AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Čo prežíva bábätko predtým, než sa narodí

Správy o tom, čo prežíva bábätko tesne predtým, ako sa narodí, určite zaujímajú každú ženu. Možno vás poteší, že vníma vaše emócie a bolesti a celkovo je na tom podobne ako vy.
Čo prežíva bábätko predtým, než sa narodí

Ešte pred štyridsiatimi týždňami nebolo v maternici temer nič, len jedna jediná, zato mocná bunka. Tá sa následne delila na ďalšie a ďalšie, aby nakoniec vytvorili všetky telesné orgány. V priebehu tohto embryonálneho vývoja dochádzalo k fascinujúcim procesom, ktoré zaistili, že sa v maternici vytvoril a dozrel plod schopný po ďalších mesiacoch fungovať mimo maternice.

Fascinujúce procesy

Pri tomto dozrievaní je plod v bezpečí maternice, obklopený plodovou vodou, v ktorej sa vznáša. Je pritom pevne spojený so svojím životodarným pomocníkom – placentou, jediným orgánom, ktorý mu zabezpečuje všetky potrebné procesy (napríklad nahrádza pľúca, pečeň, obličky, žľazy s vnútornou sekréciou, zabezpečuje vitamíny, minerály, ale i odchod odpadových látok, a svoju prácu nakoniec korunuje začatím procesu vlastného pôrodu vypustením zodpovedné- ho hormónu).

Placenta je tiež jediný orgán, s ktorým sa dieťa bude musieť po narodení rozlúčiť. Kým však nastane ten správny čas na narodenie, musí si dieťa vytvoriť dostatočnú zásobu tuku v tele, aby mu pomohol pri popôrodnej adaptácii na chladné a suché prostredie.

Postupne zhadzuje lanugo (jemné páperie, ktoré v maternici veľa týždňov pokrýva kožu), tak isto ako maz (bielu voskovú hmotu, ktorá chráni kožu pred maceráciou plodovou vodou). Dieťa oboje, pochopiteľne, ochutná a prehltne, aby mu tento zázračný kokteil po narodení zaistil prvé pohyby čriev a vyšiel von ako smolka (prvá stolica). Plodová voda, ktorá obsahuje aj rastový hormón, prispeje k zreniu tráviaceho systému.

Nevyhnutný tréning dychu

Vo vašom brušku sa však dejú i ďalšie obdivuhodné (a nevyhnutné) procesy. Už niekoľko týždňov pred narodením napríklad dieťa „trénuje“ dýchanie, a to cvičením svalových vláken bránice, posilnením nervových spojení medzi dychovým centrom a mozgom, ktoré zaistia, že jeho pľúca budú mať potrebný priestor na rozšírenie, až sa po prvý raz nadýchne.

Nečudo, že v dôsledku týchto úžasných, avšak náročných procesov dieťa v maternici prevažne spí. Odborníci odhadujú, že až 95% času strávi dieťa vo fáze tzv. REM spánku, ktorý je sprevádzaný rýchlymi pohybmi očí a zrýchleným pulzom.

Len čo dôjde k dozretiu všetkých orgánov a dieťa zistí, že mu podmienky v maternici prestávajú stačiť, brušná stena mamičky na neho začína čím ďalej, tým viac tlačiť a prakticky mizne priestor na voľný pohyb, vyšle jeho mozog hormón, ktorý spustí malé, nebolestivé kontrakcie (tzv. poslíčkov) ako predzvesť toho, že sa už čoskoro narodí...

Očami profesionála

Pôrodník Antonín Pařízek vo svojej Knihe o tehotenstve a dieťati začína opis pôrodného procesu informáciou o polohe dieťaťa. Uvádza, že ku koncu tehotenstva zaberá plod v maternici najmenší možný objem a je teda stočený do klbka tak, že by sa vošiel do guľovitého priestoru s priemerom iba 25 cm.

„Z hľadiska pôrodu je najdôležitejšia hlavička dieťaťa, je totiž najobjemnejšou a najmenej prispôsobivou časťou. Hlavička je do pôrodu nad panvou a je voľne pohyblivá. Len čo sa začne pôrod, maternica pri svojich kontrakciách začne vyvíjať silu, ktorá bude hlavičku vtláčať do pôrodných ciest,“ uvádza docent Pařízek.

„Hlavička sa najprv skloní bradičkou na hrudníček, pretože práve takto bude
mať najmenší priemer. Vzhľadom na to, že vnútorné rozmery ženskej panvy majú rôznu veľkosť v hornej a dolnej časti, musí hlavička dieťaťa v priebehu prvej doby pôrodnej vytvárať zložitý špirálový pohyb (aby sa prispôsobila), ktorý sa opisuje ako vnútorná rotácia.

Počas pôrodu sa dieťa správa celkom pasívne, mohutná sila maternicových kontrakcií ho totiž len posúva a tlačí. Bránka maternice sa potom cez hlavičku dieťaťa preťahuje podobne ako rolák cez hlavu dospelého. Počas kontrakcií maternica postupne posunuje plod panvou rodičky.“ Táto kostená panva má špecifický tvar, kvôli ktorému hlavička dieťaťa musí rotovať.

„Odborne sa hovorí o vnútornej rotácii hlavičky plodu,“ vysvetľuje Antonín Pařízek a dodáva, že dĺžka rotácie závisí od postavenia plodu. „Pokiaľ hlavička rotuje normálne, potom pri zadných postaveniach (pozn. red.: chrbtom dieťaťa k vášmu chrbtu, čelom k vášmu bruchu) je rotácia dlhšia, hlavička rotuje 135° miesto 45°, a dlhší je aj pôrod. Ten je pri zadnom postavení plodu bolestivejší, a to dokonca aj po podaní epidurálu,“ uzatvára pôrodník.

Signály z bruška

Už niekoľko dní pred samotným pôrodom sa v mozgu dieťaťa začnú diať zásadné veci. Hypofýza uvoľní dávku hormónu adrenokortikotropínu, na základe ktorého začnú nadobličky uvoľňovať stresový hormón kortizol.

Ten sa cez pupočnú šnúru dostane do placenty a podporí produkciu hormónu estrogénu. Pri procese zrodenia je pomerne zásadný, napríklad zodpovedá za zmäkčenie a rozšírenie hrdla maternice, pomáha zrážať krv a robí maternicu vnímavejšou voči oxytocínu, ktorý vyvoláva kontrakcie hladkých svalov steny maternice.

Bez toho, aby teda bábätko vzbudilo akékoľvek podozrenie svojej mamičky a navzdory svojej zdanlivej bezmocnosti, spúšťa celý proces svojho narodenia a začína sa magická choreografia prvej spolupráce medzi dieťaťom a matkou.

Vzájomná súhra

Dostatočne silná dávka hormónu oxytocínu, čo je onen výsledok spoločného úsilia hypofýzy a nadobličiek matky a plodu, vyvoláva kontrakcie, ktoré vedú k pôrodu. Tie začínajú prichádzať v pravidelných intervaloch medzi 15–20 minútami (v trvaní približne 30–60 sekúnd) a mamička ich môže pociťovať ako tlak, neskôr i bolesť.

Dieťa bolesť necíti, zato zažíva dosť intenzívny tlak (nadnesene prirovnávané k pocitu, kedy sa veľmi ťažko preťahujete medzi dvoma murovanými plotmi). Postupným rozširovaním hrdla maternice a skracovaním čapíka maternice sú kontrakcie stále intenzívnejšie, spolupráca mamičky a dieťaťa pokračuje v plnom prúde.

Tlak dieťaťa na hrdlo maternice vysiela nervové impulzy, ktoré sa cez chrbticu matky šíria až k hypofýze a tá uvoľňuje väčšie dávky oxytocínu. Plod sa cíti stále tesnejšie a s každou ďalšou kontrakciou ho maternica posúva nižšie a nižšie. Cíti veľký tlak, za ktorý môžu steny maternice.

Okrem posúvania dieťaťa má tento proces ešte jedno poslanie – tlak na hlavičku spôsobuje vyplavenie hormónu adrenalínu, ktorý bude dieťa už čoskoro potrebovať na zvládnutie teplotného šoku po narodení.

Tlak kontrakcií a určité množstvo prostaglandínov chráni plod pred vážnym nebezpečím – pokušením dýchať. Nadýchnutie v maternici je totiž riziko- vé a mohlo by spôsobiť neskorší zápal pľúc. Plod však poslúchne svoj inštinkt a s prvým nadýchnutím počká, až bude na svete. Ale nie je to vôbec jednoduché.

Prívod kyslíka je stále obmedzenejší, pupočná šnúra, ktorá dieťa zásobovala okysličenou krvou, je stlačená, natiahnutá a začína sa odlučovať od svojej živiteľky, teda maternice. Napriek tomu si plod musí so stále ubúdajúcim kyslíkom vystačiť.

Je tu finále

Je to akési lupnutie, aspoň tak to rodičky cítia. Pretrhnutie plodového obalu. Plod cíti, ako okolo neho preteká plodová voda. To už sa hlavička tiesni v úzkom pôrodnom kanále, v ktorom je pri kontrakcii chytená ako vo zveráku.

Hrdlo maternice je teraz celkom rozšírené a čapík „spotrebovaný“, takže plod môže konečne prejsť úzkymi pôrodnými cestami von. Pretlačí sa nimi len vďaka mäkkej lebke, ktorá sa v úzkom priechode bezbolestne, ale za veľkého tlaku, dočasne zdeformuje. Pupočná šnúra sa stlačila a stenčila, plod má už len minimum kyslíka, silný tlak kontrakcií mu vytlačil zvyšky plodovej vody z pľúc.

Telo dieťaťa bojuje s únavou. Ale odrazu je to tu! Chlad, ostré svetlo, suchý vzduch, zvuk dosahujúci celkom inú intenzitu... Teplé ruky chytajú klzkú hlavičku. Dieťa sa ešte v pôrodnom kanále inštinktívne otočí o 90° a zvyšok jeho telíčka potom vykĺzne von.

Preč od mamy, ale aj tak s ňou

Bábätko sa po prvý raz nadýchne, pľúcne vaky sa naplno otvoria, pľúca roztiahnu. A odrazu pocíti tie veľké zmeny. Až dosiaľ malo zaistenú okysličenú krv od mamičky, odteraz už bude za kyslík zodpovedať vlastným dýchaním.

K dispozícii má údajne až päťkrát viac kyslíka než v maternici a jeho „náhradné“ pľúca a obličky (teda pupočník s placentou) už nie sú súčasťou jeho života. Živiny už nebude dostávať plynule pupočnou šnúrou, ale materským mliekom.

A budú to jeho obličky, ktoré prevezmú kontrolu nad tekutinami v tele... Ale počuje mamičkin hlas a po priložení na bruško vníma jej vôňu i taký známy tlkot jej srdca. Cíti, že ona mu pomôže zvládnuť všetky veľké zmeny 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma