AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Ako si poradiť s laktózovou intoleranciou?

Ako si poradiť s laktózovou intoleranciou?

Zvládnete to

Predovšetkým tak, že ostanete v pokoji, naštudujete si najvhodnejší jedálny lístok pre svoje dieťa a budete mu vyvárať presne tak, ako si jeho telo žiada. O čo počas tejto choroby ide a s čím sa musí jeho organizmus popasovať?

O tomto ochorení ste už iste počuli, možno vám vaša kamarátka tvrdí, že nemôže piť mlieko, pretože ho neznáša. Laktózová intolerancia je ochorenie imunitného systému, ktoré dáva deťom i dospelým poriadne zabrať, žiť sa s ním však dá. Ide o beh na dlhú trať, ktorý môžete deťom spríjemniť napríklad tým, že im stravu budete chystať presne podľa potrieb organizmu.

Čo je čo?

Laktóza je mliečny cukor (disacharid), ktorý je nevyhnutnou súčasťou materského mlieka, a to mlieka všetkých cicavcov.

Laktózová intolerancia je nedokonalé štiepenie mliečneho cukru v črevách, t. j. neschopnosť organizmu stráviť laktózu.

Vzniká vtedy, keď organizmus nedokáže produkovať dostatočné množstvo enzýmu laktáza. Práve jeho úlohou je rozložiť mliečny cukor na jednoduché cukry (galaktóza a glukóza), ktoré sa potom vstrebávajú do krvného obehu.

Dojča

Detské nehody a ako im predísť

Pokiaľ je laktázy nedostatok (úplná neprítomnosť tohto enzýmu je zriedkavá), v črevách ostávajú prebytky nestráveného mliečneho cukru. Pri jeho spracovaní črevné baktérie produkujú plyny a ďalšie látky, ktoré dráždia hrubé črevo, a tým spôsobujú nadúvanie, črevné koliky, hnačky a vracanie.

Rozdelenie laktózovej intolerancie

1. Vrodená intolerancia sa spravidla prejaví u detí už pri dojčení. Vykazuje silné príznaky, ktoré môžu viesť až k dehydratácii.

2. Prvotná (primárna) intolerancia je spôsobená geneticky.
Vzniká po ukončení dojčenia, najčastejšie v pubertálnom veku, často však i v dospelosti. Ako u všetkých ostatných cicavcov aj u človeka je produkcia laktázy najvyššia v dojčenskom veku, od 2 až 5 rokov rapídne klesá.

3. Druhotná (sekundárna) intolerancia vzniká napríklad pri celiakii, zápalových ochoreniach čriev alebo ako dôsledok užívania antibiotík, ktoré ovplyvňujú črevnú mikroflóru.

Alergia na mlieko je alergická reakcia imunitného systému na mliečnu bielkovinu – nie na mliečny cukor!

O čom to je?

Vápnik a jeho biologická dostupnosť! To je to, čo riešime. Mlieko obsahuje ľahko stráviteľný tuk, ale jeho najväčší význam pre človeka spočíva v obsahu hodnotných bielkovín (približne 3,2 %), vitamínov (B1, B2, B6, A, E, K, D, C) a chemických (fosfor, draslík, horčík, sodík, chlór, síra) a stopových prvkov, predovšetkým vápnika.

Práve ako jeho zdroj je len ťažko zastupiteľné. Využiteľnosť vápnika z mlieka a mliečnych výrobkov je najmä v detskom veku vysoká, mlieko totiž neobsahuje látky, ktoré ho viažu do nevstrebávateľnej formy a tým znemožňujú jeho využitie. Naopak, obsahuje laktózu a aminokyseliny, ktoré jeho využiteľnosť zvyšujú.

Dojča

Dotyk a pohladenie prospieva detskej pokožke

Prirodzené vstrebávanie je fyziologická cesta vápnika z živočíšnych mliek až do kostí konzumenta. V niektorých rastlinných surovinách je ho pomerne dosť, ale jeho vstrebávanie znižuje prítomnosť rastlinných látok, ako sú fytáty, vláknina, šťaveľany a iné.

Preto to chce riešenie rafinovaného typu. Na čo je však vlastne vápnik? Jeho výskyt v prírode je veľmi vysoký, má pevnú pozíciu na popredných miestach, čo sa týka množstva a tiež obsahu v živých organizmoch. Patrí medzi biogénne prvky nevyhnutné pre všetky živé organizmy.

Tkanivám, najmä kostiam a zubom, dodáva ich tvrdosť a mechanickú odolnosť. Nachádza sa i vo svaloch, krvi a ďalších telesných tkanivách. Je teda nesmierne dôležitým „stavebným“ prvkom.

Aké sú zdroje vápnika? Z potravy v našej geografickej polohe je to už historicky predovšetkým mlieko a mliečne výrobky. Ďalej obilniny a zelenina s ovocím – najmä niektoré druhy sušeného ovocia.

Keďže žijeme vo vnútrozemí, morské riasy, ako úžasný zdroj vápnika, u nás veľmi nie sú v povedomí. A sója, predovšetkým tofu, na rozdiel od ázijských krajín tiež nie. Ale objavujú sa i ďalšie tzv. superpotraviny, ako je amarant a quinoa, ktoré vápnik obsahujú v nemalej miere.

Čo s tým?

Riešením je spravidla úprava stravovania vyradením mliečnych výrobkov. Ďalej užívanie potravinových doplnkov, ktoré obsahujú laktázu potrebnú na trávenie laktózy, alebo výrobky určené špeciálne pre intolerantných jedincov, ktoré laktózu v podstate neobsahujú.

Je dobré vedieť, že kyslé výrobky (jogurty, kefír, cmar) sú stráviteľnejšie než samotné mlieko (obsah laktózy je kvôli vykvaseniu tohto cukru nižší), preto sa odporúčajú i ľuďom, ktorým bežné mlieko pôsobí tráviace ťažkosti, ale zvyšková funkcia tráviaceho enzýmu (laktázy) im umožňuje tieto produkty v primeranom množstve konzumovať.

Dojča

Pýtajte sa Pediatra 1/2014

Po roku sa z bábätka stáva zhruba do troch rokov batoľa. Jeho strava sa začína približovať strave dospelých. Mlieko je však naďalej dôležitou zložkou jedálneho lístka. V prípade batoliat je na trhu, našťastie, dostatok pokračovacích dojčenských mliek, čím je problém vo svojej podstate vyriešený.

Pomaly však zaraďujeme mliečne výrobky, ako sú jogurty, kyslé nápoje, čerstvé syry, prípadne tvaroh. Keď naše batoľa zle znáša laktózu, kvalitný biely jogurt mu možno „sadne“. Chce to skúsiť. Nepridávajte však doň ani ovocie, ani cukor, aby mu to v brušku nekvasilo.

Nekupujte nízkotučné výrobky a samozrejme sa vyhýbajte tým prifarbovaným, dosládzaným, aromatizovaným či chemicky konzervovaným. Tým by sa len mohlo zarobiť na nejakú alergiu do budúcna. V prípade výživy batoliat je najjednoduchšie podávať im pokračovacie dojčenské mlieko až do troch rokov. (V tomto mlieku sa postupne podľa veku dieťaťa zvyšuje obsah laktózy.)

Pokiaľ ho pije 2x denne, nie je čo riešiť. Pokiaľ len raz, je dobré doplniť jedálny lístok jedným ďalším jedlom obsahujúcim vstrebávateľný vápnik.

Už bolo spomenuté, že biely jogurt (okolo 3 % tuku) alebo kefírové mlieko (v množstve asi 200 g) by nemali byť problémom pre trávenie batoliatka. Ak výnimočne áno alebo pokiaľ dieťa tieto produkty odmieta, je namieste alternatíva.

Aké sú alternatívy (+obsah vápnika)?

Bezlaktózové mlieko a mliečne výrobky sú už na našom trhu celkom dostupné. A to i v zásielkovom e-shope alebo v našich hypermarketoch. Laktóza nie je odstránená, lež je rozštiepená, a tak je bez problémov stráviteľná. Produkty sú preto (prirodzene) jemne sladšie.

Sója (250 mg/100 g) je najrozšírenejšia „náhrada“ mliečnych výrobkov – najmä sójové mlieko a tofu (130 mg/100 g). Tu je namieste poznamenať, že sója môže obsahovať aflatoxíny, teda vyvolať alergiu. Preto buďte opatrní a skúste ju čím neskôr, tým lepšie. Vstrebanie vápnika je ovplyvnené prítomnosťou fytátov.

Morské riasy (v priemere asi 800 mg/100 g; Wakame: 1300 mg/100 g,

Hijiki: 1400 mg/100 g) – zdroj veľmi dobre vstrebávateľného vápnika.

Mak (1400 mg/100 g) – kráľ čo do obsahu vápnika. Ale chce to bezpečný zdroj a najlepšie biokvalitu. Pretože zároveň obsahuje veľké množstvo tuku, je aj dosť výživný. Sezamové semienko (700 mg/100 g)

Sardinky v oleji (350 mg/100 g)

Mandle (240 mg/100 g)

Amarant (pseudoobilnina – láskavec, 340 mg/100 g) – tiež obsahuje vysoké množstvo stráviteľných bielkovín.

Pomaranče (30–40 mg/100 g) – 0,5 l šťavy poskytne takmer 200 mg vápnika.

Quinoa (pseudoobilnina) – mrlík čilský je podľa starých Inkov matka všetkých zŕn. Obsah vápnika sa podľa rôznych zdrojov dosť líši, jednako len vyvážený súbor dôležitých aminokyselín ju zaraďuje medzi neobvykle kompletné potraviny. Skladbou aminokyselín sa quinoa podobá živočíšnym produktom a sóji. Predstavuje tiež dôležitý zdroj vlákniny, fosforu, železa a horčíka. Neobsahuje lepok a je veľmi ľahko stráviteľná. Má vysokú nutričnú hodnotu a radí sa spolu s amarantom medzi potraviny budúcnosti.

Sardinky (350 mg/100 g) – skvelý vápnik, sú vhodné ako nátierka na raňajky alebo desiatu.

Ako na vec?

Mliečne výrobky nahrádzame ako z hľadiska obsahu vápnika, tak obsahu bielkovín. A potom ešte z dôvodu chuti či konzistencie.

Preto do každej polievky alebo duseného jedla môžeme pridať kúsok riasy Wakame (1–2 cm) a po uvarení ju vybrať alebo zjesť. Chuť to neovplyvní a obsah vápnika a ďalších prvkov v pokrme významne stúpne.

Mlieko:

Sója – jednoduchšie je kúpiť už hotové mlieko v tetrapaku, pozor však, na trhu sú dva druhy od rovnakého belgického výrobcu, jedno je čisté v biokvalite, to druhé obsahuje ďalšie prídavné látky. Pre batoľa je preto vhodnejšie to prvé. Ten istý výrobca dodáva i ochutené varianty – vanilkové a čokoládové, tiež v malých škatuľkách so slamkou. Deťom obvykle veľmi chutia. Dostupná je aj sójová smotana. Výrazne lacnejšia, hoci oveľa prácnejšia, je domáca výroba, ale ak zoženiete kvalitnú sóju – najlepšie bio a geneticky neupravenú, potom ju len namočíte, druhý deň uvaríte, rozmixujete a precedíte. Hustota záleží na množstve pridanej vody, tak isto chuť. Sušené sójové nápoje nie sú vhodné, pretože obsahujú vysoko kalorický kukuričný sirup a ďalšie prídavné látky, ktoré by malé dieťa nemalo pravidelne konzumovať.

Mandle – namočte ich, najlepšie pomleté (dá sa kúpiť i mandľová múka), na niekoľko hodín, potom rozmixujte. Možno zaliať horúcou prevarenou vodou a potom získame teplé mlieko. Chce to však kvalitný mixér s vysokými otáčkami! Okrem vysokého obsahu vápnika sa mandle môžu pochváliť aj značným množstvom horčíka alebo draslíka a ako väčšina orechov tiež nezanedbateľným podielom bielkovín.

Mak – čerstvo pomletý ho pridávajte do cereálií, kaší alebo ho nechajte namočiť cez noc a rozmixujte na makové mlieko. Je to skvelý zásadotvorný nápoj.

Ovos – ovsené vločky zalejte horúcou vodou a zmixujte na hustý nápoj. Ak dáte vody menej, vznikne hustý lahodný krém. Môže sa dochutiť kokosom, orechmi, makom, medom, prípadne banánom alebo iným nekyslým ovocím.

Ryža – uvarenú ryžu zmixujte s horúcou vodou, dá sa tiež rôzne dochutiť rovnako ako ovos.

Quinoa – tak isto ako ryža.

Kaše:

Ovsená – vločky uvarte s hrozienkami, sušeným (nesíreným!) ovocím nakrájaným na kúsky, pridať môžete mleté oriešky alebo sezam. Zaliate malým množstvom horúcej vody zmixujte na hustý krém – docielite konzistenciu pudingu.

Ryža – guľatozrnnú ryžu uvarte vo vode domäkka, dochuťte podľa fantázie. Zlaďte skôr so sušeným nesíreným ovocím – ideálne sú umyté datle nakrájané na kúsky, pridajte ich už pred varením. Rozvaria sa v ryži a tým ju príjemne osladia.

Quinoaň – jemná oriešková chuť, ľahko stráviteľná, vysoký obsah bielkovín. Môže sa používať na slano i na sladko.

Rizoto, kuskus, polenta, nákyp:

Ryža, quinoa, amarant, pohánka, pšeno, kuskus, krúpky, kukuričná krupica – to všetko (jednotlivo alebo i zmes) možno uvariť rovno s vopred trochu podusenou zeleninou alebo i mäsom, zaliate vývarom alebo len ľahko osolenou vodou. Pokiaľ zvolíte sladký variant, môžete do vychladnutej uvarenej obilniny/ pseudoobilniny vmiešať žĺtok, roztlačený banán, ušľahaný bielok a upiecť ako nákyp posypaný sezamom alebo kokosom.

Sezamové semienko – výživnejšie, ale nie také chutné ako bežne predávané biele je nelúpané semienko (predávajú v predajniach zdravej výživy), pretože v šupke obsahuje oveľa viac nielen vápnika, ale i ďalších stopových prvkov a vitamínov.

Sypte ním pečené pokrmy alebo pridávajte k dusenej zelenine či na dezerty. Existuje aj vo forme pasty tahini – stačí zamiešať lyžičku do kaše alebo iného hotového jedla. Pozor, vo väčšom množstve by pokrm chutil horko – kvôli pomletej šupke.

Presná definícia

Podľa odhadov trpí v určitej miere intoleranciou laktózy zhruba 15–20 % populácie Slovenskej republiky. Niektoré etnické skupiny sú na tom niekoľkonásobne horšie. Intoleranciou napríklad trpí 75 % Afroameričanov, 90 % Číňanov a udáva sa až 100 % pôvodnej americkej indiánskej populácie.

Najmenej trpí laktózovou intoleranciou belošská populácia. Je to dôsledok evolučného vývoja národov historicky spätých s pastierstvom – najlepšie sú na tom národy pochádzajúce zo severnej Európy a východnej Afriky. (Zdroj: Wikipedia)

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma