AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Chcete mať pôrod čím skôr za sebou? Radšej sa nenáhlite!

Závidíte ženám, ktoré porodili rýchlo, že to aspoň mali čím skôr za sebou? Nemáte príliš čo, pretože takýto pôrod má aj svoje tienisté stránky...
Chcete mať pôrod čím skôr za sebou? Radšej sa nenáhlite!

Niektoré deti akoby ani nevedeli, že pôrod je pomerne zložitý proces, pri ktorom sa musia najprv otvoriť pôrodné cesty, čo trvá niekoľko hodín. Vykuknú na svet v priebehu pár minút a je to.

Za rýchly považuje súčasná medicína taký pôrod, ktorý trval menej než dve hodiny a prebehol spontánne. Pomerne rýchle bývajú i vyvolávané pôrody, lenže tie prebiehajú vždy pod dohľadom lekára v pôrodnici, zatiaľ čo spontánny rýchly pôrod vás obvykle zastihne nepripravenú, jednoducho tam, kde sa práve nachádzate.

U prvorodičiek je obvyklé, že otváranie pôrodných ciest trvá osem až desať hodín, a až potom nasleduje druhá fáza pôrodná, teda samotný pôrod plodu. U viacrodičiek sa prípravná fáza skracuje zhruba na štyri až šesť hodín.

Napriek tomu sa nájdu ženy (týka sa to asi jedného percenta rodičiek), ktoré porodia nie v priebehu hodín, ale minút. Na jednej strane to má žena v takom prípade rýchlo za sebou, na druhej strane predstavuje príliš rýchly pôrodný proces tiež určité riziko.

Bol to zhon!

Na svoj pôrod má len tak trochu obmedzené spomienky aj tridsaťdvaročná Markéta. „Aby som povedala pravdu, veľa si toho nepamätám, pretože to bol vážne zhon. Manžel mal v ten deň narodeniny, takže sme oslavovali, samozrejme, úmerne môjmu stavu. Prišli jeho a moji rodičia, mali sme tortu, srkla som si šampus, rozprávali sme sa...

Všetko v pohode, asi trikrát mi stuhlo brucho, ale to už sa mi dialo niekoľko týždňov predtým. Návštevy postupne odišli a o desiatej večer už som bola hrozne unavená, tak sme šli spať,“ opisuje najvýznamnejší deň vo svojom živote Markéta.

„Napriek tomu, že som bola uťahaná ako mača, nemohla som zaspať, a ako som ležala, všimla som si, že mi brucho tuhne častejšie. Ale nebolo to pravidelné, tak som sa neplašila. Pred polnocou som šla na záchod a odrazu to tuhnutie začalo byť bolestivé.

Lenže som dostala hnačku, tak som si myslela, že je to z tej torty a chlebíčkov,“ smeje sa Markéta, ktorej ani dva dni po termíne pôrode nenapadlo, že by hnačka mohla byť známkou začínajúceho sa pôrodu.

„Došlo mi to, až keď som z toho záchodu vstala a prišla taká kontrakcia, že som sa len oprela o dvere a hučala od bolesti. Toto zobudilo manžela, prišiel za mnou, a keď ma videl, povedal len: Ideme!“

Teraz je to na vás

Lenže to nebolo také jednoduché. „Ivan síce pravdepodobne trhol svetový rekord v obliekaní, pretože o pár sekúnd stál predo mnou kompletne oblečený, ale ja som už vedela, že nikam nejdeme, že je to tu a porodím doma. Pozrela som sa na neho, povedala mu, že do auta nedôjdem, nech volá záchranku.

V tej chvíli bol belší ako záchodová misa. No a mne tiež nebolo práve do smiechu, takto som si svoj pôrod naozaj nepredstavovala. Lenže nebol čas na nejaké veľké premýšľanie,“ dodáva Markéta. Jej muž vytočil 155 a pomohol Markéte dôjsť do spálne. Neskôr to obaja so smiechom komentovali, že najviac im išlo o to, aby sa ich dcérka nenarodila na WC.

Operátorka záchrannej služby Ivanovi poradila, aby si zapol hlasný režim a telefón položil na posteľ. „Urobil to a ja som počula: ‚Tak teraz je to na vás dvoch, vlastne troch.‘ Dosť ma zamrazilo, ale Ivan sa už spamätal a povedal mi, že to dáme. Tak som len kývla, že hej. To už Ivan hlásil, že vidí vlásky. Podľa rady operátorky som zatlačila na kontrakciu a hlavička bola vonku.

Na ďalší sťah som zatlačila ešte raz a Ivan držal Adelku v rukách. Bola úplne ticho, takže mu operátorka povedala, nech si ju dá na predlaktie hlavičkou dolu a jemne pleskne po zadočku. Potom konečne začala plakať. Bol to ten najkrajší plač, ktorý som kedy počula, priniesol mi totiž obrovskú úľavu.“

Novopečení rodičia zabalili dievčatko do osušky, lenže podviazať pupočník nebolo čím. Našťastie už zvonili záchranári, ktorí novorodenca profesionálne ošetrili. 

Dvakrát happy end

Markétin príbeh mal šťastný koniec, nie vždy je však priebeh rýchleho pôrodu taký bezproblémový. Extrémne rýchly pôrod pritom nie je nič výnimočné. Hovoríme pritom o situáciách, kedy pôrod ženu skutočne zaskočí, nie o plánovanom pôrode mimo zdravotníckeho zariadenia.

„Môžem uviesť dva prípady z poslednej doby, ktoré nepatrili k plánovaným domácim pôrodom, ktorých som odporcom, ale dá sa na nich názorne ukázať, ako často môže dôjsť pri pôrode ku komplikáciám, ktoré treba vyriešiť za pár minút. A je jasné, že je to oveľa ťažšie mimo nemocnicu,“ hovorí doktor Martin Houdek, záchranár.

„V prvom prípade dostalo naše operačné stredisko výzvu na výjazd k začínajúcemu pôrodu. Dispečer ihneď začal s telefonicky asistovaným pôrodom a o päť minút sa narodil chlapec, ktorý mal však obtočenú pupočnú šnúru okolo krku a nedýchal.

Preto operátor ďalej navádzal prítomnú osobu v neodkladnej resuscitácii až do príchodu rýchlej lekárskej pomoci. Záchranári trikrát rozdýchali novorodenca ambuvakom a ošetrili ho i s jeho mamičkou, oboch potom transportovali
do nemocnice,“ opisuje doktor Houdek prípad, ktorý sa, našťastie, skončil dobre.

„V druhom prípade sme dostali oznámenie o pôrode v chode, dieťa sa narodilo nedýchajúce, modrasté a nereagovalo. Operátorka zdravotníckeho dispečingu okamžite začala po telefóne inštruovať babičku, ktorá bola na mieste, na poskytnutie laickej resuscitácie.

Posádka, ktorá dorazila na miesto, musela nielen ihneď začať s rozšírenou neodkladnou resuscitáciou u nedýchajúceho novorodenca chlapčeka, ale navyše zistila, že blízko matky sa nachádza ďalší novorodenec, dievčatko. Mamička totiž čakala dvojčatá a k pôrodu došlo predčasne.

U chlapca sa podarilo obnoviť účinnú srdcovú činnosť, jednako si len obaja novorodenci s nízkou pôrodnou hmotnosťou vyžadovali následne počas transportu do nemocnice intenzívnu starostlivosť,“ dodáva doktor Houdek. Aj druhý prípad mal teda, našťastie, dobrý koniec.

V čom je problém

Rýchly pôrod vyzerá na prvý pohľad ako bezproblémová záležitosť. Ako už však bolo povedané, extrémne rýchly pôrod nie je nič, čo by sme si mali priať. Veľmi často pri ňom totiž dôjde k poraneniu maternicového hrdla, pošvy i hrádze, čo sú zranenia, ktoré sa dlho a ťažko hoja.

Navyše sa na hlavičku dieťaťa pri extrémne rýchlom pôrode vyvíja veľmi silný tlak, čím vzniká riziko vnútrolebečného krvácania. Problém je v tom, že hlavička je najprv podrobená veľmi silnému tlaku, keď prechádza pôrodnými cestami, a len čo sa dieťatko narodí, tlak odrazu veľmi rýchlo ustúpi.

Pri takej náhlej tlakovej zmene môže dôjsť k pretrhnutiu ciev v mozgu. Pri rýchlom pôrode hrozí aj pretrhnutie pupočníka a vykrvácanie dieťatka, preto nie je dobré túto neštandardnú situáciu podceniť. 

Na epidurál zabudnite

Rýchle otváranie pôrodných ciest veľmi bolí. Na tlmenie bolesti, hoci by trvala len dve hodiny, však môžete v prípade rýchleho pôrodu zabudnúť. Epidurálna analgézia sa totiž môže aplikovať iba v určitom štádiu otvárania, aplikácia epidurálu pred alebo po tomto období nie je možná.

Navyše, zavedenie kanyly ku kanálu chrbtice si vyžaduje určitý čas a tiež pokoj, čo v prípade rýchleho pôrodu, aj ak by sa celý odohrával v pôrodnici, väčšinou chýba. Pokiaľ teda váš pôrod postupuje extrémne rýchlo, budete sa musieť zmieriť s tým, že porodíte bez tlmenia bolesti.

Ako resuscitovať novorodenca

Pokiaľ ste porodili bez zdravotníckej asistencie a ani minútu po narodení vaše dieťatko nedýcha, musíte ihneď začať s resuscitáciou. Ako to urobiť? Mierne stláčajte dvakrát za sekundu (ideálna frekvencia je 100 x za minútu) hrudník dieťatka. Po každom treťom stlačení by malo nasledovať dýchanie z úst do nosa a úst.

Novorodené dieťa je také maličké, že mu nemožno dýchať iba do pusinky, preto obomknite ústami jeho nos aj ústa a vdýchnite mu asi dvadsať mililitrov vzduchu. To je asi toľko, koľko sa vám vojde do pusy, keď vdýchnete a máličko sa vám nafúknu líca. V tomto postupe pokračujte dovtedy, kým dieťatko začne dýchať samo, alebo do príchodu záchranárov.

Je to dedičné?

„Moja mamička porodila môjho staršieho brata za dve hodiny,“ rozpráva tridsaťročná Ivana. „O tri roky som sa narodila ja, pôrod trval štyridsať minút a narodila som sa v pôrodnici len preto, že mama práve odchádzala z predpôrodnej kontroly.“

Aj Ivanin prvý pôrod sa odohral rýchlo, celý proces trval hodinu a pol. „Problém bol v tom, že ma ako prvorodičku chceli poslať domov, keď som im povedala, že mám kontrakcie niečo vyše hodiny.

Lenže som vedela, ako rodila moja mama, a tak som sa nedala odbiť. A syn sa narodil prakticky ihneď potom, čo som dosadla do pôrodného kresla,“ opisuje Ivana.

Súvislosť s genetikou nedávno v rozhlasovom chate na Rádiožurnále potvrdila i gynekologička Helena Máslová: „Ide pravdepodobne o dobrú adaptáciu pôrodných ciest, ktorá má genetický podklad. Áno, môže sa zopakovať pri ďalšom pôrode,“ zodpovedala doktorka Máslová otázku poslucháčky, ktorá svoje dieťa porodila za hodinu, podobne ako jej mama ju. 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma