AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Ako sa vysporiadať s imaginárnym priateľom vášho dieťaťa

Je normálne, aby dieťa trávilo čas s imaginárnym, vymysleným kamarátom? Čo ho k tomu vedie, zlyhávate snáď nejako vo výchove?
Ako sa vysporiadať s imaginárnym priateľom vášho dieťaťa

Lenka má štyri roky, má ročného bračeka, výborných rodičov a skvelého kamaráta Hihiho. S tým sa často rozpráva, pretekajú na bicykli, hrajú sa s bábikami, spoločne sa čvachtajú vo vani a pod. Večer sedí Hihi na jej posteli a počúva, ako číta mamička rozprávku. Hihi nie je obyčajný chlapec od vedľa, nebýva v susednom dome či byte, ale v Lenkinej hlave! Lenka je schopná mamičke opísať, ako Hihi vyzerá, čo má na sebe aj akú má náladu.

Treba podotknúť, že sa Lenke rodičia venujú, jej rodinné zázemie je vyrovnané a stabilné a Lenka sa javí ako veľmi spokojné a veselé dieťa.

Cíti sa snáď Lenka osamelá?

Pravdepodobne nie, imaginárnych kamarátov máva vo veku medzi 3 - 5 rokom života mnoho detí a psychológovia to považujú za úplne normálny a nijako alarmujúci jav. "Intenzívny vzťah dieťaťa s imaginárnym kamarátom pomáha rozvíjať jeho osobnosť a tvorivú fantáziu, autonómiu a nezávislosť na rodičoch. Pravdepodobne tiež napomáha formovať vzťahy s rovesníkmi - v tomto ohľade slúži ako akési cvičisko modelových situácií. Imaginárny kamarát niekedy funguje aj ako ventil nahromadených emócií a prianí a môže dieťaťu pomôcť sa vyrovnať s niektorými situáciami," tvrdí špeciálna pedagogička Václava Králová.

Je potrebné si uvedomiť, že svet detskej fantázie nepozná hraníc. Deti žijú v magickom svete, v ktorom sa veľmi ľahko premení šiška v lesného škriatka, zaujímavo tvarovaný kamienok v malého psíka a diera v pni v ich pôvabný dom.

Veď je to klamstvo!

"Malé dieťa má z nášho pohľadu hocikedy naozaj svojrázne predstavy o skutočnosti. Ťažko odlíši, čo si praje, čo sa mu zdalo, čo počulo v televízii a čo sa skutočne stalo," tvrdí známy detský psychológ Václav Mertin. Aj preto mnohé tvrdenia, ktorá z pohľadu dospelého považujeme za jasnú lož, môže dieťa myslieť úplne úprimne a bezstarostne. Nemá teda cenu, ani žiadny význam dieťaťu jeho imaginárneho kamaráta vyrozprávať, znášať dôkazy o jeho neexistencii apod. Svet detskej fantázie je úchvatne bezbrehý.

Imaginárny kamarát – cesta k Lenkinej dušičke

Komunikácia rodičov s imaginárnym kamarátom ich ratolesti im môže v mnohých situáciách veľmi uľahčiť cestu k detskej duši. Napríklad Hihi nechce s Lenkou chodiť na návštevu k pratete Anežke. Vždy, keď idú pratetu navštíviť, zostáva tam s ňou Lenka sama. Mamička ide totiž na masáž. Lenka sa vzpiera, že k Anežke nechce ísť, pretože Hihi nemá tetu rád. Toto tvrdenie je však skvelou "hodenou rukavicou" pre ďalší hovor.

"Prečo nechce Hihi k pratete Anežke?" Spýtala sa konečne raz mamička. "Pretože je teta zlá! A dáva nám obom na zadok!" Mamička vedela, že prateta má veľmi prísne názory na výchovu, ale že by pokojnému a dobrému dievčaťu dávala často na zadok? Príbuzná to potvrdila. "Samozrejme, že ju často capnem, vždy potom poslúchne okamžite, to by si pozerala, ako ju mám vycvičenú!" Dozvedela sa mamička...

Kedy neviditeľný priateľ odchádza?

Podľa psychológov mizne osobnosť imaginárneho kamaráta zvyčajne rovnako nečakane, ako sa zjavila. Niekedy sa načas vráti, niekedy sa objaví iný kamarát, inokedy odíde nadobro. Celé obdobie priateľstva môže trvať dni, týždne až mesiace a väčšinou vymizne do nástupu do školy.

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma