AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Čo je príčinou zamĺknutého tehotenstva

Tešili ste sa na dieťatko, nič zlé netušiac prišli ste na rutinnú kontrolu, lenže na ultrazvuku nie je nič. Žiadne srdiečko. „Plod sa prestal vyvíjať,“ počujete akoby v hmle... Čo je príčinou zamĺknutého tehotenstva, ako sa so stratou vyrovnať a prečo veľmi pravdepodobne nejde o „konečnú“?
Čo je príčinou zamĺknutého tehotenstva

O treťom dieťati sme s manželom uvažovali od začiatku,“ rozpráva tridsaťosemročná Šárka. „Máme deti krátko po sebe, tak sme plánovali, že
pár rokov počkáme a potom si zadovážime benjamínka.“ Keď mal syn osem a dcérka šesť a pol roka, Šárka otehotnela.

„Bála som sa, že s tým budú problémy, ale šlo to pomerne rýchlo. Dokonca som tehotenstvo znášala takmer lepšie ako v tridsiatke,“ spomína. V ôsmom týždni na ultrazvuku s manželom videli srdiečko, začali plánovať presuny v byte, vymýšľať mená... len deťom nič nepovedali. Zatiaľ.

„Už som sa tešila, až prestanem hrať tajomnú a budem môcť všetkým prezradiť, že čakáme tretie dieťa. Miesto toho prišiel šok. Na začiatku dvanásteho týždňa som si šla odskočiť a na toaletnom papieri bola krv. Len trochu, ale bola. Hneď som išla k pani doktorke a ultrazvuk, bohužiaľ, potvrdil to, čo som intuitívne hneď vytušila: že je koniec.

Dieťatko sa vraj prestalo vyvíjať už pred tromi týždňami,“ vybavuje si Šárka najhoršie okamihy svojho života. „Nič som nechápala. Mám predsa dve zdravé deti, a okrem toho ma stále boleli prsia, aj nevoľnosti som mala...“

Zamĺknuté tehotenstvo, teda stav, kedy plod v priebehu prvého trimestra odumrie, avšak ďalej ostáva v maternici, obvykle zistí práve až ultrazvuková kontrola. Zlá správa pritom prichádza ako blesk z jasného neba, pretože žena na sebe ďalej pozoruje príznaky gravidity, hoci možno v miernejšej podobe.

„Tehotenské príznaky sú dané veľmi zložitými zmenami a skutočne môžu dlho pretrvávať,“ potvrdzuje doktor Michal Koucký.

O pár minút po všetkom

Gynekologička poslala Šárku na vyčistenie maternice, ambulantný zákrok v krátkej narkóze. „Dala mi žiadanku a povedala, nech si nemocnicu vyberiem sama. Vraj ma objednajú na niektorý z ďalších dní,“ opisuje Šárka traumatické okamžiky.

„Vedela som, že sa nesmiem rozplakať, pretože by som sa úplne zrútila. Takže som hneď zavolala do pôrodnice, v ktorej som priviedla na svet svoje deti (ten paradox!), a o dva dni, ktoré mi pripadali nekonečné, som podstúpila zákrok.“ Fakt, že plod meral sotva dva centimetre, jej bolesť nezmierňoval.

Ako Šárka hovorí, tehotenské hormóny s ňou lomcovali od samého začiatku, s „dieťatkom“ sa v duchu rozprávala... Aj vy iste máte v okolí ženu, respektíve ženy, ktoré majú za sebou túto nepríjemnú skúsenosť, len o tom možno neviete, pretože i dnes ide do istej miery o tabu.

Jednoducho sa o tom nehovorí. Pritom sa udáva, že nevyjde každá piata, podľa niektorých odhadov až každá tretia gravidita. A nijako dramaticky to nesúvisí ani s dnešnou dobou, stavom životného prostredia a podobne, ani s vekom tehotnej; riziko potratu síce s pribúdajúcim vekom stúpa, na druhej strane sa zamĺknuté tehotenstvo z neznámych dôvodov „prihodí“ o niečo častejšie ženám, ktoré deti dosiaľ nemajú.

„Príroda“ vždy vyradila mnoho zárodkov hneď v prvých týždňoch, väčšinou to však žena považovala za oneskorenú silnejšiu menštruáciu bez toho, aby vedela, že vôbec bola tehotná. Lenže dnes vďaka ultrazvuku vieme o gravidite oveľa skôr... A prečo pri zamĺknutom tehotenstve odumretý plod sám neodíde?

„Postupne, po niekoľkých týždňoch, by k samovoľnému odlúčeniu došlo tak či tak,“ konštatuje doktor Koucký. „Čakať naň sa ale skôr neodporúča, pretože existuje riziko krvácania, poruchy zrážavosti, infekcie, vzácnejšie sepsy.“

Aj keď ste zástankyňou prirodzenosti, rozumnejšie je nekoledovať si o komplikácie a s mottom „aspoň to budem mať rýchlo za sebou“ absolvovať vyčistenie maternice. „V nemocnici to šlo, našťastie, rýchlo, štyri hodiny nato ma pustili domov. Bolesť i krvácanie boli slabšie, ako som očakávala, o dva dni som de facto normálne fungovala a o týždeň už som bola fyzicky úplne fit,“ opisuje Šárka.

Psychická rekonvalescencia však trvá dlhšie. „Z najhoršej depresie som sa dostala vlastne hneď po návrate domov, keď si ku mne ľahla dcérka. Vďakabohu, že už mám dve zdravé deti!“ hovorí Šárka. Okrem toho jej pomohla „liečba zdieľaním“.

So svojím tehotenstvom sa totiž zverila niekoľkým kamarátkam a vedela, že dve z nich kedysi prekonali zamĺknuté tehotenstvo. „Vďaka nim som sa nielen nezbláznila, ale všetko som zvládla asi relatívne dobre,“ usudzuje Šárka. „Veľmi mi pomohlo, že som všetky tie emócie nemusela držať v sebe, že som mala blízko seba niekoho, kto to dôverne poznal. Aj manžel ma podržal. Hoci nebol o treťom dieťati presvedčený tak pevne ako ja, práve on ako prvý povedal – skúsime to znovu.“

Zle „založené“ tehotenstvo

Prečo sa to stalo? Na najnaliehavejšiu otázku, bohužiaľ, nedostanete presnú odpoveď, a to ani po histologickom rozbore. Mohla by vás však utešiť aspoň správa, že podľa posledných výskumov ide o proces, ktorý nemáte šancu nejako ovplyvniť.

„Je v podstate jedno, či ide o samovoľný potrat, prejavujúci sa krvácaním, alebo zamĺknutý, v oboch prípadoch je príčinou neúspešné založenie gravidity,“ vysvetľuje Michal Koucký.

„Podľa najdostupnejších dát sa zdá, že väčšina tehotenských patológií (potrat, predčasný pôrod, preeklampsia, úmrtie plodu a ďalšie) má podklad v chybnej tolerancii tehotenstva, ktorá je daná adekvátnou funkciou imunitných štruktúr matky, adekvátnym stavom zárodku a tiež mikroorganizmov v pôrodných cestách matky.

To všetko pár dní po počatí, šiesty až ôsmy deň, teda v dobe, keď žena vôbec netuší, že je tehotná. Pokiaľ uvedené nie je ,v poriadku‘, už tu je všetko založené zle a ďalším dôsledkom sa nedá zabrániť. Ide o podobný proces, ako je napríklad odmietanie transplantovaného orgánu. Liečba nie je žiadna,“ konštatuje popredný odborník na rizikové tehotenstvá.

Z jeho slov vyplýva, že je naozaj zbytočné vyčítať si, že ste koniec tehotenstva akýmkoľvek spôsobom privolali, ak nie rovno spôsobili. Práve pocity viny dokážu ženy trápiť ešte roky potom, ako dokazuje pohľad tridsaťpäťročnej Hanky, ktorá pred štyrmi rokmi prišla v deviatom týždni o prvé dieťa.

„Čas naučí človeka žiť s tou stratou. Nevymazalo ju však ani narodenie dvoch krásnych zdravých synov. Dodnes som sa celkom nezbavila pocitu viny. Keby som nešla tancovať, keby som sedela doma, keby sme sa s manželom nepohádali...“

To, že je zamĺknuté tehotenstvo traumatizujúcou skúsenosťou, potvrdzuje psychologička a psychoterapeutka Danuša Jandourková. „Žena býva smutná a sklamaná, ak si tehotenstvo priala, a ak ho neplánovala a zo začiatku neprijímala, môže mať výčitky, že to vlastne zavinila. Aj zdanlivú úľavu v prípade nechceného tehotenstva neskôr vystriedajú výčitky, niekedy nepochopenie okolia.“

Pri strate dieťatka prežívame tie isté fázy trúchlenia, ako keď nám umrie niekto blízky. Jednotlivé fázy však môžu byť rôzne dlhé, prebiehať v inom poradí a vracať sa. „To býva jeden z problémov v páre. Každý z partnerov sa môže nachádzať v inej fáze vyrovnávania sa so stratou a tí dvaja potom môžu mať pocit, že si vlastne nerozumejú,“ upozorňuje psychologička.

Hovorí sa, že trúchlenie trvá štyri až šesť mesiacov, a keď sa po tomto čase necítite lepšie, neostýchajte sa vyhľadať odbornú pomoc. „Myslím si však, že  sprevádzanie nejakým odborníkom je dobré už od začiatku, aj keď všetko prebieha dobre,“ hovorí Danuša Jandourková.

„Na radu psychologičky sme s manželom usporiadali obrad, akýsi pohreb, a v záhrade materskej školy vysadili čerešňu. Mesiac potom som bola znovu tehotná a bez problémov donosila zdravého chlapčeka. Po osemnástich mesiacoch sme k nemu pridali mladšieho bračeka,“ delí sa Hanka o svoj happy end.

Aj psychologička Danuša Jandourková je zástankyňou rituálu: „Znamením dobrého zvládnutia trúchlenia je to, že žena svoju stratu prijme, a nie že ju potlačí. Rituál rozlúčky s dieťatkom môže mať rôzne podoby, každý to cíti inak: niekto sadí strom, niekto zapaľuje sviečky...

V každom prípade treba ženu podporiť,,“ dodáva psychologička. Zdôrazňuje pritom dôležitú rolu partnera. „Pomôcť môže jednak svojou podporou, väčšina žien si praje, aby vydržal, že sú smutné, že občas plačú. Pomôcť však môže tiež otvorenosťou, tým, že aj on hovorí o svojom smútku. Muži si smútky často riešia vo vnútri, nehovoria o nich, a to potom v ženách vyvoláva pocit, že je im vlastne všetko jedno, ale nebýva to tak.“

Skúsime to znova?

A kedy? „Čím dlhšie sa čaká, tým lepšia je regenerácia sliznice maternice a tým väčšia šanca, že mikrotrauma maternice spôsobená čistením sa sama osebe nepodpíše na ďalšom neúspechu. Osobne si myslím, že dva-tri cykly sú ideálne,“ usudzuje doktor Koucký.

Po zákroku treba dodržiavať režim ako v šestonedelí: žiadne kúpanie, žiadny sex, nedvíhať ťažké predmety. Menštruácia sa dostaví o štyri až šesť týždňov a môže mať iný priebeh, ako ste zvyknutá.

„Gynekologička mi povedala, že dvakrát za sebou sa to prihodí len asi v dvoch percentách prípadov a príčiny sa podrobnejšie skúmajú, až keď sa to stane viac než dvakrát po sebe, inak ide jednoducho o ,hlúpu náhodu‘. Takže my do toho ideme znova a veríme, že svoj diel smoly už sme si vybrali,“ uzatvára Šárka. 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma