AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Ako sa vyznať v detskom plači a ako ho najlepšie utíšiť

Pre rodičov neexistuje horší zvuk než plač vlastného dieťaťa, prípadne dojčaťa. Zistite, ako sa v detskom plači vyznať a ako ho čo najlepšie a najrýchlejšie utíšiť.
Ako sa vyznať v detskom plači a ako ho najlepšie utíšiť

Novopečená matka podľa mňa nie je až takou obeťou svojich hormónov,“ opisuje tridsaťtriročná Lida, matka trojročného Matúša. „Prvých pár dní po pôrode prežije v eufórii, medzitým pookreje, s nedostatkom spánku a novou rolou sa tiež celkom rýchlo vyrovná...

Čo ju ale dostane, je detský plač. Viem to z vlastnej skúsenosti. Odrovnal mňa, manžela, silne zneistil babičky, ktoré tvrdili, že my s manželom sme rozhodne takto neplakali, a postupne vyčerpali všetky zaručené rady, ako vnuka upokojiť...

Keď vám dieťa niekoľko hodín denne plače, prežívate peklo. Hlavne neviete, ako ho zastaviť, ale urobili by ste pre to čokoľvek. Nič však nefunguje. Tiež sa stresujete tým, že neviete, prečo vlastne plače. Nie je choré? Čo keď má nejakú vrodenú chybu, chorobu? Niečo ho bolí, niečo mu nefunguje, len na to ešte nikto neprišiel? Nepodcenila vaša doktorka niečo? Čo ste to za matku, že mu nedokážete pomôcť?!

A ďalšia zásadná otázka: ako dlho to ešte bude trvať? Do konca šestonedelia? Fajn, to už sú len necelé štyri týždne. Čože, necelé štyri týždne? V stave, v akom sa nachádzate, to znamená zhruba necelé štyri roky. Aha, takže ste dúfali márne, koniec šestonedelia je konečne tu, ale plač neprestáva.

Čože, niečie dieťa plakalo takto intenzívne až do siedmeho mesiaca? Tak to nedám! Dodnes, keď počujem detský plač, sa mi vybaví ten stres, čo som prežívala prvé mesiace.“

Lidine slová potvrdzuje i doktorka Martina Kašparová z Centra komplexnej starostlivosti pre deti s poruchami vývoja, ktorého súčasťou je i poradňa pre nadmerne plačúce dojčatá.

„Plač novorodenca a dojčaťa je stresujúci sám osebe. Je známe, že ide o jeden z najnepríjemnejších zvukov, bez ohľadu na to, že ho vyludzuje milované dieťa. Detský plač všeobecne vyvoláva napätie a stres. Všimnite si správanie ľudí napríklad v autobuse. Keď tam začne plakať dieťa, sú odrazu všetci nervózni.“ 

Plač aktivuje mozog

Žiadny iný hluk nedokáže vyvolať taký intenzívny efekt ako detský plač. Podľa výskumu Oxfordskej univerzity totiž plač dieťaťa aktivuje primitívnu časť mozgu dospelého, ktorá na tento zvuk reaguje ešte skôr, než ho vôbec stihne mozog spracovať. Nie každý novorodenec plače niekoľko hodín denne v kuse.

Ale väčšina detí plače dostatočne často a intenzívne na to, aby svojich rodičov aspoň zneistila. Hlavne rodičia novorodencov často vôbec netušia, čo ich bábätko vlastne potrebuje. Odborníci síce ubezpečujú, že rodičia sú schopní dešifrovať plač svojho bábätka, bohužiaľ, žiadna preverená metóda, ako to jednoducho interpretovať, neexistuje.

Niektoré štúdie však ukazujú, že deti, obzvlášť najmenšie, používajú isté signály. Tými sa potom snažia svojich rodičov upozorniť, čo sa deje, ešte predtým, než prepuknú do plaču. 

Hlad a únava

Deti najčastejšie plačú, pretože majú hlad, prípadne sú unavené. Pokiaľ vaše bábätko vyžaduje mlieko, často si cicia päsť alebo prsty, prípadne si pomľaskáva. Plač býva rytmický, postupne sa stáva hlasnejším a neutíšiteľným. Keď ho necháte príliš rozbehnúť, môže byť k neutíšeniu a nebude schopné cicať.

Na druhej strane, riešenie je pomerne jednoduché. Mlieko navyše strávi dojča obvykle počas dvoch až troch hodín, takže pokiaľ po uplynutí tohto intervalu začne opäť plakať, je veľmi pravdepodobné, že chce ďalšiu rundu. Keď je dieťa, naopak, unavené, rôzne sa ošíva, prípadne si trie oči a má sklený pohľad. Plač býva nezvučný a prerušovaný, spočiatku sa môže prejavovať skôr ako brblanie, ale postupne naberá na intenzite. 

Prílišná stimulácia, bolesť a choroba

Prišla k vám návšteva alebo ste práve ukázali bábätku všetky jeho hračky? Možno má pocit, že už bolo podnetov dosť a že nastal čas na trochu pokoja. Upozorní vás na to tým, že sa od seba akoby pokúša odstrčiť nepríjemné predmety (alebo ľudí). Jeho plač býva krátky a môže znieť i trochu ako smiech. Plač z bolesti už bol naznačený vyššie.

Býva prenikavý, vysoký a od začiatku veľmi intenzívny. Môžu v ňom byť dlhšie pauzy, ako sa dieťatko snaží pochytiť dych. Môže sa tiež mračiť a mať zavreté oči, zatiaľ čo pusinka ostáva otvorená. Jeho tvár zračí napätie.

V prípade choroby sa plač stáva slabším a určitým spôsobom žalostným, niekedy ale aj vysokým a nepretržitým. Obvykle ho sprevádzajú ďalšie symptómy, napríklad horúčka alebo kašeľ, ktoré vám naznačia, že sa s detským telíčkom niečo deje. 

Nepohodlie a strach

Možno vaše bábätko nebaví ležať na chrbte v postieľke, prekáža mu mokrá plienka alebo patentky na overale. Vyzerá netrpezlivo, skôr nespokojne bručí, ako plače. Môže trvať dosť dlho, kým sa bručanie premení na plný plač. Keď však nezareagujete, dočkáte sa!

Aj dojča už pozná strach, môže ho vyľakať napríklad cudzia tvár alebo hlasný neznámy zvuk. Keď plače z tohto dôvodu, oči väčšinou ostávajú otvorené a dieťa má prenikavý pohľad. Môže tiež odvracať hlavičku od zdroja zľaknutia. Plač priebežne graduje, až sa skončí výbušným záchvatom. Skúste bábätko pritúliť, alebo ho aspoň pohladkajte a pokojne na neho prehovorte. 

Nechať vyplakať? Nie!

Dojča neplače len tak. Je teda dôležité sa aspoň pokúsiť zistiť príčinu slzičiek. Praktiky našich babičiek a matiek, ktorým sa odporúčalo, aby dieťa radšej nechali vyplakať, sa dnes už odsudzujú. Je pravda, že pokiaľ plačúce bábätko odložíte do vedľajšej miestnosti, časom naozaj plakať prestane.

Neznamená to však, že ste „vychovali“ dobré dieťa, to len pochopilo, že jeho potreby ostanú bez odozvy a rezignovalo. Psychológovia sú navyše presvedčení, že z bábätiek, ktoré rodičia nechávajú vyplakať, neskôr lahšie vyrastú jedinci so sklonom k depresiám.

Kolika

Určité percento detí (niektoré štatistiky hovoria o 20 %, iné dokonca o 50 %) v prvých týždňoch či mesiacoch svojho života plače veľmi intenzívne, často celé hodiny, niekedy neskoro odpoludnia a večer, iné celý deň. Plač býva neutíšiteľný, veľmi ostrý a intenzívny a sprevádza ho sčervenanie, preťahovanie, občas akýsi kŕč, čo obvykle dostane do kŕča i prítomných rodičov.

„Nič nezaberalo, ani nosenie, ani masáže bruška, zmena polohy, nosenie v šatke, kvapky na koliku. Syn začínal plakať okolo poludnia a pokračoval zhruba do siedmej, ôsmej hodiny, medzitým si dvakrát na dvadsať minút zdriemol, aj sa napil, ale inak stále kričal a zvíjal sa.

V noci po dojčení plakal zhruba pol hodiny, potom zaspal, o dve alebo tri hodiny nasledovalo ďalšie dojčenie a plač. Nejedla som nič, čo by ho mohlo nadúvať, a niekoľkokrát som apelovala na doktorku, či nemôže byť chorý.

Prospieval však dobre, priberal ukážkovo a žiadne znaky choroby nevykazoval. Nechápala som, ako môže taký malý tvor tak intenzívne plakať! Nakoniec v necelých troch mesiacoch zo dňa na deň bez varovania plakať prestal,“ spomína Lida.

Podľa Martiny Kašparovej na tento typ plaču často nezaberá žiadna rada. „Plač prechádza vývojom spolu s dieťaťom. Koliky nebývajú vždy spôsobené problémami s bruškom. Podľa mojich skúseností z poradne bývajú veľmi často spojené skôr s určitou nezrelosťou nervového systému.

Dieťa je počas prvých troch mesiacov svojho života viac dráždivé, má zvýšené svalové napätie, sú prítomné takzvané novorodenecké reflexy. Dôležité je voliť pokojné miesto na spanie i denný pobyt, nemeniť ich.“ 

Skúste nájsť pokoj

Niekedy, obzvlášť v prípade koliky, býva, samozrejme, náročné to všetko zvládnuť. Veľa rodičov hodnotí prvé mesiace života svojho potomka ako tie najťažšie v živote. A je pravda, že stres, ktorý z nepretržitého detského plaču zažívate vy sama, zase spätne prenášate na svoje dieťatko. Čo s tým?

„Mamičky majú často strach od dieťaťa odísť, takže ani najnutnejšie potreby nevykonávajú v pokoji. Preto odporúčam nájsť vnútorný pokoj a odhodlanie sa od dieťaťa na chvíľku vzdialiť, prehovoriť na neho, vysvetliť‘ mu situáciu: chvíľu počkaj, hneď prídem.

Postupne môže mamička zistiť, že sa dieťa upokojilo samo bez toho, aby sa čokoľvek okolo neho dialo,“ vysvetľuje doktorka Kašparová a dodáva: „Toto poznanie posilní pokoj matky i dieťaťa. Tiež treba podporovať vzájomnú komunikáciu v situácii, kedy je dieťa v pohode a pekne reaguje. Všetko však vyžaduje trpezlivosť.“ 

Rutina nefunguje

Americká psychologička Aletha Solter upozornila rodičov na možné následky ich automatického utešovania: 

1. Pokiaľ matka pri každom zaplakaní ponúkne dojčaťu prsník, dieťa môže neskôr riešiť každý stres alebo smútok prejedaním sa. 

2. Ak rodič reaguje na zaplakanie automaticky cumlíkom alebo dojčenskou fľašou, hrozí, že dieťa bude v dospelosti zaháňať stres fajčením. 
3. Každý plač riešite čičíkaním, hojdaním alebo prehnanou pozornosťou? Môžete zo svojho potomka vypestovať hyperaktívneho jedinca. 

4. Ukladáte bábätko po každom zaplakaní do postieľky? Možno zakladáte na jeho neskoršiu závislosť napríklad od cucania prstov. 

Bolesť znie inak

Vedci napríklad zistili, že jeden druh plaču sa zreteľne odlišuje od ostatných, a síce plač značiaci bolesť. „Tento plač sa vyludzuje s väčšou energiou, je hlasnejší,“ vysvetľuje psychológ Stephen Sheinkopf, ktorý vyvinul počítačový program schopný analyzovať detský plač.

„Typické preň sú aj dlhšie pauzy počas nádychu a väčšia počiatočná intenzita.“ Svoje tvrdenie dokladá štúdiou španielskej univerzity, ktorá tvrdí, že plač zavinený bolesťou sa začína na maximálnej intenzite, zatiaľ čo plač zo zlosti alebo strachu graduje postupne. Štúdia tiež zistila, že rodičia na plač z bolesti reagujú rýchlejšie a emocionálnejšie než na plač z iných príčin.

„Plač je u človeka prvotne spojený s pocitom hladu. Je to volanie po potrave, ale vo vývoji plaču potom dochádza k diferenciácii,“ konštatuje doktorka Kašparová a dodáva, že väčšina mamičiek sa postupne naučí rozpoznať dôvod, prečo ich dieťa plače. Pomôže vám v tom nielen intenzita a forma plaču, ale tiež reč detského tela.

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma