AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Batoľa: desatoro správnej výchovy

Vzdelávanie...alebo preniknite do tajov detskej disciplíny
Batoľa: desatoro správnej výchovy

Máte doma lezúce batoľa a pripadá vám, že nerobíte nič iné, len že za ním beháte, kričíte rázne NIE a plieskate ho po ručičkách? Bojíte sa, či vôbec dieťa vediete správne, a pýtate sa, kedy je vlastne najvyšší čas začať s výchovou?

Pokúsili sme sa pre vás nájsť odpovede. Už ste niekedy zažili situáciu, kedy ste sa snažili diskusiou presvedčiť dvojročné dieťa, aby po piatich dňoch dalo dolu smradľavé šatôčky princeznej alebo Batmana? Alebo ste s hanbou opúšťali supermarket, v ktorom váš potomok vyrobil hysterickú scénu plesnutím sa o zem?

Útechou vám môže byť, že v tom rozhodne nie ste sami. Lenže iba toto náš prechod ťažkým batoľacím obdobím a prienik do základov výchovy nezjednoduší. Maminka má pre vás niekoľko jednoduchých stratégií a rád, ktoré uľahčia život všetkým z rodiny a posunú vývoj batoliatka dobrým smerom.

Výchova už pred narodením

Rodičia často začínajú premýšľať nad samotnou výchovou až okolo prvého roku života dieťaťa, kedy už im lezie po celom byte, stúpa si k nábytku, učí sa chodiť, a tak sa vystavuje nebezpečenstvám, ktoré sa v byte skrývajú i po dôkladnej čistke.

Keď nechcete, aby dieťa strkalo prsty do zásuvky, nepriškriplo si ruky do šuplíka alebo nerozbíjalo nízko postavenú elektroniku v byte, je čas na výchovu. Ale nemalo by sa začať o niečo skôr? Už prvé poznávanie okolitého sveta predsa potomka nejakým spôsobom formuje, utvára jeho myseľ a vytvára jeho prvé hodnoty.

„Osobne som presvedčená, že výchova sa začína ešte skôr, než sa dieťa narodí, a veľmi intenzívne prebieha už v prvých mesiacoch života, kedy sa na prvý pohľad zdanlivo nič také nedeje,“ hovorí PhDr. Eva Labusová, poradkyňa pre oblasť rodičovstva, výchovy a medziľudských vzťahov. Už od narodenia prebieha medzi dieťaťom a rodičom veľmi špecifická komunikácia, ktorá nie je založená na bežnej racionálnej a jazykovej úrovni.

„Dieťatko pre svoj optimálny vývoj zo všetkého najviac potrebuje blízkosť a empatiu svojich najbližších opatrovníkov. Najväčším problémom nebýva zaistenie telesných potrieb (prebaľovanie, kŕmenie, udržiavanie telesnej teploty), ale potrieb psychických (bezpodmienečné prijatie, isté a bezpečné vzťahové zázemie),“ konštatuje odborníčka.

Podľa nej sa rodičia najčastejšie pasujú s nevysvetliteľným detským plačom, ktorý nedokážu interpretovať. Ako prvé azda každému napadne, že dieťa plače pre fyzické nepohodlie, ale ono možno narieka aj z dôvodu, že spracováva niečo, čo nevieme priamo vystopovať. Ako príklad býva spomínaný zážitok z neľahkého pôrodu alebo preťaženie podnetmi.

Preto je pri ratolesti zhruba do konca prvého roku veku potrebné venovať jej plaču maximálnu pozornosť. „Bábätko nikdy nenechávajme plakať bez odozvy.

Dnes už vďaka zobrazovacím metódam vieme, že taká opustenosť – predtým sa hovorilo:,Nechajme decko vyrevať sa, nech si posilní pľúca‘ – v organizme dieťaťa vyvoláva fyzickú reakciu a dochádza k vyplavovaniu stresových hormónov a k zvyšovaniu srdcovej činnosti i telesnej teploty.

Pokiaľ dieťatko márne volá plačom svojich opatrovníkov, jeho fyzická reakcia na osamelosť sa potom zmení na emocionálnu reakciu. Po čase síce plakať prestane, lenže iba rezignuje,“ hovorí odborníčka.

Dieťa totiž nemá rozvinutú racionálnu pamäť a skúsenosť, že jeho potreby nezaujímajú okolie, intenzívne vníma na nevedomej rovine cez funkčnú amygdalu, čo môže viesť k tomu, že si odnáša nepomenovaný pocit, že jeho potreby nie sú dôležité.

„Deti môžu nadobudnúť skúsenosti, že voči prílivu fyziologického ani citového stresu neexistuje efektívna obrana. To ich veľmi poškodzuje. A komplikuje to aj ich ďalšiu komunikáciu s rodičmi a tým i celú výchovu,“ varuje.

Len hovoriť „nie“ nestačí

Detské obdobie od roka vyššie je mätúce nielen pre deti, ale aj pre rodičov, pretože to je vek, kedy deti začínajú byť nezávislé a začínajú sa prejavovať ako jednotlivé osobnosti. Napriek tomu, že majú stále obmedzené možnosti ako komunikovať, už chápu, že sa niečo deje, a chcú sa presadiť.

Nepoznajú však ešte sebaovládanie a nedokážu racionálne myslieť. Potrebujú sa zoznámiť s tým, čo platí v ľudskom svete. „Pre dieťa je dôležitá výchova, pretože človek je sociálny tvor a pre šťastný život potrebuje poznať jeho pravidlá.

Lenže na svet prichádzame ako bytosti nezrelé a nevedomé a kvalita nášho budúceho života je bezprostredne závislá od toho, akým spôsobom nám naši rodičia sprostredkúvajú prvé poznanie o svete, ako rozvíjajú naše rozumové, citové a spirituálne schopnosti, ako napĺňajú naše potreby, aké hodnoty nám predstavujú ako nosné a dôležité,“ vysvetľuje Eva Labusová.

Výchova ako riadený proces, kedy chceme ovplyvňovať a utvárať správanie a postoje dieťaťa, prichádza na rad obvykle medzi druhým a tretím rokom života. „Taká výchova prichádza, až keď dieťa začína,rozum brať‘, keď si začne uvedomovať svoje ja a potrebuje sa zorientovať v hraniciach a pravidlách, ktoré ležia medzi ním a okolitým svetom,“ konštatuje odborníčka.

Každé dieťa je iné a každé potrebuje iný spôsob zaobchádzania. K uspokojivej výchove však nepatrí hlučný krik, fackovanie ani bitie. Podľa Evy Labusovej pomáha, keď si uvedomíme, že schopnosť brať ohľady na druhých a potreba robenia vecí, do ktorých sa nám nechce, je neoddeliteľnou súčasťou života a našou úlohou je toto poznanie deťom sprostredkovať.

„Kto sa to v detstve nenaučí, ten obvykle v dospelom živote trpí a tak aj rozdáva utrpenie okolo seba, pokiaľ je sústredený na seba, nespoľahlivý a tak podobne. Ako tomu deti učiť? Postupne a citlivo,“ dodáva PhDr. Eva Labusová.

Aký ste rodič?

V Slovenskej republike sa objavujú hneď tri typy spôsobov výchovy. Autoritárska, liberálna a autoritatívna výchova. Ako sa tieto typy výchovy líšia? Predstavte si nasledujúcu situáciu: rok a pol staré batoľa ťahá žalúzie na oknách. Hrozí, že by sa mohlo porezať alebo žalúzie strhnúť, a tak sa vám to nepáči.

Ako zareagujete? Po a) plesnete ho po zadku a vykríknete rázne nie, po b) žalúzie na dobu neurčitú dáte dolu a po c) pokojne, ale dôrazne dieťa odvediete, vysvetlíte mu, že na žalúzie nesmie siahať a pokúsite sa ho zaujať nejako inak. Prvá reakcia je autoritárska, tá niekedy až príliš zraňuje detské city a môže spôsobiť i emočné problémy.

Navyše je dokázané, že v dlhodobom hľadisku tresty a násilné opatrenia nezaberajú a aj na krik si deti postupne zvyknú a už nie je taký účinný. Druhý variant je ukážkou liberálnej výchovy, ktorá je pre deti nevhodná tým, že jej chýbajú jasné pravidlá a hranice. „Žiaduci nie je ani jeden z týchto variantov.

Voľná i autoritárska výchova sú totiž obe zanedbávajúce, len každá iným spôsobom. To, o čo by sme mali usilovať, je výchova prirodzene autoritatívna, kedy dieťa rešpektuje rodičov a rodičia rešpektujú dieťa. Pre rodičov to znamená, že dieťa bez podmienok milujú a prijímajú, a zároveň dokážu stanoviť primerané hranice,“ vysvetľuje psychoterapeutka.

Desatoro správnej výchovy

1. PRIMERANÁ RUTINA A DÔSLEDNOSŤ: Rutina je pre deti bezpečným útočiskom. Cítia sa tak oveľa pohodlnejšie vo chvíli, kedy predvídajú, čo sa stane.
V takých okamžikoch majú tendenciu byť pokojné, pretože vedia, čo môžu očakávať.

Odporúčame držať sa každý deň podobnej schémy – ako sú hlavné jedlá zhruba v rovnaký čas, kúpanie, uspávanie a tak isto chvíle, kedy potomok môže len behať a baviť sa.

Na zmenu upozornite dieťa vopred a zabránite tak prípadnej scéne. Napríklad tak, že poviete: „Dnes večer ťa uloží babička, pretože mamička s oteckom pôjdu na chvíľu von.“ Dôslednosť je pri výchove dôležitá.

Pokiaľ poviete ratolesti, že nesmie biť deti, keď ju vidíte, ako po prvý raz na ihrisku udrela iné dieťa, musíte to opakovať i vo chvíli, kedy to urobí po druhý či po tretí raz. Len pozor na „infláciu“ pokynov – treba ich rozdávať čo najmenej, aby nestratili váhu.

2. PREDCHÁDZAJTE STRESOVÝM SITUÁCIÁM: Určite už poznáte momenty, ktoré vaše dieťa znepokojujú. Najčastejšie to býva ospalosť, hlad a časté zmeny prostredia.

Predchádzanie týmto situáciám vám výchovu rozhodne spríjemní. To znamená, že nie je dobré chodiť do obchodu práve vo chvíli, kedy si dieťa potrebuje zdriemnuť alebo čaká na obed. Uistite sa, že v dobe jedla, odpočinku alebo spánku je potomok doma.

O dennom programe a jeho zmenách hovorte nahlas, batoľa sa síce nevie natoľko vyjadrovať, ale dobre rozumie. Tiež ho môžete zapojiť. Nastavte napríklad kuchynské vajíčko-časovač a povedzte svojmu dieťaťu, že až zazvoní, je čas obliecť sa a trvajte na tom, aby to v danej chvíli urobilo.

3. MYSLITE AKO BATOĽA: V mnohých prípadoch si my dospelí neuvedomujeme, že deti nie sú „malí dospelí“. Batoliatka majú problém pochopiť mnoho vecí, ktoré však my považujeme za samozrejmosť. Príkladom môže byť situácia, keď dieťa odmieta sadnúť si do autosedačky.

Jednoducho môžete povedať: „Viem, že sa ti nepáči sedieť v autosedačke, ale musíme to tak robiť kvôli tvojej i našej bezpečnosti.“ Takouto reakciou ho nerozmaznávate, ale potvrdzujete a rozpoznávate jeho pocity a nastavujete limity. Robíte to však spôsobom, ktorý rešpektuje potomka a pomáha mu vyrovnať sa s životnými frustráciami a pravidlami.

4. UMENIE ROZPTÝLENIA: Len čo robí dieťa nejakú nedovolenú činnosť, najľahším spôsobom, ako mu v tom zabrániť je odlákanie jeho pozornosti. Rodičia si výchovu môžu uľahčiť tým, že pripravia svojmu zlatíčku prostredie, v ktorom bude jednoduchšie správať sa „vychovane“.

Pokiaľ robí batoľa niečo, čo by nemalo, prvou myšlienkou by nemal byť trest, ale snaha získať si ho inou činnosťou, rozptýliť ho a odviesť pozornosť trebárs do inej miestnosti alebo von.

Zaujmite jeho pozornosť napr. zavolaním jeho mena či iným slovom (u nás vedie slovo „aha“), ktoré ho zastaví v nedovolenej činnosti a spôsobí, že sa sústredí na vás. Len čo obráti svoju pozornosť smerom k vám, využite to a nenechajte ho vrátiť sa k ťahanie kábla od lampy, ale zabavte ho inak.

5. PODPORUJTE A NETRESTAJTE: Pri výchove je správne opravovať zlé správanie, ale malo by to byť vyvážené pochvalou toho dobrého. Pozitívna motivácia tak môže u dieťaťa spôsobiť, že činnosť, za ktorú bolo pochválené, bude chcieť znovu vykonávať.

Vyvarujte sa telesných trestov a zastrašujúceho kriku – strach nie je dobrou pohnútkou k poslušnosti. Nechajte ratolesť hovoriť o jej potrebách a povedzte jej i svoje vlastné. Naučíte ju tak empatii voči sebe i druhým.

6. OSTAŇTE V POKOJI: Nenechajte sa vyprovokovať a vždy myslite na to, že reakcia v hneve neprinesie žiadaný výchovný výsledok. Radšej napočítajte do desať a potom reagujte.

7. HOVORTE O PROBLÉMOCH A OPAKUJTE: Batoľatám často chvíľu trvá, než pochopia, o čo ich žiadate. Niekedy bude potrebné jednu konkrétnu požiadavku opakovať napríklad aj stokrát. Pokiaľ narazíte na nejaký problém, ktorý sa nedá ľahko vyriešiť, nebojte sa k nemu okľukou vrátiť.

Svoje požiadavky môžete skúsiť predkladať v podobe príbehov a rozprávok.

8. VEĎTE DETSKÉ RUKY: Malé deti si musia všetko ohmatať a najlepšie tiež ochutnať. Len ťažko sa im to bude zakazovať, je to totiž ich prirodzenosť. Problému sa môžete vyhnúť tak, že ich ruky povediete správnym smerom spoločne so slovnou pomôckou.

Dotyky na správnych a dovolených miestach podporujte napríklad slovami „áno, to môžeš“, pri dotykoch, ktoré vyžadujú určitú jemnosť, ako je napríklad hladenie zvierat alebo vašej tváre, skúste dieťa naučiť na slovko „malá“ alebo „pomaly“ a ruky mu veďte dovtedy, dokiaľ nepochopí, že nesmie búchať alebo ťahať či tlačiť, a pri nebezpečných dotykoch mu povedzte pokojne a rozhodne „nie, to nesmieš“, ale pokiaľ to nezaberá, vyskúšajte metódu kontrolovaného dotyku jedným prstom.

Napríklad k horúcej nádobe sa pomaly spoločne približujte, až dieťa ucíti, že by mu dotyk nebol príjemný a bolel by ho.

Samo tak pozná, že horúcich vecí sa dotýkať nesmie a podobne. Batoľa je totiž od prírody zvedavé a čokoľvek mu zakážete bez skúšky, bude chcieť vyskúšať o to viac.

9. DAJTE MU LÁSKU: Dávajte svojmu potomkovi najavo, že vám na ňom záleží. Nenechávajte ho plakať osamote, nebite ho, často ho túľte a maznajte sa s ním. Majte k nemu úctu a vysvetľujte mu, čo sa s ním v akých situáciách deje. Láska a porozumenie je základom každej správnej výchovy.

10. BUĎTE DOBRÝ RODIČ: Neusilujte sa o dokonalosť.
Nikto nie je dokonalý a malé dieťa to od vás ani nechce. Pokiaľ sa vám vaše rodičovské snaženie dlhodobo vymyká z rúk, vyhľadajte odbornú pomoc.
 

MATKA VS. OTEC. Obaja rodičia sú vo výchove dôležití a nenahraditeľní. „Všeobecne sa uvádza, že v ranej fáze života, v čase pôrodu, raného veku, býva vo vzťahu k dieťaťu trochu dominantnejšia mamička, po ukončení dojčenia sa to však rýchlo vyrovnáva.

Napriek tomu ostáva materské a otcovské správanie iné a dieťa oba vplyvy potrebuje z rôznych dôvodov,“ uvádza odborníčka.

Materský vplyv je ten ošetrujúci, ktorý uspokojuje základné fyziologické a emočné potreby, kým otcovia prinášajú do jeho života rôzne výzvy, neboja sa primeraných rizík, improvizujú a podporujú dieťa v prejavoch odvahy.

„Existuje úslovie: matka je mostom k sebe, otec je mostom do spoločnosti.“ Pokiaľ jeden z rodičov chýba, ten druhý sa ho obvykle snaží nahradiť. Výskumy však dokázali, že otec ľahšie zastúpi materské správanie, ako je to naopak.

Foto - Shutterstock.com

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma