AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Alergia a intolerancia na mlieko nie je to isté

Neznášanlivosť laktózy patrí medzi najbežnejšie zdravotné ťažkosti súvisiace s príjmom potravy, konkrétne mlieka. Trápi mnoho detí a ich rodičov. Pozor, laktózová intolerancia neznamená to isté, čo alergia na mlieko!
Alergia a intolerancia na mlieko nie je to isté

Ak trpia váš potomok laktózovou intoleranciou, nemá alergiu v pravom slova zmysle. Telo má v tomto prípade problém so štiepením laktózy, teda mliečneho cukru, ktorý sa prirodzene vyskytuje výhradne v mlieku cicavcov, kde je významným zdrojom energie. Ďalej sa v malom množstve nachádza aj v iných potravinách - napríklad v sušienkach, pečive, instantných potravín a farmaceutikách.

Záludnosť laktózy

"Laktóza je v našom zažívacom trakte štiepená enzýmom laktázou. Počas dojčenia, kedy je dojča živené výhradne mliekom, je aktivita laktázy pomerne vysoká. Klesá až vtedy, keď sa znižuje dieťaťu prísun mlieka," vysvetľuje PhDr. Karolína Hlavatá, Ph. D., v rámci projektu na podporu mlieka a mliečnych výrobkov. "V priebehu dospievania sa aktivita laktázy u niektorých osôb úplne stráca, u väčšiny ale naopak pretrváva vo vysokej aktivite po celý život."

Základom pre vznik laktózovej intolerancie je zrejme existencia tzv. variantného génu, ktorý spôsobuje zníženie produkcie laktázy v tenkom čreve. "Tento, variantný gén 'je vlastne pôvodná forma génu. U laktózovo tolerantných osôb sa paradoxne jedná o génovú mutáciu," objasňuje odborníčka. "Prvé príznaky neznášanlivosti laktózy, medzi ktoré najčastejšie patrí bolesť brucha, nadúvanie či pocity sýtosti alebo naopak škvŕkanie v bruchu, sa nemusia prejaviť v detstve, ale až v dospelosti," pokračuje.

Alergia na mlieko a jej nepríjemnosti

Na rozdiel od laktózovej intolerancie sa radí alergia na mliečnu bielkovinu medzi klasické alergie, čo je zrejmé už zo samotného názvu. "Bielkoviny kravského mlieka môžu vyvolať klasickú imunologickú reakciu, teda napríklad žihľavku, vracanie či hnačka. Až 95% prípadov vznikne už pred prvým rokom života, kedy je postihnutých touto nepríjemnosťou maximálne 5% detí. Pri dospelých ustupuje alergia na kravské bielkoviny do pozadia, jedná sa len o okrajovú problematiku," objasňuje Karolína Hlavatá.

Syry a zakysané mliečne výrobky? Prečo nie

Zdá sa vám to nepravdepodobné? Omyl, s intoleranciou skutočne tieto produkty organizmu nevadia. Chce to len spoznať pravidlá, ako sa stravovať. Aké sú odporúčania pre jednotlivé typy ťažkostí?

Pri laktózovej intolerancii je hlavným princípom konzumácie malých dávok (6-12 g) laktózy a preferencie kyslých mliečnych výrobkov, pri ktorých je obsah laktózy znížený o 20-50%. U vyzretých syrov je dokonca laktóza rozštiepená komplexne, nie je v nich teda obsiahnutá vôbec. "Konkrétne si môžete počas dňa pochutnať napríklad na 200 g syra cottage vrátane 150 ml jogurtu alebo na 100 g syra a 2 krajcoch chleba s tvarohovou nátierkou. Vyzreté syry môžete de facto jesť neobmedzene," uvádza odborníčka na výživu. Denná konzumácia 6-12 gramov laktózy u väčšiny laktózovej intolerantných nevedie k zdravotným ťažkostiam.

V súčasnej dobe tiež existuje rad mliečnych výrobkov, pri ktorých je laktóza odstraňovaná. U alergikov na mliečnu bielkovinu už je v jedálničku obmedzení viac. Je nutné vyradiť všetky požívatiny s kravským mliekom. Nevhodné je ale tiež používať ako náhradu kozie a ovčie mlieko, pretože existuje podobná antigenicita a alergenicita ako u mlieka kravského. Optimálne nie je ani mlieko sójové, pretože u 17-47% dojčiat s alergiou na mliečnu bielkovinu je často prítomná aj alergia na sójové preparáty.

Čo teda jesť? "Mlieko predstavuje komplexnú potravinu plnú nevyhnutných živín od bielkovín cez vitamíny po stopové prvky. Je potrebné sa zamerať na jeho náhrady. U malých detí sa jedná o špeciálne upravenéá mlieka s hydrolyzovanou bielkovinou kravského mlieka. Ďalej by ľudia s alergiou na mliečnu bielkovinu nemali zabúdať na obilninové náhrady (ovos, jačmeň, ryža), náhrady zo semien (kokosové mlieko, mandľové mlieko), náhrady zo strukovín (sója) a dopĺňať vápnik v tabletách," uzatvára PhDr. Karolína Hlavatá, Ph. D.

 


 

Jasno v mýtoch o mlieku

Takmer na každej potravine sa nájde niečo negatívne. To platí aj pre mlieko. Medzi laickou verejnosťou koluje častý názor, že konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov je spojená so zvýšenou produkciou hlienu v horných a dolných dýchacích cestách. Lenže neexistuje žiadny výskum, ktorý by túto myšlienku aspoň čiastočne podporil.

"Klinické štúdie nepreukázali vzťah medzi konzumáciou mliečnych výrobkov a zmenou vo funkčných parametroch pľúc. Rovnako tak nebol preukázaný vzťah medzi príjmom mliečnych výrobkov a astmou," vysvetľuje PhDr. Karolína Hlavatá, Ph. D. Ak by sme sa zamerali na mýtus, že mlieko zahlieňuje, neostáva nám nič iné ako konštatovať, že sa jedná o obyčajný subjektívny pocit v ústach. "Po požití mlieka vzniká v ústach a hltane iba jemný povlak - ochranný film, ktorý môže byť človekom vnímaný ako hlien," vysvetľuje odborníčka: "Lenže povlak je tvorený mliečnym tukom."

V minulosti sa dokonca tejto vlastnosti mlieka využívalo pri liečbe zápalových ochorení tráviaceho traktu. Nejedná sa teda o žiadny hlien. "Odkiaľ sa tento a podobné mýty berú? Na vine môže byť východná filozofia a čínska medicína. "Dôvodom je zrejme vysoký podiel neznášanlivosti laktózy u ľudí v týchto krajinách. Za túto situáciu môže skutočnosť, že sa u nich historicky nechoval dobytok pre mlieko. My sme boli odpradávna zvyknutí mlieko konzumovať, preto sme väčšinou laktózovo tolerantní," konštatuje Karolína Hlavatá.

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma