AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Budeš mať súrodenca!

Ako a kedy oznámiť jedináčikovi, že sa rodina rozrastie? A ako sa deti zachovajú, keď prinesiete bábätko? Toto môže byť niekedy horúca chvíľka. O svoje skúsenosti sa podelili mamičky z FB.
Budeš mať súrodenca!

JANA: Extra som sa nepripravovala, len sme sa tak zhovárali. Malý bol sám päť rokov, takže celé tehotenstvo sme preberali, že bude mať sestričku a bude ju chrániť. Že sa nič nezmení, že ho budem ďalej milovať a budem ich mať oboch rovnako rada. Všetko je v absolútnej pohode.

HANKA: U syna sme nemali vôbec problém, hladkal a pusinkoval bruško, pomáhal vybrať meno, chodil s nami na ultrazvuk. Hlavne sa strašne tešil. Na Vianoce si dokonca prial ešte jednu sestru. :-) Dodnes je úžasný starší brat, aj keď niekedy sa, samozrejme, pohádajú. Pravda, o žiarlivé scény mám tiež postarané. Deti mám od seba necelé 3 roky a dcéra (teraz rok a pol) žiarli i na bábiku, keď ju túlime.

LENKA: U nás tiež v pohode. Veľa sme sa v tehotenstve rozprávali, deti chodili na ultrazvuky a všetci sme si prezerali knižku Ako bábätko u maminky rastie a spinká. :-) Ani jeden nežiarlil, skôr naopak, obaja boli veľkí pomocníci. Jediné, s čím bol problém, že dvojčatá sa narodili predčasne a museli byť v inkubátoroch a drobci (dcéra 3 roky a syn 1,5 roka) za nimi nemohli ísť a nechápali, prečo im stále ukazujeme len fotky.

MICHAELA: Ja som sa toho bála. Dcéra bola skoro sedem rokov jedináčik. Tehotenstvo od samého začiatku so mnou prežívala, občas zašla i na ultrazvuk. Neustále potrebovala upokojovať, že ju nebudem mať menej rada. Takže som ju upokojovala a vysvetľovala. Dnes má druhá dcérka tri týždne a v tej staršej mám doma úžasnú opatrovateľku. Nehne sa od bábätka ani na krok a stále mi pomáha.

KAROLÍNA: U nás podobne. Syn bol skoro 5 rokov sám, celý čas tehotenstva sme mu hovorili o bábätku. Keď už som mala veľké bruško, chodil mu rozprávať. A keď sme riešili meno (nevedeli sme pohlavie, pretože sa nám nechcelo ukázať), nechali sme ho vyberať. Máme doma Terezku, pretože ju chcel Lukáško. Zbožňuje ju a malá jeho. Azda z toho nevyrastú...

MÁRIA: Ja som sa rozhodla, že už synovi súrodenca nezadovážim, teda sa vyhnem prípadnému žiarleniu. :-)

HANA: Nášmu najstaršiemu (čakáme už tretie) sa splnil sen, narodil sa mu
v januári 2012 vytúžený braček. Vekový rozdiel približne desať a pol roka. Čo sme mu presne hovorili, to si už nepamätám, ale ako bol Miško na svete, pomáhal aj pri kúpaní, s obliekaním, jednoducho opora.

MIŠA: Medzi našimi chlapcami je rok a pol, ale snažili sme sa synovi vysvetliť, že bude mať bračeka... A musím povedať, že žiarlil, a keď som bábätko priniesla z pôrodnice domov, žiarli ďalej... Dnes má jeden 24 mesiacov a druhý osem. Mladší začína obchádzať nábytok, lezie po štyroch a berie bračekovi jeho hračky. To je masaker, nehovoriac o tom, že sa starší chce tiež voziť v kočíku a nosiť tak isto ako malý...

RENÁTA: U nás to bol celkom problém. Dcéra (v dobe otehotnenia dva roky) žiarlila od začiatku. Navyše som bola na rizikovom tehotenstve, niekoľko týždňov v nemocnici, veľmi ťažko to znášala. Plakala, aby som sa vrátila domov, nič príjemné. O rastúcom brušku akoby nevedela. Mali sme s manželom obavy, ale prvé stretnutie prebehlo pomerne pokojne, veľa pomáhala babička a tá dcérku nenápadne zapájala do starostlivosti o bábätko.

Ďalšia kríza nastala okolo jedného roku veku, kedy jej brat rúcal stavby z lega a trhal bábikám vlasy. To mala všetky veci zavreté v detskom stane, ktorý sme jej museli kúpiť do spoločnej izbičky. Chcelo to veľkú trpezlivosť, to pozná väčšina rodičov viacerých detí, ale dnes (3 a 6) sú už parťáci a dcéra je tá veľká uznávaná učiteľka a veliteľka.

PETRA: Nám sa šesť dní pred šiestymi narodeninami staršieho narodil mladší. Starší sa veľmi tešil, bohužiaľ, malý bol tri týždne v nemocnici a tam deti nesmú, tak bol sklamaný. Od príchodu domov so všetkým pomáha, hoci malý už tri mesiace temer stále reve. Ale keď vidí staršieho brata, smeje sa. 

LUCIA: Dcéra dostala záchvat smiechu a vravela: Ty ešte robíš sex? To bolo pred tromi rokmi, mala 17, ja 34. Ďalšia hláška znela: Dobre, tak miesto žúrky budeš so mnou prebaľovať brata. Inak v pohode, oboch mladších bračekov má rada i napriek tomu, že občas ich niekto považoval za jej deti. Zatiaľ tvrdí, že tí dvaja sú tou najlepšou antikoncepciou na svete.

KATKA: Naša Katka sprvu trošku žiarlila, že už nebude sama, a hlavne po pôrode boli chvíle, kedy sme nemohli naštartovať dojčenie a ona mi chodila ukazovať zošity s domácimi úlohami. Ale potom sme si to s tatkom rozdelili. On sa venoval staršej dcére, pretože akosi dojčiť veľmi nevedel, a ja zase bábätku.

Keď bábätko zaspalo, venovali sme sa obaja staršej dcére. Dnes má malý Davčo 1,5 a Kačenka 8 rokov a musím povedať, že jeden bez druhého neurobia ani krok. On ju vyzerá z okna, kedy už príde zo školy, a vítajú sa už na schodoch jeho slovami „Kaka Kaka“. A ona, aj keď ju občas ťahá za vlasy alebo udrie, ho považuje za najmilšieho človiečika na zemi.

LÍZA: Dcéra bola šťastná, že bude mať súrodenca, a ešte šťastnejšia, keď dostala úlohu vymyslieť mu meno. :-)

JOLANA: U nás to bolo absolútne v pohode, pretože chlapci (teraz majú deväť mesiacov) boli kamaráti už v brušku. :-) Keď máte dvojičky, je to jednoduché!

MICHAELA: Všetko vyzeralo bez problémov, rozdiel medzi dcérami máme 11 rokov, staršia sa na mladšiu veľmi tešila. Po pár týždňoch sa znechutene rozhliadla po byte (na stole detské hračky, na gauči plienky a krémiky, na chodbe kočík, v kuchyni hojdačka...) a vyhlásila, že na to, že ju máme tak krátko, sa u nás dosť zabývala. 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma