AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Čo takto vyskúšať Nevýchovu?

Ak aj vy so svojimi ratolesťami bojujete pri každodenných maličkostiach, ako je čistenie zubov alebo odchod do škôlky, mohol by vám tento výchovný prístup pomôcť. Navyše s ním môžete začať kedykoľvek, dokonca už u bábätiek.
Čo takto vyskúšať Nevýchovu?

Plače, nechce sa nechať prebaliť, zaspať a vy ste unavená, len pár týždňov po pôrode, ale všetko chcete robiť čo najlepšie, pretože svoje dieťa milujete. Starší potomok sa potom zlostí, neoblečie sa, nenechá si vyčistiť zuby a cesta do škôlky je lemovaná revom, plačom alebo oboma.

Vy skúšate zakazovať, moralizovať (možno aj trochu vydierať) alebo sľubovať nemožné. Nakoniec vám ujdú nervy a kričíte alebo zakážete televíziu. A spať idete s hrôzou, čo zase bude zajtra.

Princíp dohody

Čo je hlavnou myšlienkou Nevýchovy? „Aby každá mama s dieťaťom prišla na to, čo im dáva najväčší zmysel, aký režim je pre ne najlepší, ako sa spolu dohodnúť alebo ako sa k sebe správať,“ vysvetľuje Katka Králová, zakladateľka Nevýchovy.

„Základný kurz Nevýchovy trvá päť týždňov a všetko sa deje v prehľadnom on-line prostredí. Rodičia majú k dispozícii videá a zážitkové audiá, kde majú príležitosť zažiť si to, čo dieťa bežne zažíva. Vybavia si potom spomienky na detstvo a ako množstvo vecí nefungovalo, a to už je veľký nástroj na zmenu.“

Ste kľúčom pre deti

Rodič je v Nevýchove kľúčová osoba. Dieťa je s ním stále a preberá jeho návyky, prístupy k životu, jeho riešenie situácií. Preto je potrebné venovať veľkú starostlivosť tomu, aby bola mamička v pohode, na čo kladie Nevýchova dôraz. „Keď si mama nenájde čas na to, aby vypočula svoje potreby, roztáča sa špirála a v nepohode je i dieťa.“

Aký ste rodič?

Zamyslite sa nad svojou nevýchovnou „štartovacou čiarou“. Aký ste rodič, a čo svojmu dieťaťu odovzdávate? Nevýchova rozlišuje štyri základné typy a podľa Katky Královej sa ako rodičia dokážeme väčšinou objektívne zhodnotiť: „Najčastejšie sa rodičia hodnotia ako kombinácia policajta a učiteľa,“ hovorí.

„Obvykle to sú mamičky, ktoré sa všemožne snažia ustáť niekedy veľmi náročné situácie s deťmi a potom stratia nervy, kričia, plesnú a moralizujú. Denno-denná skúsenosť nám všeobecne dáva skvelú schopnosť rozlišovať, akým sme typom rodiča. A štartovaciu čiaru pre Nevýchovu majú všetci rovnakú, dôležité je však chcieť.“ 

1. Rodič „policajt“

Veríte, že vaše dieťa je divoké, z podstaty zlostné, a keď ho patrične nepovediete a nebudete vychovávať, vymkne sa kontrole a zvlčí. Keď sa vám nedarí, trestáte, zastrašujete, kričíte a vyhrážate sa. Alebo naopak, mlčíte a vytvárate dusno.

  • Čo vás vystihuje?

„Ak sa nebudeš učiť, budeš mať domáce väzenie...“ „Dostaneš po puse, aby si si to pamätala.“ „Lepšia jedna facka ako tisíc slov.“ „Budeš sekať dobrotu!“ „Ja som za teba zodpovedná, tak budeš jednoducho poslúchať!“

  • A čo dieťa?

Keď sa proti vám postaví, zlostí sa, robí scény, ubližuje ostatným, je nezvládnuteľné, plačlivé, nechce sa dohodnúť, zasekne sa a nič s ním jednoducho nehne. Alebo sa, naopak, bojí, klame, všelijako sa vyhovára, kľučkuje a nemá zdravé sebavedomie. 

2. Rodič „učiteľ“

Ten verí, že deti nie sú zlé, ale sú ako nepopísaná tabuľa: čo do nich nezapíšeme, to v nich nie je. Za svoju hlavnú úlohu považuje, aby dieťa všetko naučil. Snažíte sa dieťaťu všetko povedať po dobrom, láskavo oznamujete a do bezvedomia opakujete.

Nejako ho presvedčiť o pravde predsa musíte. Keď sa vám nedarí, podplácate, moralizujete a vysvetľujete, čo sa robí, čo sa nerobí, čo je zle a čo dobre.

  • Čo vás vystihuje?

„Veď to sú ešte deti, tie to ešte nechápu! K nim sa nemôžete správať ako k dospelým, tomu by ešte nerozumeli.“ „Toľkokrát sme ti to hovorili, že to nie je pekné, tak prečo to robíš?“ „Ja mu to opakujem stále dokola, a on aj tak nie a nie počúvnuť.“

  • A čo dieťa?

Nepočúva, pretože rodič tak dlho hovorí, až dieťa vypne pozornosť. Odvráva, prevracia oči a hovorí: „No hej, mami.“ A robí si, čo chce. 

3. Rodič „nadšenec“

Ten verí, že aby sa dieťa „dobre vyvíjalo“, musíme mu všetko dovoliť. Keď napríklad dieťa kričí alebo do niečoho kope, toleruje to, hlavne nech dieťa nepríde o svoje sebavedomie. Chce z dieťaťa vychovať osobnosť a robiť to inak ako jeho rodičia.

Keď sa mu nepáči, čo dieťa robí, snaží sa to v sebe potlačiť alebo nejako inak prežiť. A zatiaľ čo mu dieťa prerastá cez hlavu, verí, že to určite dobre dopadne. Keď sa nedarí, ustupuje, zatvára oči, zatína zuby, nič nepovie, chytí dieťa a niekam ho vlečie.

  • Čo vás vystihuje?

„Moje dieťa je osobnosť. Ja ho nebudem obmedzovať.“ „Rob si, čo chceš, ja ti to dovolím. Si slobodná bytosť a ja nemám právo nejako ťa ovplyvňovať.“

  • A čo dieťa?

Rastie ako drevo v lese, zlostí a je nezvládnuteľné, drzé a na seba sústredené, zaujímajú ho len jeho vlastné potreby. Často sa neorientuje vo vzťahoch s ostatnými, pretože zažíva len ústupky a bezbrehý priestor. 

4. Rodič „partner“

Nevýchovný rodič je rodič partner. Vie, že každé dieťa sa vždy najviac učí napodobňovaním, a preto vo výchove venuje dostatok času tomu, aby deti učil zodpovednosti.

Všetko si s deťmi dokáže dohovoriť bez toho, aby musel kričať alebo ich kontrolovať, a robí to tak, že to deti dodržujú. Verí, že dieťa je múdre a má dôvod, prečo robí určité veci. A vie, že vždy sa môže nájsť riešenie, v ktorom je obom dobre. 

  • Čo ho vystihuje?

„Ako by sme to mohli urobiť? Čo myslíš ty? Neviem si teraz rady a potrebujem pomoc.“

  • A čo dieťa?

Zapája sa do riešení problémov, nepotrebuje vzdorovať, hľadá svoje riešenia, vychádza v ústrety, stáva sa zodpovedným, sebavedomým. Tak ako dve dcéry jednej z „nevýchovných“ mamičiek: „Dievčatá (päťročná Terezka a štvorročná Barborka) mi prišli povedať, že by sa chceli hrať na počítači.

Ja hovorím: ‚Teraz je počítač voľný a je váš, je na vás, ako sa dohodnete, aby ste boli obe spokojné.‘ Idem ako pozorovateľ niečo upratať do pracovne
a počujem, ako Barča hovorí: ‚Ja budem hrať prvá a ty druhá.‘ Terče sa to nepáči a vraví: ‚Ja chcem tiež hrať prvá.‘

Vložila som sa do toho nie ako sudca, ale ako sprievodca. Popisujem situáciu: ‚Je jeden počítač, vy ste dve a každá chce hrať prvá. Ako to vyriešiť, aby ste boli obe spokojné?‘

Po chvíli Terča hovorí: ‚Bari, mám nápad. Ja si zatiaľ pôjdem postaviť niečo z lega a ty sa zahráš tú hru. Až bude počítač voľný, pôjdem k nemu ja. Súhlasíš?‘ Barča: ‚Dobre.‘ Pozrú sa na mňa, zmôžem sa len na otázku: ‚Dohodnuté?‘ Obe prikývnu. Super, zvládli sme vyriešiť prvý problém.“ 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma