AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Ako z dieťaťa vychovať slušného človeka

Možno ste to už niekedy zažili: hračky rozhádzané všade naokolo, plačúce dieťa na zemi, bublajúci obed na sporáku a návšteva za dverami. „Čo si to tu zase vyviedol? A prečo práve teraz?!“ Sú situácie, keď máte pocit, že výchovu svojho dieťaťa nezvládate. Nie ste sami, hovoria odborníci a radia, ako na to.
Ako z dieťaťa vychovať slušného človeka

Na výchovu dieťaťa stačí „len“ láska a čas, ktorý mu venujete. A potom ešte trochu slobody, trochu kontroly a podporného prostredia... Ako ideálny výchovný štýl súčasného západného sveta sa uvádza prirodzene autoritatívne rodičovstvo.

Domov a rodina | Materstvo | Peniaze | Zábava | Batoľa

9 aplikácií, ktoré vám uľahčia materstvo

„To vyžaduje všestranné nasadenie a tiež veľa práce, ktorú rodičia odvádzajú sami na sebe tým, že o sebe, o deťoch a o vzájomnom spolužití do hĺbky premýšľajú. Dokiaľ je dieťa malé, dbajú na určovanie a zachovávanie primeraných hraníc, ale zároveň pozorne vyzerajú dobu, kedy potomok dozrie natoľko, že bude možné, ba dokonca nutné začať s ním pestovať vzťah rovného s rovným,“ vysvetľuje Eva Labusová, poradkyňa pre oblasť rodičovstva, výchovy a vzťahov, a pripomína, že takí rodičia sa nesprávajú nadradene.

Neumlčujú deti ignorovaním typu „Tak sa vyplač a potom príď!“, vyhrážaním („Ešte chvíľku krič a ja ti pridám, aby si mala prečo!“) ani zosmiešňovaním („Smokli, smokli, smoklíček!“), ale ani popieraním detských pocitov („Predsa nebudeš plakať, veď nemáš prečo!“). Trestov v tejto výchove nebýva mnoho, motiváciou k dobrému správaniu je vzájomná empatia.

Deti vychované v škole demokraticky, ako sa tomuto štýlu niekedy tiež hovorí, dobre prosperujú a v dospelosti nemávajú sklony k psychickým problémom. „Doma s deťmi veľa hovorím o všetkom možnom. Čo bolo v škole, čo v škôlke, čo kamaráti, ako sa cítia, čo by chceli. Snažím sa ich neodbiť, keď sa na niečo spýtajú, a to ani vo chvíli, keď robím niečo dôležité.

Ak ma rozčúlia, čo je väčšinou vtedy, keď sa medzi sebou hádajú, pokúšam sa byť akýmsi mediátorom, ktorý chce konflikt urovnať. Ale niekedy to neustojím. Aj u nás občas padajú tresty, jednoducho zabavím počítač alebo toho ukričanejšieho pošlem do izby, aby sa upokojil,“ popisuje Zuzana, ktorá preferuje demokratickú výchovu.

Pevná ruka vládne všetkým

Nie sú ale všetci rodičia rovnakí. „Zober si hračky, ideme domov!“ „Prosím, ešte nie, ešte chvíľku...“ „Už som povedala, ihneď ideme – a bez rečí.“ Ukážka výchovy nazvanej autoritárska. Pri tej si rodičia zakladajú na poslušnosti, chcú, aby deti plnili ich rozkazy, ale nevysvetľujú prečo. Nastavujú len jasné pravidlá.

Tie síce nie sú na škodu, ale nič sa nesmie preháňať. Ako upozorňujú psychológovia, deti z autoritárskych rodín nemajú veľké výsledky v školách, majú nižšie sebavedomie, sklony k depresiám a neskôr i odpor k povinnostiam. Dieru do sveta neurobíte ani so zhovievavým modelom.

Ide o opak autoritárstva, pri tejto výchove vládnu deti. Rodičia sú mierni, vyhýbajú sa problémom a hádkam. Nedokážu dieťaťu nič odoprieť a posluhujú mu. Z ich miláčika sa však časom môže vykľuť neprispôsobivý, nesamostatný a závislý jedinec, ktorý nemá rozvinutú empatiu voči potrebám a požiadavkám svojho okolia.

Domov a rodina | Materstvo | Psychológia a vzťahy | Životný štýl | Batoľa

Aké je to žiť a vychovávať deti v cudzej krajine

Dôležité sú slová

Väčšina budúcich mamičiek si podľa psychologičky Jany Nováčkovej nepripúšťa, že by mali mať s výchovou svojho dieťaťa nejaké problémy. Veď ak budú milujúce, trpezlivé, vždy pripravené dieťaťu vysvetliť, čo smie a čo nesmie, nebude treba na dieťa kričať, nieto ho trestať. „Pravdaže, potom zákonite nastanú situácie, kedy sa skrížia potreby dieťaťa a potreby rodiča.

Potomok i napriek napomenutiu ďalej preskúmava šuplíky, matka potrebuje rýchlo dovariť jedlo, použije teda to, čo má odpočúvané od svojich rodičov, hoci sa zariekla, že to nikdy vlastnému dieťaťu nepovie. Lenže ono to veľmi nezaberá, a tak sa začínajú vŕšiť situácie s príchuťou zlyhania,“ uvádza Jana Nováčková, spoluautorka knihy Rešpektovať a byť rešpektovaný. Podľa nej je vo výcho ve veľmi dôležitá aj forma komunikácie s deťmi.

„Deťom často prekáža ani nie tak to, čo od nich chceme (obliecť sa, upratať...), ale forma, akou to vyžadujeme,“ vysvetľuje psychologička. Spolu s ďalšími lektormi vedie kurzy o výchove pre rodičov, pedagógov a pre všetkých, ktorí chcú deťom viac porozumieť. Preberá na nich všeobecné zásady i konkrétne komunikačné postupy, ako tlmočiť svoje požiadavky.

„Na našich kurzoch ponúkame hlbší náhľad do bežných situácií, zasadzujeme ich do širšieho kontextu, vyjasňujeme si chápanie výchovy, hovoríme si, že dieťa musí mať hranice, ktoré však možno stanovovať tak, aby sa zbytočne nestavalo do vzdoru a nerobilo povinnosti len zo strachu pred trestom či preto, aby sa zavďačilo druhým.

Učíme inému pohľadu na emócie dieťaťa i na emócie rodičov,“ približuje Jana Nováčková a uvádza príklad: „Účastníci kurzu si uvedomia rozdiel v reakcii: ,Zase si si neupratal hračky, ty si ale neporiadnik! verzus ,Na koberci ešte ostali hračky, treba ich spratať. Hovoríme o veci, o tom, čo treba urobiť, a nie o osobe, ktorá nejako zlyhala. Nie je to ‚slovičkárenie‘.

Dieťa, ktoré si z našich slov odvodí, že je ‚nemehlo‘, hoci si to o ňom, samozrejme, nemyslíme, nemá vlastne žiadny dôvod správať sa dobre a slušne.“ Podľa psychologičky Nováčkovej si dospelí prajú, aby sa deti správali
s rešpektom voči druhým ľuďom. Na to je však potrebné, aby i deti samy, na vlastnej koži, zažili rešpekt od dospelých. Nestačí, keď o vzájomnom rešpekte iba počujú, alebo ho vidia v správaní dospelých.

Snímka obrazovky 2014-10-01 o 10.06.52.jpg

Vnímaš ma?

Spomínaná kniha Rešpektovať a byť rešpektovaný inšpirovala i Luciu Harnošovú, zástankyňu a lektorku bezplienkovej komunikačnej metódy a kontaktného rodičovstva. „Pochopila som, že nie je dobré dieťa škatuľkovať a nálepkovať ho: ,Ty si ale dobré dievčatko, ty si zlostník... A tiež to, že nemusíme deti len odmeňovať a chváliť.

Často bývajú odmeny a pochvala iba formou našej manipulácie s druhými. Keď mi dcéra ukazuje obrázok, ktorý namaľovala, môžem sa letmo pozrieť a vyhlásiť „veľmi pekný, si šikovná“, alebo si môžem obrázok pozrieť starostlivo, povedať jej, čo som si na ňom všimla, prípadne ju poprosiť o vysvetlenie.

Domov a rodina | Materstvo | Psychológia a vzťahy

Matky na pokraji nervového zrútenia

Dcéra nečaká, že budem hodnotiť ju alebo jej dielo, ale očakáva pozornosť, ktorú jej dám,“ približuje metódu výchovy u svojich dvoch dcér L. Harnošová. Kontaktné rodičovstvo, ktoré presadzuje, je o tom, že dospelí vnímajú svoje dieťa a rešpektujú jeho povahu a potreby a citlivo na ne reagujú.

„Nehovoríme tu o rozmaznaných deťoch alebo o scénach v hračkárstve, kedy by rodič pristúpil na čokoľvek, len aby splnil želanie dieťaťa. Pokiaľ sa do takej situácie dostaneme, obvykle býva primárna potreba úplne inde, než je nová hračka.

Je dôležité, aby rodičia vedeli dobre vyhodnotiť práve tú primárnu potrebu. Bolo na dieťa už priveľa vonkajších podnetov, a preto teraz robí scénu? Potrebuje viacej pozornosti a fyzického kontaktu? Alebo sme my sami boli príliš nervózni a stres preniesli na dieťa?“

Kontaktné rodičovstvo možno praktizovať s malými deťmi, ale aj s tými staršími. „Bábätko môžeme nosiť, ideálne v uviazanej šatke či v ergonomickom nosidle, môžeme ho masírovať, kúpať sa spoločne, spať v jednej posteli, dojčiť podľa potreby. So staršími deťmi odporúčam častý fyzický kontakt maznaním cez deň, masírovaním,“ radí Lucie Harnošová, podľa ktorej musia rodičia pracovať najmä sami na sebe, aby mohli byť deťom príkladom.

Nechcite byť dokonalí

Vo svojej praxi sa Eva Labusová stále častejšie stretáva so snahami mladých rodičov byť perfektní. „Zvlášť mnohé súčasné matky usilujú o dokonalosť a chcú pre svoje deti len to najlepšie. Starajú sa, opatrujú, zariaďujú, predchádzajú každému nepohodliu a každému konfliktu, ktoré by azda mohli vstúpiť do života detí. Pred tým však dôrazne varujem.

Snaha o perfektné materstvo dieťa poškodzuje, ono má potom len obmedzenú šancu získať psychickú odolnosť. V dospelosti ťažko zvláda bežný stres a má problémy i v spolužití s druhými ľuďmi,“ vysvetľuje odborníčka a uvažuje nad tým, že súčasný nárast generácie „nedospelých dospelých“, respektíve takzvaná epidémia narcizmu v spoločnosti, o ktorej psychológovia a sociológovia hovoria stále častejšie, môže so snahou o perfektné rodičovstvo úzko súvisieť.

„Perfekcionizmus nesvedčí ani rodičom samotným. Snaha akože perfektných rodičov mať v projekte zvanom ‚dieťa‘ všetko pod kontrolou a večný strach, že chyby vedú ku krachu, a nie k osobnému rastu, vháňa mnoho súčasných rodičov do depresie a vyhorenia,“ dodáva Eva Labusová.

Nevychovávajú iba rodičia

Podiel na výchove dieťaťa má i okolie. Zásadný okamih nastáva so začiatkom dochádzky do škôlok a škôl. Ako hodnoty rodiny a škôlky zladiť? Vybrať si tú správnu.

„Rodičia by určite mali škôlku navštíviť a dať na dojem, ktorým na nich pôsobí. A mali by sa tiež pýtať napríklad na to, či má škôlka vlastný vzdelávací plán, či bude mať dieťa individuálny plán rozvoja, podľa ktorého rodič i učiteľ pozná, aké robí pokroky,“ opisuje odborníčka, a dodáva: „Možno nie je zvykom zaujímať sa o chod zariadenia takto podrobne, ale osvietený rodič môže týmto
spôsobom mnohé zistiť a vyhnúť sa tak prípadným problémom.“

Domov a rodina | Materstvo | Peniaze | Zábava | Životný štýl

iPody a tablety deťom do ruky patria

Nie vždy sa však podarí umiestniť dieťa do škôlky, ktorá sa rodičom páči. V dobe, kedy v nich chýbajú tisíce voľných miest, je ťažké vyberať. Eva Labusová preto odporúča: „Aby dieťa ustálo vplyv okolia a dokázalo byť samo sebou a aby sme si ako rodičia udržali potrebný podiel na utváraní jeho osobnosti, neostáva iné, len sa s vplyvmi okolia stretnúť v tvrdom súboji.“

A víťazstvo je zaručené, ak rodičia budú s deťmi tráviť čas a vzájomný vzťah bude mať výnimočnú kvalitu. „Stresy a odriekania, a pozornosť venovaná vzťahu s naším dieťaťom, sa nám mnohonásobne vráti.

A to ako počas raného veku, kedy je napríklad dokázané, že bábätká a batoliatka so zdravou väzbou na rodičov obvykle menej plačú a tiež sa skôr osamostatňujú, tak vo všetkých nasledujúcich rokoch, vrátane komplikovaných pubertálnych rokov,“ uzatvára Eva Labusová.

Desatoro pozitívneho rodičovstva

Pracuj na svojom sebapoznaní: Kto si, kam ideš, kam chceš nasmerovať život svojho dieťaťa?

  • Na tehotenstvo, pôrod i rodičovstvo sa pripravuj priebežne a vopred.
  • Keď už máš dieťa, vychádzaj s ním citlivo a s rešpektom. Predstavuj si seba na jeho mieste.
  • Nekopíruj bezhlavo to, čo o rodičovstve čítaš alebo vidíš. Prebúdzaj intuíciu. Pokiaľ to tak cítiš, neboj sa spomaliť – neboj sa robiť veci inak než väčšina.
  • Uplatňujte v rodine zdravý dotyk, zvlášť bábätká potrebujú maznanie, túlenie, hladkanie, nosenie...
  • Staraj sa pokiaľ možno o dobrý spánok a kvalitnú stravu pre rodinu.
  • Praktizuj dôslednú výchovu s určovaním primeraných hraníc. Dieťa potrebuje hranice na vybudovanie vlastnej identity, odolnosti, zodpovednosti.
  • Staraj sa o vzťah so svojím manželom či manželkou. Z jeho stability vychádza stabilita celej rodiny.

 

Vždy upozorním, že budem kričať

Tereza Kramerová, zástankyňa tzv. vedomého materstva

Čo je pre vás vo výchove dôležité? Svoje deti vychovávam vlastným príkladom. Hovorím s nimi tak, ako by som chcela, aby dospelí hovorili so mnou, keby som bola malá. Keď sa to dá, čupnem si k nim, aby sme boli v rovnakej úrovni,
a rozprávame sa. Nechávam ich, aby spolurozhodovali, pretože sú tak isto právoplatnými členmi domácnosti ako my dospelí.

Podporujem ich, aby vyjadrili svoj názor, a vediem ich k tomu, aby si vypočuli ten môj. Rozčúlite sa niekedy? Niekedy tiež kričím. Ale už som sa naučila hlásiť dopredu, že som unavená, nemám trpezlivosť, a budem teda kričať. A viem sa ospravedlniť. Vysvetlím, aký bol dôvod kriku. Ukazujem deťom, že som človek so silnými i slabými stránkami a že je v poriadku mať aj negatívne emócie.

Pracujete i sama na sebe ako na rodičovi? Keď sa zabudnem sústrediť na príčinu detských prejavov, teda na ich vnútorné pocity, potom ma niektoré detské správanie vytáča. Tým, že sa sama dostanem do pocitu hnevu či zloby, však strácam možnosť situáciu uhladiť k spokojnosti všetkých. Tak sa radšej o kúsok stiahnem a premýšľam, čo v dieťati vyvolalo túto reakciu. Ako sa cíti? Čo by potrebovalo? Čo sa snaží docieliť?

Ako vlastne vedomé materstvo prebieha? Než aby som sa odvolávala napríklad na vodiča, ktorý príde deti vyhodiť z autobusu kvôli hlučnosti, radšej hovorím o svojich pocitoch zo situácie a vediem ich k spolupráci. Veľa sa bavíme aj o tom, ako to majú ostatní ľudia.

Chcem, aby deti vedeli tolerovať odlišnosti, a tak s rešpektom pozorujeme životný štýl ostatných ľudí. Vedia, že za zlým správaním či agresivitou je väčšinou schovaná bolesť. Možno z mojich detí vyrastú slušní ľudia, ktorí si v živote poradia.

 

Ťahák pre rodičov

1. Nekomplikujte si rodičovstvo.

Keď niekedy zavítam na fóra a čítam články pre mamičky alebo si vypočujem niektoré ich rozhovory, pripadá mi, že výchova je niečo minimálne také zložité ako stavba jadrovej elektrárne. Aké zvoliť výchovné prístupy, či dať brokolicu alebo skôr ananás, či už čítali najnovší bestseller o výchove...

Niekedy si mamičky z nedostatku iných (skutočných) starostí vytvárajú aspoň tie umelé, pomyselné, aby mali čo riešiť. Aby si dokázali, že mať deti je jedno z najkomplikovanejších umení na svete. Ale to je mýtus.

Výchovu zvládli naše prababičky, keď pri práci na poli porodili dvanáste dieťa, a v ten deň ešte možno stihli vymlátiť obilie. Zvládne to päť miliárd ľudí na tejto planéte, zvládnete to i vy.

2. Používajte zdravý sedliacky rozum.

Ten vám totiž povie, čo urobiť a kedy už je toho dosť. Kde pridať a čo chýba. Niektorí rodičia trpia pomerne rozšírenou poruchou vlastného významu – ich starosti vypovedajú viac o nich než o snahe byť dobrým rodičom. Často používajú deti ako predmet svojej pýchy, sociálneho vyrovnávania, svojej vlastnej hodnoty...

Tým nechcem povedať, že by sme nemali byť na deti pyšní a nepovažovať ich za dôležité. Ale primárne by sme sa mali zamyslieť nad tým, čo nášmu dieťaťu prospieva. Nie ako budem vyzerať pred známymi, keď Tonko nebude mať značkové topánočky.

3. Buďte dobrým človekom.

Ak chcete mať z dieťaťa dobrého človeka, musíte aj byť takým človekom. Dieťa vás skopíruje: vaše potreby, hodnoty, postoje. Takže premýšľajte o sebe samých.

4. Buďte radšej dôslední než správni.

Zásadné otázky našej výchovy – či jesť päťkrát denne, alebo len štyrikrát, či čokoládku až popoludní, alebo i dopoludnia – nemajú často správne riešenie. A pre dobrú výchovu nemusíme nutne ani hľadať také riešenie. Lepšie je dôsledne vyžadovať plnenie, hoci nie celkom dokonalých pravidiel.

Je to rozhodne lepšie ako zavádzať superdokonalé výchovné prístupy. Dôslednosť je vo výchove kľúčová. Buduje v dieťati sebakontrolu, vôľu, pocit bezpečia, predvídateľnosť, istotu, pocit hraníc.

5. Buďte primeraní.

Nepreháňajte to s extrémami, s pozornosťou, ktorú dieťaťu dávate, s prehnanou starostlivosťou, trestami ani s pochvalami, prílišnou samostatnosťou, ktorú od dieťaťa vyžadujete, prílišnou podporou, veľkou kontrolou, veľkým kamarátstvom...

 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma