AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Bude ľavák?

Ľavákom sa už, našťastie, dávno nikto nesmeje, ani sa ich v škole nesnažia prinútiť písať pravou rukou. Napriek tomu si mnohí rodičia nie sú istí, ako pristupovať k ľavorukému dieťaťu.
Bude ľavák?

V prvom rade treba rozpoznať a určiť, či je dieťa skutočne ľavoruké. „Typickými znakmi pravákov alebo ľavákov sa niektoré deti prejavujú už od útleho detstva, ale väčšina detí sa ustaľuje v období medzi tretím až piatym rokom veku. Tento proces musí sám dozrieť a nemožno ho výchovou nijako významne urýchliť.

Medzi piatym a šiestym rokom je potom väčšinou jasno. V predškolskom období by sme ako rodičia i učitelia mali byť v tomto ohľade trpezliví,“ hovorí Ivo Vodička, učiteľ, sám ľavák, zároveň otec dvoch ľavorukých synov
a autor knihy Nechajte ľavákov driapať a súpravy šiestich pracovných zošitov KuliFerda a jeho svet – Pracujeme s ľavákom v predškolskom veku.

Najviac zistia rodičia

Môžu sami rodičia s istotou poznať, či je ich dieťa pravák alebo ľavák? „O tom, či je dieťa pravák alebo ľavák, si odjakživa vytvárajú úsudok rodičia alebo ľudia dieťaťu najbližší, a to práve preto, že majú možnosť dieťa pozorovať dlhodobo a v rôznych životných situáciách.

Preto sú aj dnes temer všetky deti bez ohľadu na ich preferenciu určené predovšetkým samotnými rodičmi, čo môžeme považovať za síce laický, ale tradičný a celými generáciami preverený spôsob. Pozorovanie dieťaťa, hlavne toho, akou rukou vykonáva jemnú prácu, je základom pre to, či sa dieťa svojím okolím neskôr vníma ako pravák alebo ľavák,“ hovorí Ivo Vodička.

A ako dopĺňa, ľaváctvo je podľa dlhodobej ľudskej skúsenosti i aktuálnych vedeckých poznatkov dedičné, hoci sa nemusí dediť priamo. „Keď sa teda rodičia, ktorí už vo svojom dieťati tušia malého ľaváka, porozhliadnu v oboch rodinách, určite zistia, že niekto v nich s najväčšou pravdepodobnosťou už je ľavákom.

Toto pátranie po predkoch, ktorí ľavákmi boli alebo sú, je pre celú rodinu cenné, pretože tak si všetci s úľavou uvedomia, že dieťa vo všetkých ohľadoch do rodiny skutočne patrí. Zároveň môžeme od dospelého ľaváka z najbližších členov rodiny využiť jeho skúsenosti, ako malého ľaváka vychovávať,“ dodáva Ivo Vodička.

Chcem byť pravák!

Skúsenosť s ľaváctvom svojej dcéry má i tridsaťpäťročná Zora. „Všimla som si už v dcériných asi dvoch rokoch, že pastelku berie radšej do ľavej než do pravej ruky. V škôlke sa to potom potvrdilo. Vôbec ma to neznepokojovalo a dcérka to neriešila až do nástupu do školy.

Tam ale pani učiteľka začala deti deliť na pravákov a ľavákov a naša malá zistila, že ľavákov je oveľa menej. Z nejakého dôvodu ju to vydesilo, takže odrazu začala brať ceruzku do pravej ruky a skúšala písať pravou.

Doma to nerobila, takže som o ničom nemala tušenie, až mi na konci septembra zavolala školská psychologička, či by mohla dcére urobiť test laterality. Súhlasila som a druhý deň sme k nej prišli. Test pozostával z asi desiatich úloh, ktoré malo dieťa okamžite urobiť, napríklad sa rýchlo chytiť za ucho.

Lenže Natálka asi po štyroch úlohách pochopila, kam celý test smeruje, a začala si na to dávať pozor, takže výsledok bol nerozhodný. Pani psychologička podotkla, že Natálka bude tvrdší oriešok, a zvyšok návštevy strávila dlhým rozhovorom o tom, prečo je lepšie poslúchať svoje telo. Nakoniec to dcéra pochopila a s ľaváctvom sa zmierila,“ opisuje Zora svoju skúsenosť.

Nie ste na to sami

Všetka zodpovednosť ale nespočíva len na rodičoch. Veľkou oporou im môžu byť najmä učiteľky v materských školách, ktoré majú príslušné vzdelanie a môžu rodičom poradiť. Lateralitu, teda preferenciu pravej alebo ľavej strany, skúšajú tiež praktickí detskí lekári a lekárky pri pravidelnej preventívnej kontrole v piatich rokoch a výsledok zapisujú do zdravotného preukazu dieťaťa.

V tomto veku už by u väčšiny detí malo byť jasné, ktorej ruke dávajú prednosť. Následne sa praváctvo či ľaváctvo overuje pri zápise do základnej školy, lebo ide o súčasť skúmania predškolskej zrelosti dieťaťa. Pokiaľ by ste si stále neboli istí, môžete pri zápise požiadať o kontakt na pedagogicko-psychologickú poradňu, ktorá môže urobiť špecializované vyšetrenie.

Niektoré deti sa však skutočne „rozhodnú“ až na samom začiatku školskej dochádzky, kedy ich okolnosti a práca v škole donútia k tomu, aby si samy pre seba určili, ktorou rukou budú písať. Uvedomte si tiež, že deti v predškolskom veku veľmi rady experimentujú so svojimi schopnosťami a skúsenosťami, takže možno budú skúšať, čo zvládnu ktorou rukou a čo dokážu oboma. Tým vám možno rozpoznanie svojej laterality tak trochu skomplikujú.

Je ľavák. Čo teraz?

Mnohých rodičov prepadnú hneď po zistení, že je ich dieťa ľavák, veľké obavy. Ako však hovorí Ivo Vodička, dieťa ľavák nemusí znamenať pre rodičov žiadnu väčšiu záťaž ani obavy.

„Samo ľaváctvo v bežnom dennom živote zásadné ťažkosti neprináša, napriek tomu sa ľaváci bez toho, aby si to uvedomovali, musia každý deň veľakrát sami rozhodovať, ktoré veci budú vykonávať ľavou rukou a v ktorých sa z praktických dôvodov a z vlastného rozhodnutia radšej prispôsobia. Preto sú ľaváci od najútlejšieho detstva veľkí pozorovatelia, sledujú, čo robia rodičia, súrodenci a ľudia z okolia, potom skúšajú rôzne varianty toho, ako čo uchopiť a ako s čím zaobchádzať, a často dospejú k nezvyklým riešeniam, nad ktorými praváci krútia hlavou. Takto si ľaváci navyknú byť veľkými experimentátormi a improvizátormi a v dôsledku toho aj samoukmi, ktorým niekedy i celkom nezámerne vznikajú nové riešenia v oblastiach, na ktoré v živote len tak naďabia,“ vysvetľuje Ivo Vodička.

Ľaváci sa stále učia

Existujú sféry, v ktorých sú ľaváci výnimoční alebo, naopak, niečím typickí? „Hoci o ľavákoch a ľaváctve kadečo vieme, na stanovenie súboru psychických vlastností typického ľaváka je stále skoro, pretože zhodné štúdie medzi porovnateľnými skupinami ľavákov a pravákov neexistujú, a tak sa obraz ľaváka niekedy odvodzuje od skupiny historicky výnimočných ľavákov, čo je zavádzajúce.

Nemajme však výskumníkom za zlé, že zatiaľ nedospeli k presnejším záverom, pretože ľaváci v jednotlivých krajinách sa ešte len učia byť sami sebou, a tak výsledky rôznych prieskumov môžu byť veľmi závislé od dobových a miestnych podmienok, v ktorých sa ľaváci prejavujú. Z týchto dôvodov sa pravdivý obraz povahových vlastností ľavákov dá stanoviť pomerne ťažko a je stále skôr veľkým tušením, ktoré vychádza zo skúseností tých, ktorí s ľavákmi dlhodobo žijú a spolupracujú.

Preto sa netreba znepokojovať rôznymi poplašnými správami, ktoré poletujú v mediálnom priestore. Lepšie je vo výchove postupovať s rodičovskou intuíciou,“ hovorí Ivo Vodička.

Pripravte ich na život

Ľavákov je v ľudskej spoločnosti asi štvrtina, a pretože sú vo výraznej menšine, musia sa svetu pravákov prispôsobiť. „V dieťati ľavákovi treba vidieť predovšetkým zdravé dieťa, ktoré má také isté dispozície ako dieťa pravák, chce dychtivo a radostne poznávať svet, užívať si zázemie rodiny a kolektív detí a zároveň plniť povinnosti prináležiace jeho veku a postaveniu,“ zdôrazňuje Ivo Vodička.

V konkrétnych situáciách, ktoré sa dotýkajú niektorých zvláštností ľaváctva, podľa neho musia mať rodičia na pamäti, že pripravujú dieťa na budúci samostatný život v dospelosti, kedy väčšinová spoločnosť akékoľvek zvláštnosti ľaváctva prehliada a žiada od ľavákov rovnaké pracovné výkony ako
od pravákov. Teda na jednej strane netreba dieťa preťažovať, ale na druhej je vhodné viesť ho k sebapoznaniu a snahe prekonávať prekážky, ktoré mu obvykle inak usporiadaný svet prináša.

Potrebujú iné veci?

Možno vám tiež napadlo, či vaše dieťa ľavák bude potrebovať iné pomôcky ako praváci. S nákupom sa však neponáhľajte. „Súčasní ľaváci dobre vedia, aké veci pre ľavákov existujú, ale v dospievaní a v dospelosti ich zriedkakedy používajú.

Mohli by o tom rozprávať zakladatelia internetového obchodu s pomôckami pre ľavákov, ktorí sa snažili podnietiť záujem o kúpu rôznych vecí pre ľavákov, ale v zásade neuspeli. V skutočnosti je záujem ľavákov o ľavostranné
veci z rôznych príčin relatívne malý, pretože v mnohých prípadoch je ich používanie skôr na príťaž, lebo od nich vzniká závislosť so všetkými dôsledkami, ktoré so sebou nesie akákoľvek závislosť.

Takže aby si život zjednodušili, naučia sa postupne používať veci pre pravákov a na ten účel zdokonaľujú aj svoju pravú ruku. Z ponuky pomôcok pre ľavákov si potom vyberajú také, ktoré im prinesú výrazný komfort. Najčastejšie tak používajú obojstrannú škrabku na zeleninu a ovocie a školské nožničky pre ľavákov, tie sú rozšírené predovšetkým medzi žiačikmi prvých až štvrtých tried,“ vysvetľuje Ivo Vodička. 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma