ako na zmilovanie. (Na to, že mamke bolo so mnou zle až do 6. mesiaca vôbec nemyslím, to sa ma určite netýka!) Uznávam, že je mi občas aspoň o niečo lepšie. Ráno je to stále rovnaké, ale okolo poludnia je mi o niečo lepšie.

A k večeru sa nevoľnosť opäť hlási, ale to už som sa ju naučila zaspať. Musím konštatovať, že v posledných týždňoch je so mnou naozaj „zábava“. Keď nevraciam, či sa nesnažím niečo do seba vpraviť, tak spím alebo aspoň ležím. Ničoho ďalšieho nie som schopná.

A niekedy si pripadám neskutočne neschopná. Ostatné tehotné sú fit, chodia do práce, vyzerajú úžasne, smejú sa, pripravujú veci pre dieťatko… A ja?
Som troska.

13. týždeň (12+0tt)

Zázračný 13. týždeň je tu. Som presvedčená, že v mojich nevoľnostiach nastane konečne zlom. A naozaj, koncom týždňa je mi opäť o trošičku lepšie. Nemôžem tomu ani uveriť. Jednako len, aby sa nevoľnosť nevzdala tak ľahko, udrie ešte v plnej sile presne na moje narodeniny.

Celý deň sa cítim ako po fl áme, takže je to vlastne v rámci osláv tematické :-). V tomto týždni som opäť absolvovala kontrolu na gynekológii, výsledky krvi dopadli dobre a podľa ultrazvuku je tiež všetko v poriadku. Na moje nadšenie dostávam prvú fotku nášho bábätka, ktoré je, pochopiteľne, neskutočne roztomilé.

S manželom sa na malý čierno-biely obrázok nemôžeme vynadívať a ukazujeme ho pyšne našim rodičom. S mamkou konštatujeme, že podľa profilu to musí byť určite dievčatko. Je to jasné, bude to Anička.

14. týždeň (13+0tt)

S radosťou musím uznať, že 13. týždeň je asi vážne zlomový. Alebo že by som si to tak vsugerovala? Možno. Každopádne je mi jedno, čím to je, podstatné je, že je mi od minulého týždňa oveľa lepšie. Vracanie sa dostavuje len zriedka a iba ráno. Takže pohoda :-).

Stále však dodržujem určité pravidlá, ktoré sa mi v minulých týždňoch osvedčili: zjesť malú porciu jedla, len čo vyleziem z postele, cez deň jesť opäť menšie porcie, ale zato často. A keď sa mi urobí zle, idem hneď na toaletu. Nemá cenu premáhať sa a nevoľnosť zadržiavať, to je mi akurát oveľa dlhšie zle. Najväčšou novinkou tohto týždňa je, že začínam konečne vychádzať z bytu na kratšie prechádzky.

Niekde som čítala, že na tehotenské nevoľnosti vraj pomáha chôdza na čerstvom vzduchu. Ale po pravde, keď si predstavím, že by som sa v minulých týždňoch vydala na prechádzku, mám z toho husiu kožu. Naozaj sa to nedalo, bola som rada, že som dokázala vstať z postele.

Domov a rodina

7 vecí, ktoré robia svojim deťom dobrí rodičia

Tento týždeň sa mi to ale konečne podarilo. A svete, čuduj sa, môžem dokonca otvoriť chladničku a vybrať si jedlo! Navyše už mi nerobí problém ani zájsť do obchodu s potravinami! Koľko radosti urobí človeku taká zdanlivá banalita :-).

15. týždeň (14+0tt)

Konečne si pripadám ako za starých dobrých čias a začínam mať opäť nejaký elán a chuť do života. V posledných týždňoch som bola ako telo bez duše.

Pretože sa rýchlo blížia Vianoce, nastal najvyšší čas poobzerať sa po nejakých darčekoch. Mám na to len pár dní, takže to tento rok musím zariadiť naozaj veľmi rýchlo. A viete čo? Ani nákupný zhon mi nemôže pokaziť náladu!

Veď sa na Vianoce teším celý rok, sú to moje najobľúbenejšie sviatky.
A predstava, že o rok tu s nami bude už naša Anička (prípadne Tobiáško), mi zlepšuje náladu každý deň. V rámci príprav som sa pokúsila upiecť tri druhy sladkostí, ale pravdupovediac sa mi podaril len jeden. To sa asi nedá zviesť na tehotenskú nevoľnosť, však? :-)

16. týždeň (15+0tt)

Vianoce sú tu, Vianoce sú tu… Paráda!

Už sa nemôžem dočkať Štedrého dňa a nasledujúcich sviatkov. Podnikneme tradičné návštevy a ja sa teším, až uvidím všetkých svojich blízkych. Jediné, čo mi kazí náladu, je manželova služba na Štedrý deň.

Už som spomenula, že je to doktor? Nedá sa nič robiť, popoludní ho navštívim v práci a Štedrý večer strávim u mamky. Veľkým bonusom tohto týždňa je aj fakt, že sa už cítim čertovsky dobre!

Pod stromčekom nachádzam prvý darček pre bábätko – detskú súpravičku, ktorá obsahuje nožničky, teplomer, hrebienok a ďalšie obdobné propriety. Azda budem vedieť, ako všetky tie veci použiť :-).

Od manžela som dostala krásne pletené šaty, do ktorých sa po nejakú dobu vojde i zväčšujúce sa bruško. Na prvý sviatok vianočný ma ráno prebúdza obrovský hlad, čo je niečo, čo som zatiaľ nepoznala.

Obvykle ma zo spánku budila skôr nevoľnosť. Nejaký čas sa snažím hlad zaspať, ale nejde to, neostáva mi iné, ako vstať a o 5. hodine ráno sa naraňajkovať :-). Takmer by som zabudla, mám pocit, že bruško už začína byť trošku viditeľné.

17. týždeň (16+0tt)

Martin má cez celé sviatky voľno, čo je skvelé. Každý deň sa o mňa dokonale stará. Vyvára mi, na čo si spomeniem a snaží sa mi spríjemniť každý deň. Oslava Silvestra sa nesie v duchu malých detí.

Najprv navštívime kamarátov, ktorí majú dvojčatá a následne sa presunujeme k švagrovi, ktorý má malého chlapčeka. Vzhľadom na môj stav je to ideálna oslava príchodu Nového roku :-). Aby si mohol manžel aspoň pripiť, po dlhej dobe si zase sadám za volant.

Na narodeniny som dostala špeciálny bezpečnostný tehotenský pás a nemôžem si ho vynachváliť. Nielenže má človek väčší pokoj, ale naozaj je to oveľa pohodlnejšie, zvlášť pokiaľ šoférujete.

Koncom tohto týždňa sa (opäť!) o slovo hlási nevoľnosť. Navyše ma jeden deň strašne bolí hlava (vlastne po prvý raz za tehotenstvo, čo musím ohodnotiť pozitívne, pretože predtým ma hlava bolela celkom často).

Jednako len k bolesti hlavy sa v noci pridáva aj nevoľnosť a ja si opäť pripadám ako na začiatku. Nedá sa nič robiť, po prvý raz za tehotenstvo siaham po polovičke paralenu.

A mám z toho akurát výčitky, ale nie nadlho. Len čo zapijem tabletku vodou, utekám na toaletu. Bŕŕ, nakoniec nejako usínam a ráno je mi napodiv celkom fajn.

18. týždeň (17+0tt)

V tomto týždni ma čaká ďalšia kontrola na gynekológii. Našťastie je opäť všetko v poriadku. Pán doktor sa snaží bábo premerať, ale veľmi sa mu to nedarí, pretože to malé stvorenie sa neustále metá. Pokúšam sa od neho aspoň vyzvedieť pohlavie – vyzerá to na dievča, ale na sto percent to povedať nechcel, vraj nabudúce to bude istejšie.

Ale ja som nadšená i z tejto neistej informácie. Vlastne som si stopercentne istá (na rozdiel od pána doktora), že je to baba. Ženská intuícia :-). Tiež mi opäť brali krv. Musím povedať, že tak často ako v tehotenstve mi krv ešte nikto v živote nevyšetroval. S tým, ako sa mi (pri detailnom pohľade) začína zväčšovať bruško, zvyšuje sa i moja váha.

Tehotenstvo

Potrat: čo by ste mali vedieť

Oproti minulým týždňom, kedy som neustále chudla, mám navyše už 2 kg.
Nikdy by som neverila, že mi priberanie urobí takú radosť. A čo je ešte nové? Boli sme sa po prvý raz pozrieť na kočíky. Tak trochu som dúfala, že by po Vianociach mohli mať zľavy ako v iných obchodoch, lenže to som sa zmýlila.

Musím si začať zvykať, že veci pre deti (obzvlášť nevyhnutnosti pre bábätká, ktoré si jednoducho musíte kúpiť) v zľave nebývajú. Dobre, to sa nedá nič robiť, ale prečo je tých kočíkov toľko? Som zmätená a mám pocit, že si nebudem vedieť vybrať.

V obchode sme sa s manželom nechali strhnúť a kúpili si prvú hračku a šatočky pre dieťatko. Doma sa na to nemôžem vynadívať a hlavne nemôžem uveriť, že to je naozaj pre naše vlastné dieťa. Zdá sa mi to také nereálne a tak strašne ďaleko.

19. týždeň (18+0tt)

Je mi stále lepšie, cítim sa skvele a tehotenstvo si konečne začínam užívať.
Mám pocit, že ma už nič nemôže rozhodiť a tajne dúfam, že to najhoršie som si vybrala už na začiatku. Keď som sa tak veľmi radovala zo zvyšovania váhy, napadlo mi, že sa len tak pre zaujímavosť zmeriam v páse – 81 cm! Myslím, že to meranie radšej nechám tak :-).

Potom, ako som videla veľké množstvo kočíkov a zdesila sa, že jeho výber nebude nič ľahké, začínam jednotlivé druhy viac študovať. Bohužiaľ ten, ktorý by sa mi páčil, obvykle nemá to, čo by som chcela a naopak.

Vyzerá to, že budeme musieť urobiť kompromis. A aby toho vyberania a rozhodovania nebolo málo, začíname pomýšľať i na sťahovanie. Azda to do pôrodu všetko stihneme.

20. týždeň (19+0tt)

Najväčšia udalosť tohto týždňa (vlastne nie týždňa, zatiaľ celého tehotenstva), je tu. Cez víkend si ráno len tak ležím v posteli a odrazu v bruchu cítim niečo, čo som do tejto chvíle nepoznala.

Na chvíľu prestávam dýchať a zrazu to cítim znova, také malé šteklenie a akoby pomalé pretáčanie… Nemôžem uveriť, že by to mohol byť pohyb nášho bábätka. Hoci sa bojím pohnúť a nahlas prehovoriť, volám rýchlo na manžela.

Bohužiaľ, pribehol neskoro… Tak azda nabudúce. Nie som si teda úplne istá, či to bolo ono, ale v kútiku duše dúfam, že áno. Keď už cítiť i prvé „kopance“ a moja váha neustále rastie, rozhodujem sa pre kúpu nejakého tehotenského oblečenia. Začínam nohavicami a dúfam, že napríklad v zimnej bunde vydržím až do konca zimy.

Ostatné oblečenie si budem dokupovať postupne. Nenakupujem však len ja, aj nastávajúca babička sa nemôže udržať a už teraz (v dobe, kedy ešte nie je potvrdené, že to bude dievča) vykupuje ružové oblečky.

21. týždeň (20+0tt)

Vyzerá to, že ten zvláštny pocit v bruchu bol naozaj pohyb dieťatka. Náš malý kamarát sa totiž ozýva stále častejšie. Je to úžasný pocit, akurát to zatiaľ okrem mňa (a sem-tam manžela) nikto necíti.

Dieťatko sa totiž prestáva hýbať, len čo niekoho zavolám k bruchu. Asi vycíti moje pekelné sústredenie. V páse meriam 85 cm a hovorím si, že už azda nie je možné, aby som sa neustále zväčšovala. Bruško sa mi občas poriadne napne! Keby to bolo len na mne, asi by som si ho veľmi nemazala, ale manžel na toto, našťastie, dbá.

Pred spaním namaže brucho a prehovorí s malou – áno, stále o nej hovoríme ako o babe! Uvidíme, ako to nakoniec dopadne… Po prvý raz počas tehotenstva vyrážame aj na koncert vážnej hudby. Ku koncu mi malá takmer vylezie z brucha, bohužiaľ ale nerozoznám, či od radosti, či od túžby po úteku :-). Jednako len na zvuk či vibrácie reaguje naozaj dokonale.

22. týždeň (21+0tt)

Po prvý raz ma čaká veľký ultrazvuk a 3D ultrazvuk. Na takú udalosť si berie i Martin dovolenku a nemôžeme sa dočkať, až naše dieťatko uvidíme.
Bohužiaľ, v deň D mi hneď ráno volajú z ordinácie, že pán doktor je chorý a musím sa preobjednať. Ach joj, také sklamanie. Som teda novo objednaná na ďalší týždeň, tak budeme musieť ešte vydržať.

Malá sa melie v brušku čím ďalej, tým viac a mám pocit, že naozaj reaguje na zvuk. Kúpila som si preto zvonček, ktorý sa nosí na dlhšej retiazke, aby dosiahol na brucho a bábätko počulo jeho zvuk. Po pôrode sa môže dať k detskej postieľke alebo sa neskôr zašije do obľúbenej hračky. Bábätku by mal známy zvuk pripomínať pobyt v brušku.

Pravdupovediac neviem, či to vôbec môže takto fungovať. Aj keby nie, tak zvonček vyzerá ako malý šperk, takže sa na brušku krásne vyníma. I tento týždeň som sa venovala výberu kočíka a vyzerá to, že už mám jasno.

Videla som ho konečne v kamennom obchode a je dokonca ešte krajší než na internete. Jeho nákup ale odložím na neskôr. Čo keby sa predsa len objavil nejaký lepší? :-). Moja váha sa plazí nahor. Vážim 60 kg, to znamená, že som pribrala už 6 kg.

23. týždeň (22+0tt)

Ideme s manželom na taký očakávaný ultrazvuk. V noci som skoro nespala a stále premýšľala nad tým, aby bolo všetko v poriadku! Uff, našťastie všetko dobre dopadlo a konečne i manžel videl našu malú. Natiahla k nám pršteky. Je mi skvele! Všetko je v poriadku a vyzerá to opäť na dievča.

Začína ma však prepadať pocit smútku z toho, že tehotenstvo sa raz skončí. Je to zvláštne, ale je to tak. Hoci chápem, že ku koncu už to chce mať asi každá žena za sebou, v tejto chvíli je mi s malou v brušku veľmi fajn. Všetci sa na ňu veľmi tešíme a s manželom neustále premýšľame, ako bude asi vyzerať a komu bude podobnejšia, akú bude mať povahu a podobne.

Tehotenstvo

Buďte krásna aj s bruškom!

Po prvý raz ju 11. februára cíti kopať i moja mamka. Napriek tomu, že si stále myslím, že tehotenstvo je tak trochu zrada prírody (keby totiž človek vedel, do čoho ide, možno by si to rozmyslel), emócie, ktoré prežívam, všetky tie „vracacie akcie“ sa dokonale vymažú z pamäti. Prírode je odpustené :-).

24. týždeň (23+0tt)

Anička sa v brušku poriadne mrví.
Niekedy mám pocit, že dospela k rozhodnutiu, že takú dobu už tam byť nechce a vylezie skôr cez pupček.

Niekoľkokrát denne sa preťahuje, kopká nožičkami a ťuká ručičkami.
Hoci sa to netehotným môže zdať divné, mne to pripadá skvelé. Som šťastná, keď viem, že sa v brušku hýbe a všetko je v poriadku.

Už teraz si uvedomujem, ako mám naše malé dievčatko rada. Je to zvláštny a veľmi krásny pocit! Musím sa, najlepšie už na budúci týždeň, objednať na test tehotenskej cukrovky.

25. týždeň (24+0tt)

Vydesilo ma akési sťahovanie bruška – teraz už viem, že ide o tzv. tvrdnutie brucha. Je to taký divný pocit. Hoci ma nič nebolelo, pri stiahnutí som vždy cítila jemný tlak. Musím uznať, že fyzicky mi nič naozaj nebolo, ale s psychikou mi to dosť zamávalo.

Uistila som sa u mamky, svokry a kamarátok, že asi naozaj o nič nejde, ale keby to pokračovalo i druhý deň, radšej kontaktujem doktora. A hádajte čo… Druhý deň sa to, samozrejme, opäť objavilo, a tak nám to s manželom nedalo a volali sme na pohotovosť na gynekológiu (bol práve víkend, ako inak).

Pani doktorka nás ubezpečila, že všetko by malo byť v poriadku. Odporučila mi, aby som odpočívala a popíjala magnézium, vraj už sa to v týchto týždňoch gravidity stáva.

Vďaka pani doktorke moje vyplašenie pominulo, navyše po magnéziu sa to naozaj dosť upokojilo. V týždni ma potom čakal aj test na cukrovku. Mala som veľké obavy, aké to bude. I keď od okolia som bola informovaná, že to nič nie je.

Navyše, v tehotenstve nie som živá skoro z ničoho iného, ako zo sladkého, takže z prehnanej sladkosti roztoku som strach nemala :-). Napriek tomu som sa trochu obávala, aby môj krvný cukor nebol nad hranicou normy (bez sladkostí by som ťažko prežívala).

Tiež som sa desila rannej cesty preplneným autobusom nalačno (mala som byť na mieste na siedmu ráno). No uvidíme, igelitové vrecká mám pre istotu so sebou.

Nakoniec som cestu aj vypitie presladeného roztoku zvládla akoby nič. Naopak mi sladký čaj urobil dobre :-). Dúfam, že na jednotku dopadnú i výsledky.

26. týždeň (25+0tt)

Som šťastná, výsledky cukru sú v poriadku (bola som dokonca dosť pod limitom). Inak tento týždeň bol naozaj nabitý, čakalo nás sťahovanie vecí do nového bytu. A hlavne 3D ultrazvuk! Bruško trochu povolilo a ja som opäť o niečo pokojnejšia.

V knižkách a na internete som prečítala veľa informácií o tvrdnutí brucha, a tak viem, že sa to stáva a maternica už sa tak dopredu trénuje na pôrod. Dôležité ale je, aby sa neskracoval čapík maternice. O to viac sa nemôžem dočkať kontroly na gynekológii.

Sťahovanie je v plnom prúde, takže celé dni doma balím a prenášam veci z miesta na miesto (ale len tie ľahké). Na tie ťažké je dohovorená pomoc z rodiny. Asi kvôli zhonu ma začal poriadne bolieť chrbát, našťastie to cez noc vždy prejde.

27. týždeň (26+0tt)

Je tu vytúžená kontrola na gynekológii. Hoci som normálne pokojná a nejaké nepríjemnosti si nepripúšťam, v deň pravidelnej kontroly som vždy nervózna.
Predsa len, čo keby náhodou…

Skrátim to – kontrola dopadla výborne, všetko je v poriadku, čapík maternice sa neskracuje. Pán doktor ma uistil, že maternica niekedy takto dopredu „straší“, ale že pokiaľ je čapík v norme, nič sa nedeje. A 3D ultrazvuk?

To je bomba! Pokiaľ si, pravdaže, vaše dieťatko práve nedá ručičku pred tvár a nesedí v tureckom sede. To potom nevidíte ani podobu na nikoho z rodiny, ani či to bude chlapec či dievča. Po chvíli nás však bábo prestalo napínať a pánu doktorovi sa podarilo rozlúštiť pohlavie. Opäť to vyzerá na babu!

Tehotenstvo

Bolí ten pôrod? Veľmi, ale prežijete!

Tváričku má takú roztomilú, že vôbec nechápem, po kom je taká rozkošná. Asi ako všetky bábätká, ale toto je moje vlastné :-). Sťahovanie vecí máme za sebou, ale pretože nás čaká ešte rekonštrukcia nového bytu, začíname žiť trochu kočovným životom a po čase sme späť v izbičke u rodičov. Zatiaľ to vlastne vôbec nie je zlé. A ten servis :-).

28. týždeň (27+0tt)

Manžel odišiel na hory. Aby mi to utieklo, mám na každý deň naplánovanú nejakú akciu – výber kočíka, nákupy s mamkou, zraz s kamarátkami a podobne. Nakoniec som mala naozaj úspešný týždeň – vyzerá to, že som konečne zvolila ten správny kočík.

Musím povedať, že jeho vyberanie ma naozaj nebavilo. Človek totiž vo väčšine prípadov musí urobiť kompromis medzi tým, čo sa mu páči a tým, čo naozaj potrebuje. Avšak ten, ktorý sme vybrali na internete, som si konečne po druhý raz poriadne obzrela naživo a bolo rozhodnuté.

V obchode mi všetko ochotne ukázali, premerali a poradili. Dokonca ho tam mali presne v tej farbe, ktorú som chcela. Počkám teda na manžela, až sa vráti domov, a objednáme ho.

29. týždeň (28+0tt)

Keďže to vyzerá, že sa do práce už nevrátim, bola som si tam zabaliť veci. Pravdupovediac sa mi do toho veľmi nechcelo, predsa len som tam chodila päť rokov a mám to tam veľmi rada.

Preto som si povedala, že nad tým radšej nebudem veľmi premýšľať. Jednoducho preberiem veci v kancelárii, dám ich do škatule a bude to. Začínam byť trochu nemotorná, občas ma bolí chrbát, nohy a bedrá. Obliekanie nohavíc, ponožiek a najmä obúvanie topánok mi dáva celkom zabrať. Zatiaľ je mi to však smiešne.

Našťastie. Nabrané kilá pribúdajú, vážim už 65 kg. Doma uzatvárame stávky, či pokorím magickú hranicu 15 kg. Mám tušenie, že sa mi to podarí celkom ľahko.

30. týždeň (29+0tt)

Stále riešime rekonštrukciu bytu – výber podlahy, obkladov do kúpeľne, novej kuchyne a ďalších tisíc vecí. Už sa nemôžem dočkať, až to bude hotové, pretože začínam byť trochu nervózna, ako to všetko stihneme. Veľmi rada by som už mala nachystaných viac vecí pre bábätko, ale zatiaľ to, bohužiaľ, nestíham riešiť.

Preto som si dala úlohu, že v nasledujúcich týdňoch, až sa konečne začne samotná rekonštrukcia, vrhnem sa na prebranie vecí, ktoré už mám doma a spísanie zoznamu, čo ešte musíme dokúpiť. Možno ma to vnútorne aspoň trochu upokojí.

S manželom sme kúpili krásnu súpravu do postieľky – mantinel, deku a kolotoč.

Úspešné rozširovanie výbavičky pokračuje a zásluhu na tom má i zvyšok rodiny. Azda to Anička vôbec stihne vynosiť :-). Začínam tiež viac premýšľať o pôrode. Nie žeby, že by som nad tým premýšľala cielene, ale myšlienka naň sa mi vkráda do mysli tak nejako sama. Negatívne scenáre si však nepripúšťam a hneď ich z hlavy mažem.

Začala som opäť viac čítať, kúpila som si dve nové knižky o výchove detí. Nehovorím, že sa budem všetkým riadiť, ale pripadá mi zaujímavé preskúmať rôzne prístupy. Tiež som absolvovala vyšetrenie EKG a dopadlo dobre. Ešte zubár a mám hotovo :-)

31. týždeň (30+0tt)

Na začiatku týždňa sa malá začala neskutočne mrviť. Celé brucho sa mi vlní, naskakujú hrče, a to predovšetkým večer po uľahnutí do postele. Takto to pokračuje dva dni. Premýšľam, či sa snaží otočiť hlavičkou dolu. Bohužiaľ sa mi však nedarí rozpoznať, kde má práve nožičky, pretože ako som už písala, brucho sa mi vlní celé a malá naráža na všetky strany. Čaká ma kontrola na gynekológii, tak som zvedavá, čo nám tam povedia.

Len pre otecka | Psychológia a vzťahy

Ako muži ovplyvňujú svojich potomkov?

A skutočne, pán doktor potvrdil, že Anička je už hlavičkou dolu. Takže sa pred pár dňami asi naozaj pretáčala. Teraz je už pokojnejšia. Mám dojem, že reaguje na zvuky i dotyky na bruchu, niekedy mi pekne odťukne naspäť. Čo k tomu dodať? Je prosto šikovná :-). Aby som si tehotenstvo trochu spríjemnila, urobili sme si výlet k babičke.

Bolo to veľmi fajn, vlakom som nešla už strašne dlho, a tak som si to náležite užila. Tiež je za mnou ďalšia povinná kontrola, tentoraz u zubára. Musím sa pochváliť – žiadny kaz. Priznám sa, že k zubárovi chodím nerada. Je taký stres (s ohľadom na dieťatko) vôbec nutný?

A aby tých doktorov nebolo málo, bola som sa opýtať u vybraného pediatra, či sa k nemu môžeme s Aničkou prihlásiť. Klaplo to – ďalšia odškrtnutá vec na pomyselnom rodičovskom zozname!

32. týždeň (31+0tt)

Tento týždeň opäť prebiehal v duchu rekonštrukcie nového bytu. Už aby bolo hotovo! Teším sa, až si budem môcť pripraviť všetky veci pre dieťatko a vedieť, že už nás nemôže nič prekvapiť.

Aspoň som si teda konečne prebrala veci, ktoré mám už doma (kúpené aj požičané či darované od kamarátok). A že toho je! Myslím, že Anička by musela byť dieťatko najmenej dvakrát tak dlho, aby všetko vynosila.

Ale mám radosť, že sa mi toho toľko zišlo, človek je hneď pokojnejší. Tiež som si vytlačila zoznam odporučených vecí, čo nachystať na príchod nového prírastku a čo si pripraviť pre seba do pôrodnice. Treba podotknúť, že mi toho ešte veľa chýba. Ale čo, základ mám, ostatné sa nejako zariadi…

Aby som si užila trochu prírody, cez víkend sme išli na chalupu. Pripravovala sa záhradka na sezónu, ale ja som sa už veľmi nezapájala. Nikto ma nechce k ničomu pustiť, tak som aspoň chodila, okukovala a bolo to fajn. Konečne aj vysvitlo slniečko, po dlhej zime už mi chýbalo. Lenže s prvými lúčmi prišli i prvé pigmentové škvrny na tvári. Kúpila som teda krém s ochranným faktorom 50 a natieram sa od rána do večera.

33. týždeň (32+0tt)

Sláva, konečne sme kúpili kočík. Ako som už písala, jeho vyberanie bola záležitosť, ktorá ma naozaj nebavila. Manžel však tak dlho naliehal na jeho objednanie (našťastie), že som to nakoniec s jeho pomocou zvládla a objednávku skutočne odoslala – ale že sa mi do toho nechcelo! Dnes ho však už mám doma. Našťastie bol na sklade, takže prišiel do 3 dní.

Vyzerá naozaj veľmi pekne. Myslím si, že je presne taký funkčný, ako som si predstavovala a veľmi sa mi páči jeho farba a celkový vzhľad. Teším sa, až ho po prvý raz vyskúšame s Anuškou vonku. I keď sme ho celý rozbalili a zložili, ostal i naďalej schovaný u rodičov. Aj keď na povery neverím, istota je istota :-).

Keďže počasie je teraz už naozaj jarné až letné, snažíme sa chodiť s manželom každý podvečer na prechádzky do blízkeho parku. Stíham aj zrazy s kamarátkami. Tie, ktoré už deti majú, mi poskytujú kopy užitočných rád, za čo som veľmi vďačná.

34. týždeň (33+0tt)

Rekonštrukcia nového bytu je v plnom prúde. Manžel odišiel na služobnú cestu, a tak som na stavbu chodila dozerať sama. Nesťažujem sa, pretože ma to celkom bavilo.

Remeselníci na mňa boli veľmi dobrí, nič nebol problém a ešte ma zakaždým upokojovali, nech nemám strach, že sa všetko včas zvládne dokončiť (asi som vyzerala dosť vydesene). Opäť ma čakala ďalšia kontrola na gynekológii a hlavne 3D ultrazvuk. Kontrola síce dopadla dobre, ale malá sa znovu rozhodla, že tvár neukáže.

Pravdepodobne chce, aby sme mali prekvapenie. Zato som dnes i ja poznala, že v brušku sa nám naozaj schováva dievčatko :-). A ako som na tom s tehotenskými kilogramami? Najradšej by som sa prestala vážiť.

Aj keď ma všetci upokojujú, že vyzerám stále rovnako a že som azda nemohla okrem bruška nič pribrať, realita je iná. Už mám navyše 16 kg. Kto sa stavil, že pokorím 15 kg hranicu, vyhral.

35. týždeň (34+0tt)

Manžel sa vrátil zo služobnej cesty a mne sa neskutočne uľavilo. Predtým ma jeho zahraničné cesty nevyvádzali z miery, vždy som si hovorila, že máme aspoň možnosť na chvíľu si od seba odpočinúť (navyše ma zakaždým čakal nejaký ten darček z ciest). Jednako len odvtedy, čo som tehotná, to znášam čím ďalej, tým horšie.

Mám odrazu väčší strach, aby sa mu nič nestalo a v poriadku sa vrátil domov. A tiež mi je oveľa viac smutno. Ale už je doma, takže som pokojná. Tehotenstvo si konečne patrične užívam a cítim sa dobre. Stále si hovorím, že to najhoršie som si vybrala na začiatku.

Materstvo

Keď maminka trpí mamnéziou

Občas som len trochu unavená, to však zaženiem krátkym odpočinkom cez deň. I v noci sa mi spí dobre, aj keď sa musím poriadne obkladať vankúšmi zo všetkých svetových strán :-).

Tento týždeň tiež oficiálne odchádzam na materskú dovolenku. Nemôžem uveriť, ako to ubehlo. Bola som v práci odovzdať požadovaný formulár a rozlúčiť sa. Od kolegýň som dostala veľa krásnych vecí pre dieťatko.
Bude sa mi za nimi cnieť!

36. týždeň (35+0tt)

Prebiehajú dokončovacie a upratovacie práce po rekonštrukcii a vyzerá to, že sa budeme môcť konečne nasťahovať. Cez víkend je v novom byte ozaj rušno, všetci niečo prinášajú, vynášajú, umývajú, stavajú… A za to im všetkým patrí veľká vďaka!

Ja väčšinou len postávam a pokukujem, nikto ma nenechá nič robiť (pravdupovediac toho už ani veľa nedokážem). Nezdá sa to, ale človek je unavený len z toho mumraja. Na konci víkendu už je byt z najhoršieho neporiadku vonku a v nedeľu tu strávime prvú noc.

Čo sa tehotenstva týka, je mi fajn, občas ma trochu bolí chrbát, ale to je, myslím, najmä dôsledok ohýbania a predkláňania pri snahe o upratovanie. Keď si ľahnem a odpočiniem, bolesť chrbta je preč. Tento týždeň idem aj naposledy k môjmu gynekológovi, a potom už hurá na kontroly do pôrodnice.

Nemôžem uveriť, ako strašne rýchlo to ubehlo, človek sa ani nestačí spamätať a bábätko bude na svete. Posledná kontrola bola naozaj nezabudnuteľná – bola som po prvý raz na tzv. monitore, kde počuť srdiečko dieťatka a srdcové ozvy sa zapisujú do grafu.

Pokojne sa posadíte, na brucho vám dajú dve plastovo-kovové kolieska, do ruky dostanete tlačidlo, ktoré sa má stlačiť, len čo sa bábätko v brušku pohne.

Sestrička ma upozornila, že by bolo fajn, keby sa malá aspoň trochu hýbala, inak by sme ju vraj museli prebudiť. Najprv som mala obavy, či bude aktívna, pretože sa akurát pred chvíľou upokojila a vyzeralo to, že spí.

Ale ako sa ukázalo, nie na dlho. Neviem prečo, ale monitorovanie srdiečka sa jej veru nepáčilo. Vrtela sa z boka na bok, kopala a vlnila mi bruchom tak, že som ani nevedela, kedy mám presne stláčať.

Tlačidlo by som musela mať stlačené možno stále. I sestrička sa prišla pozrieť, čo sa to deje :-). Avšak posledná kontrola u pána doktora dopadla dobre, dieťatko naposledy premeral, zapísal potrebné údaje do preukazu, poprial veľa šťastia a odoslal nás do pôrodnice. Ďalšia kontrola ma tu čaká až po šestonedelí.

37. týždeň (36+0tt)

A je tu prvá návšteva poradne v nemocnici. Je neuveriteľné, že už sa fakt blíži veľké finále. Kontrola v nemocnici prebehla dobre, podľa pána doktora je všetko v poriadku.

Jediné, na čo som nebola pripravená, bolo veľké množstvo mamičiek v čakárni.

Prišla som úplne nepripravená bez jedla a pitia, čo bola chyba. Našťastie bol so mnou manžel, ktorý zohnal oboje. Ako som tam tak sedela a čakala, prezerala som si ostatné mamičky a premýšľala, či sa s niektorou stretnem napríklad po pôrode. Toľko žien v pokročilom štádiu tehotenstva som pohromade ešte nikdy nevidela :-).

Doma sa snažím čo najviac odpočívať a užívať posledné chvíle pokoja, ako mi všetci skúsenejší radia. Na druhej strane sa toho nášho zlatíčka nemôžem dočkať.

Stále premýšľam, ako asi vyzerá, aká bude, ako to spoločne všetko zvládneme. Nad pôrodom ani veľmi nepremýšľam. Miešajú sa vo mne obavy, pocity šťastia a radosti.

Koniec koncov, niet sa čomu čudovať, bude to najdôležitejší okamih môjho života.

38. týždeň (37+0tt)

Konečne som sa vrhla do finálnych príprav. Jedného dňa som sa zobudila a hneď od rána ma prepadol intenzívny pocit, že už sa naozaj musím zmobilizovať a všetko dokončiť. Veď dieťatko sa môže narodiť každým dňom. A tak som pripravila postieľku, prebaľovací stôl, vybrala pár hračiek a potom sa celý deň chodila pozerať do spálne na tú nádheru :-).

Zavítala som tam počas dňa azda tisíckrát a nemohla uveriť, že to všetko je pripravené pre MOJE dieťatko. Tiež som si konečne zabalila tašku do pôrodnice, veci som mala na kope už pripravené, ale stále nie a nie ich naskladať do kufríka.

Vyplnila som formuláre, čo som dostala v nemocnici, napísala zoznam vecí, ktoré treba vziať ešte na poslednú chvíľu so sebou a podala inštrukcie manželovi a rodine. Odchod do pôrodnice bol poistený hneď u niekoľkých osôb – manžel, mamka a brat boli pripravení 24 hodín denne.

Opäť ma čakala kontrola v pôrodnici a všetko bolo v poriadku. Pôrod môže prísť každý deň.

39. týždeň (38+0tt)

Veľa odpočívam a teším sa na dieťatko.
Cítim sa dobre a napodiv ani nie som veľmi nervózna. Nervozita preskočila skôr na manžela. Azda sa nebude hnevať, keď to napíšem, ale kedykoľvek mu teraz v priebehu dňa volám, ozve sa v telefóne jeho nervózny hlas so slovami: „Čo sa deje?“ Musím sa tomu smiať.

Martin si želá byť pri pôrode so mnou, ale ja vlastne ani neviem, či to chcem. Pravdupovediac mi to pripadá trochu neprirodzené, aby bol muž pri niečom takom čisto ženskom. Ale keďže želanie byť tam so mnou prejavil sám od seba, samozrejme mu nebudem brániť.

Vo finále budem možno ešte vďačná, že tam bude. Aby sme predišli nejakým nedorozumeniam, dopredu sme si dohodli pár pravidiel. Za žiadnu cenu napríklad nechcem, aby strihal pupočnú šnúru. A rada by som bola, aby jeho miesto na pôrodnej sále bolo len pri mojej hlave atď.

O priebehu pôrodu spolu často hovoríme, čo je veľmi dobre. Keď už tam máme byť spoločne, nech máme obaja jasno. Tiež sme si prečítali, ako pôrod prebieha a čím môže byť muž žene nápomocný. Na konci tohto týždňa ma čaká ďalšia kontrola v pôrodnici. Idem na monitor, potom na vyšetrenie k pánu doktorovi. Všetko vyzerá dobre, bábätko je pretočené hlavičkou dolu, takže nič nebráni spontánnemu pôrodu.

40. týždeň (39+0tt)

Zo 40. týždňa gravidity som si užila len pár hodín. Musím však uznať, že to boli hodiny plné úžasných zážitkov. Okamih s veľkým „O“ nastal 6. júna 2013 o 11.02, kedy sa nám narodila naša milovaná Anička. Ale aby som nepredbiehala… Deň vopred som sa po pravidelnej kontrole v pôrodnici vydala ešte vyzdvihnúť nový občiansky preukaz.

Úrad som mala po ceste z nemocnice, a pretože som sa cítila dobre a vonku bolo krásne, rozhodla som sa vystúpiť z autobusu o niekoľko zastávok skôr a prejsť sa parkom. Cestou domov ma pomaly (ale isto) začínalo pobolievať brucho. Spočiatku som tomu nevenovala veľa pozornosti, v posledných dňoch som niečo podobné párkrát cítila.

Novorodenec

Čo robiť, aby pokožka dieťatka bola ako „detský zadoček“

Lenže potom som si uvedomila, že toto je naozaj trochu iné. Pobolievanie neprestávalo a zdalo sa mi celkom pravidelné, zhruba každých 15 minút. Zavolala som manželovi a mamke a všetci sme sa tešili, že je to možno naozaj ono a onedlho tu s nami bude naša Anička.

S mamkou sme sa ešte dohodli, že sa u nej stavím na večeru a Martin ma tam vyzdvihne. S postupujúcim odpoludním ma brucho stále bolelo a zdalo sa, že intervaly sa skracujú. No nič, hlavne neprepadať panike! V pokoji sme sa navečerali a vyrazili smerom k domovu, kde som pre všetky prípady skontrolovala tašku do pôrodnice, pripomenula manželovi pár inštrukcií, na ktorých sme boli dohovorení a snažila som sa robiť veci ako obvykle.

Stihli sme ešte urobiť poslednú fotku rastúceho bruška. Pravdupovediac mi však robenie „akoby nič“ vôbec nešlo a trúfam si tvrdiť, že ani manželovi. Preto sme sa rozhodli vyraziť si na prechádzku a potom sa uvidí, čo sa bude diať. Vonku bolo krásne, ale ďaleko sme nedošli. Keďže sa zvláštny tlak a pobolievanie objavovalo stále častejšie, zmerali sme čas.

A interval medzi „asi kontrakciami“ bol zhruba sedem minút. Pomaly sme sa preto vrátili domov a ja som si hovorila: Čo teraz? Vyskúšala som fígeľ s teplejšou sprchou, ale veľa sa nezmenilo, žiadne urýchlenie kontrakcií, ich zosilnenie alebo, naopak, zoslabnutie.

V tejto chvíli sme s Martinom nevedeli, či sa pôrod už skutočne blíži, alebo je to len planý poplach. Vôbec sme sa nemohli rozhodnúť, či už vyraziť do pôrodnice, alebo ešte nejaký čas počkať doma. Od odchodu ma stále odrádzala malá bolesť. Predpokladala som, že by to malo bolieť oveľa viac. Lenže v hlave mi neustále vírili pochybnosti.

Čo keď je to tá správna bolesť a my do pôrodnice nestihneme doraziť? Len čo sa interval opäť o niečo skrátil, zhruba na 5 minút, rozhodli sme sa vyraziť. Keď to nebude ono, tak sa zase vrátime domov, čakať už sme nechceli.

Možno pri druhom dieťati budem vedieť, čo a ako, a nebudem zbytočne panikáriť skorým odchodom, ale ako prvorodička som sa rozhodla nenechávať nič na poslednú chvíľu. Po príchode ma vyšetrili a hospitalizovali, ale vraj to zatiaľ na skorý pôrod nevyzerá.

Takže som skončila na izbe s ďalšími ženami, ktoré čakali na narodenie bábätka rovnako ako ja. Bol to zvláštny pocit. Manžel tam so mnou nemohol byť, ale ostal pre všetky prípady v nemocnici. Vraj by aj tak nevedel, čo má doma robiť. I napriek prítomnosti ostatných čakateliek som sa na izbe cítila strašne sama.

Bolo okolo jedenástej hodiny v noci, všade panovalo ticho a ja som ležala na posteli, snažila sa zaspať a premýšľala o nasledujúcich hodinách. Tak strašne som sa na Aničku tešila! Snažila som sa s ňou dohovoriť, že všetko spoločne zvládneme a onedlho sa uvidíme.

Bola som na ňu taká zvedavá! Nad ránom ma začalo brucho pomerne dosť bolieť, a tak som zazvonila na sestričku. Podstúpila som krátke vyšetrenie a potom ma odoslali na pôrodnú sálu. Tak už je to naozaj tu! „Pôrodná sála“ vyzerala veľmi pekne. Na izbe ma prevzala pôrodná asistentka, ktorá s nami bola po celý čas pôrodu. Všetko mi ukázala, a hlavne ma podporila.

Pán doktor mi tiež vysvetlil, čo ma čaká a ako budeme ďalej postupovať, čo som veľmi ocenila. Rada viem, aspoň teoreticky, do čoho idem a ako bude všetko prebiehať. Zavolala som ešte manželovi, aby čo najskôr dorazil. Potom som sa už len pobrala do sprchy. Teplá voda mi naozaj veľmi pomohla, ani som odtiaľ nechcela vyliezať.

Na izbe bola k dispozícii aj lopta na skákanie. Aby som pravdu povedala, tak ma veľmi nelákala, vyskúšala som ju len preto, aby sa nepovedalo :-). Pri čakaní na manžela som s pôrodnou asistentkou ešte natrénovala správne dýchanie pri kontrakciách a v medziobdobí.

Svete čuduj sa, fungovalo to! Spočiatku mi dýchanie, ako som ho mala naštudované, vôbec nezaberalo a naopak sa mi z toho robilo ešte viac nevoľno. Pôrodná asistentka mi však techniku upravila a bolo po probléme :-). Na izbu som prišla asi okolo siedmej a o jedenástej hodine sa Anička narodila. Veľmi dlho to netrvalo, našťastie.

A čo napísať k samotnému priebehu pôrodu? Pravdupovediac, už ani neviem. Čas a všetky udalosti tak rýchlo plynú a človek si všetko ani nestačí uvedomiť. Bolí to, ale vďaka epidurálu a tiež tomu, že Anička vážila 3040 g a nebola teda žiadny obor, sa to dalo zvládnuť.

Na bolesť som však zabudla hneď po pôrode. Jediné, na čo nezabudnem do konca života, je pocit, keď svoje dieťatko po prvý raz držíte v náručí. I keď je celé ulepené a uplakané, viete, že je to najkrajšie dieťatko, aké ste kedy videli. A vy ste ten najšťastnejší a najpyšnejší človek na svete.

V ten jeden jediný okamih vám dôjde, že to malé stvorenie milujete ako nikoho iného na svete a že pôrod, z ktorého ste mali obavy, by ste kvôli nemu absolvovali pokojne znovu! A čo napísať na záver? Azda len obrovské poďakovanie manželovi, že bol pri pôrode so mnou.

Dnes už viem, že jeho prítomnosť bola pre mňa neskutočne povzbudzujúca. Bol mi jednoducho veľkou oporou. Som vďačná, že sme taký úžasný okamih nášho života mohli prežiť spoločne.

Veľké poďakovanie patrí aj pánu doktorovi doc. MUDr. Michaelovi Halaškovi, PhD., a pôrodnej asistentke. Tak isto vďaka ich profesionálnemu prístupu a milému, empatickému správaniu bol pre mňa pôrod krásnym zážitkom.

Prvé náznaky tehotenstva

Niektoré ženy o začínajúcej gravidite ani nevedia a upozorní ich až vynechaná menštruácia, väčšina však pocíti, že sú „iné“. Ranné nevoľnosti, zvýšená únava, spavosť, vyduté bruško, časté nútenie na močenie, napätie a bolesť v prsiach. To sú sprievodné znaky hormonálnych zmien, ktoré sa v tele odohrávajú.

To isté platí o náhlej zmene chutí a citlivosti na vône a pachy. Môže vás zaskočiť, že jedlá, ktoré patrili medzi vašich favoritov, teraz celé mesiace nebudete môcť ani cítiť, a naopak sa zameriate na chuťové varianty, ktoré by ste u seba nikdy neočakávali. Úzkosti, náladovosť, plačlivosť a zvýšená citlivosť sú ďalšou „daňou“ za dieťatko.

Kalendárne vs. lunárne

Tehotenstvo trvá 9 kalendárnych, ale 10 lunárnych mesiacov. Väčšina nastávajúcich mamičiek počíta tehotenstvo v kalendárnych mesiacoch, gynekológovia a pôrodníci výhradne v lunárnych (teda 10 mesiacov po 28 dňoch). Gravidita sa delí na tri trimestre – každý má po troch mesiacoch.

Aký je 2. trimester?

Po UZ v dvanástom týždni máte istotu. Plod sa úspešne vyvíja, máte potvrdené, že svojou dĺžkou i váhou zodpovedá gestačnému týždňu. Maternica sa zväčšuje a začína presahovať do bruška, kde tlačí na panvové a brušné orgány. Pozvoľna ustupujú a vytrácajú sa ranné nevoľnosti a prestávajú vás trápiť i ďalšie „neduhy“ (napr. úzkosti, náladovosť, zápchy a ťažkosti s trávením).

Prekonali ste rizikové obdobie, hrozba potratu ustupuje a vy si môžete konečne začať užívať; 24. týždňom tehotenstva sa presúvate z obdobia možného potratu do obdobia možného predčasného pôrodu. Plod musí vážiť minimálne 500 g, aby bolo splnené toto kritérium.

A čo dieťatko? Na UZ už sa dá rozpoznať pohlavie a v tomto období môžu lekári odporučiť niektoré špeciálne vyšetrenia, ktoré by vylúčili vývojové chyby alebo iné abnormality. V 16. týždni plod meria 10–16 cm a váži 100–200 g. Dieťatko drží vzpriamene hlavičku, žmúri oči, mračí sa, usmieva sa a otvára pusinku.

Od 18.–20. týždňa môžete cítiť prvé pohyby. V 20. týždni sa dieťaťu zosilňuje koža, ktorú chráni mazľavá vrstva. Na hlavičke sú viditeľné vlásky a na prstoch nechtíky. Na konci 24. týždňa je takmer ukončený vývoj tváre. Meria 30 cm a váži 500 g. V 28. týždni má 35 cm a váži 1000–1100 g.

Čo sa deje v poslednej fáze gravidity?

Maternica stále rastie, má už veľkosť futbalovej lopty a tlačí na okolité orgány. Cítite to predovšetkým na močovom mechúre (častejšie chodíte na toaletu). Pripravte sa opäť na drobné ťažkosti: bolesti chrbta, opuchy nôh a rúk, kŕčové žily.

Návštevy u gynekológa budú častejšie (každé dva týždne, v poslednom mesiaci každý týždeň). Okrem obvyklých vyšetrení absolvujete záťažový test na záchyt tehotenskej cukrovky, zisťuje sa i hladina železa v krvi, plod je detailne vyšetrený v poradí tretím UZ skríningom (druhý prebehol okolo 20. týždňa).

Dieťatko sa starostlivo a často monitoruje, tak isto vám bude lekár sledovať opuchy, krvný tlak a zrenie čapíka maternice – teda pripravenosť k pôrodu.

Ako rastie plod v 3. trimestri?

Priestor v maternici sa zmenšuje a pohybov ubúda. Dieťatko občas kopne, ale väčšinu času prespí. Hlavička je porastená vláskami, otvorené oči majú modrú farbu. Tvár sa vyhládza a guľatie. Dieťatko má dobre vyvinutý sluch a dokáže rozoznať váš hlas (hovorte s ním, spievajte).

Je dokončený vývoj pľúc a začína sa v nich tvoriť látka, ktorá im umožní po pôrode správne fungovať (surfaktant). V 32. týždni meria 40–42 cm, váži 1800–2000 g. V 36. týždni má miery: 45 cm a 2500–2700 g. V posledných štyroch týždňoch už je dieťa zrelé a pripravené na život mimo maternicu. Má bacuľatú tvár a charakteristické črty.

Až v tomto období (teda v 10. lunárnom mesiaci) sa vytvára podkožná tuková vrstva, ktorá bola dosiaľ minimálna. Každý týždeň sa dieťatku uloží až štvrť kilogramu tuku, čo znamená, že plod priberie v poslednom mesiaci najviac za celé obdobie vnútromaternicového vývoja. Koža je ružová, napätá, pokrytá mazom.

Nechtíky presahujú špičky prstov, vlásky sú dlhé niekoľko centimetrov a jemné páperie (lanugo) už je len na chrbte. Vytvárajú sa prehĺtacie a sacie refl exy. V 36. týždni je ustálená poloha (v úplnej väčšine prípadov hlavičkou dolu) a dieťatko, ktoré nemá v maternici temer žiadne miesto, sa prestáva otáčať.

Z pôrodníckeho hľadiska je plod donosený v 38. týždni gravidity, dovtedy sa hovorí stále o predčasnom pôrode. V 40. týždni dieťa meria 48–50 cm a váži 3200–3700 g. Je čas pozrieť sa na svet! 

4.týždeň – u embrya začína vlastný vývoj telesných orgánov
8.týždeň – plod je veľký ako fazuľa
12.týždeň – dieťatko si môže ciciať palec
16.týždeň – bábätko robí kotrmelce, už je rozoznateľné pohlavie
24.týždeň – pokračuje vývoj dýchacích ciest a dozrievanie pľúc
28.týždeň – pľúca už sú vyvinuté, ale ešte by samé nedokázalo dýchať
32.týždeň – bábätko môže otáčať hlavičkou

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma