AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Ako naučiť deti hodnotu peňazí

Peniaze sú súčasťou každodenného života, obklopujú nás všetkých či už v uspokojivom, alebo neuspokojivom množstve. Hoci niektorí tvrdia, že peniaze v živote v skutočnosti nie sú dôležité, faktom ostáva, že ich existenciu možno len veľmi ťažko celkom ignorovať.
Ako naučiť deti hodnotu peňazí

Napriek tomu, že financie sú predovšetkým starosťou dospelých, deti sa o ne, samozrejme, tiež zaujímajú. Minimálne vo chvíľach, kedy si vezmú do hlavy, že nutne potrebujú plyšovú gorilu, ktorú práve zazreli vo výklade, a rodič im tvrdošijne oznamuje, že ju nekúpi, pretože na to nie sú peniaze. Ale skutočne dieťa chápe, čo mu tým rodič chce povedať?

Ako deti chápu peniaze

To, že každý predmet má nejaký konkrétny účel, si deti začnú uvedomovať až okolo štvrtého roku života. Napriek tomu však predškoláci nechápu príčiny a dôsledky určitého správania rovnakým spôsobom ako dospelí alebo staršie deti.

Vedia teda, že nejaké peniaze existujú, často sa im páči, ako mince vyzerajú a že sa s nimi môžu hrať, ale nerozumejú tomu, ako v skutočnosti fungujú. Približne do piatich rokov si myslia, že peniaze sú nevyčerpateľné, že nemôže dôjsť k situácii, že by ich rodičia nemali ako získať.

Môžu mať napríklad predstavu, že si po ne človek v skutočnosti chodí do obchodu, pretože sú zvyknuté, že si mamička v obchode vezme rožky, podá predavačke jednu bankovku a tá jej vráti viac bankoviek a k tomu nejaké mince. Mamička teda v obchode dostala nielen rožky, ale ešte k tomu viac peňazí, než pôvodne mala.

Platenie tiež často berú ako niečo, čo je síce súčasťou nakupovania, ale nevedia, že nejde o obyčajnú hru, ale o nutnosť a netušia, prečo je potrebné dať za určitý tovar určitú sumu peňazí. Toto začnú chápať až okolo šiesteho alebo siedmeho roku, kedy aj začínajú rozlišovať jednotlivé bankovky
a mince.

Stále však ešte plne nevidia súvislosť medzi hodnotou predmetu a jeho cenou. Nerozumejú tomu, že existuje rozdiel medzi výrobnou a predajnou cenou tovaru. Ale keďže už poznajú základné počty, dokážu používať peniaze pri nákupoch. Vo väčšine prípadov už aj chápu, že dospelí musia chodiť do práce, aby si peniaze zarobili.

Niektoré deti si však stále ešte myslia, že sa finančné prostriedky dajú jednoducho získať z bankomatu bez toho, aby človek musel vynaložiť zvláštnu námahu. Vedia, že existujú banky, ale približne do deviatich rokov si myslia, že dospelí si dávajú peniaze do banky z toho dôvodu, že ich doma už nemajú kam dávať, alebo preto, že sa boja, aby im ich niekto neukradol.

Banka v ich predstavách funguje asi ako prasiatko. Keďže veľa dospelých na tom so svojimi znalosťami nie je oveľa lepšie, nemôžeme sa tomu príliš čudovať.

Aký význam budú mať peniaze pre dieťa

Peniaze sú pre každého človeka dôležité v rôznej miere. Napriek tomu, že ich málokto zaradí na prvé miesto vo svojom rebríčku hodnôt (či už to tak naozaj cíti alebo preto, aby nevyzeral povrchne), v našej spoločnosti by sa bez nich dalo existovať len ťažko. Podľa toho, koľko peňazí má človek k dispozícii, taký môže byť jeho životný štandard.

Každý má však inú predstavu o tom, ako by mal bývať, koľko áut by mal vlastniť, ako sa stravovať... Niekomu stačí málo, iný chce mať len to najlepšie a v čo najväčšom množstve, pretože potom môže žiť pohodlnejšie, zaujímavejšie, ukázať ostatným, aký je úspešný a pod.

Zo všetkých strán sme bombardovaní reklamami, ktoré sa nás snažia presvedčiť o tom, že bez absolútnej väčšiny vecí vlastne vôbec nemôžeme žiť
a v mnohých ľuďoch nakoniec podobný dojem naozaj vzbudia. Je na každom, ako ďaleko sa nechá ovplyvniť nielen reklamou, ale tiež tým, čo vlastnia ľudia okolo neho a či svoj život začne týmto vplyvom prispôsobovať
a hodnotiť ho podľa toho.

Deti sú voči týmto vonkajším okolnostiam trochu bezbrannejšie než dospelí. Nemajú osobnú skúsenosť so zarábaním peňazí, neuvedomujú si, že čokoládová tyčinka s obrázkom Spidermana nebude chutiť zásadne inak, ako tá bez neho a ešte nemajú zrovnané, čo je skutočne dôležité a čo nie.

Radšej by mali vrtuľník na ovládanie a aj v snehu nosili poltopánky než obrátene. Ďalšia vec je tá, že už v škôlke sa deti spravidla snažia úspešne začleniť do kolektívu a nechcú vybočovať len preto, že všetci majú tú úžasnú hračku z reklamy a ono nie.

V niektorých kolektívoch panuje väčšie porovnávanie, než by si kedy dospelí pomysleli. Deti hodnotia, ako je kto oblečený, kde býva, čím chodí do školy... A máloktoré dieťa v takej atmosfére dobre znáša, že na tom nie je tak dobre ako jeho spolužiaci.

Situácia je, samozrejme, ešte horšia, keď deti priamo upozorňujú na to, že Alenka má mikinu od Vietnamcov a nie z Adidasu, alebo sa nebaví s Oldom, pretože si jeho rodičia nemôžu dovoliť, aby chodil na florbal ako ostatní chlapci. Dieťa sa teda logicky snaží mať rovnaké veci ako jeho vrstovníci,
a na rodičov preto často vyvíja nemalý nátlak.

Napriek tomu, že to nie je ľahké, aj takto môžu rodičia svojho potomka doviesť k tomu, že niektoré veci v živote v skutočnosti naozaj nie sú až také podstatné a netreba mať všetko ako tí ostatní. Predpokladom však je, aby sami rodičia mali v hlave zrovnané, aký význam pre nich má majetok.

Pokiaľ boli v detstve vystavení posmechu vrstovníkov napríklad za horšie oblečenie, pravdepodobne budú chcieť urobiť všetko možné pre to, aby ich dieťa bolo podobnej skúsenosti ušetrené. Tým mu však viac-menej potvrdia, že pokiaľ nebude ako ostatní a nebude vlastniť to, čo oni, tak nezapadne a nebudú ho mať radi.

Dieťaťu často ani nedochádza, že keď rodičia kamarátov na niečo majú peniaze, tak ich vlastní rodičia na tom môžu byť finančne trochu inak. Čo sa peňazí týka, je naozaj ťažké jednoznačne povedať, ako životná úroveň a názory rodičov na peniaze ovplyvnia postoj detí.

Ony si tak či onak urobia vlastný názor. Kto pochádza z chudobnej rodiny, môže mať vďaka tejto skúsenosti malé nároky, keďže je zvyknutý žiť skromne a vie, že aj tak môže byť šťastný. Iný sa však, naopak, môže snažiť za každú cenu nazhromaždiť čo najviac majetku, aby si vynahradil to, čo mu v mladosti chýbalo.

Tým, že budete dieťaťu vštepovať ozajstné hodnoty bez toho, aby ste vyslovene zhadzovali to, čo je v danej chvíli dôležité pre neho, nič nepokazíte.

Ako s deťmi hovoriť o peniazoch

Aby rodičia mohli dieťa správne poučiť, je samozrejme dôležité, že oni sami majú akýsi prehľad a vedia s peniazmi rozumne zaobchádzať. Keď nie ste schopní vyjsť s výplatou napriek tomu, že by to teoreticky bolo možné, sotva sa vám podarí dieťaťu vštepiť, že nemá míňať za hlúposti a malo by myslieť aj na nečakané výdaje, ktoré môžu kedykoľvek prísť.

Pritom základom úspešného nakladania s peniazmi je práve schopnosť rozlíšiť medzi tým, čo naozaj potrebuje mať, a tým, čo by síce mal rád, ale celkom pohodlne bude žiť aj bez toho. Keď sa toto človek naučí už v detstve, pravdepodobne nebude mať ani v dospelosti problém odolať tomu, po čom túži, a neutrácať viac, než zarobí.

Nebude mať tendenciu brať si pôžičku na televízor s väčšou obrazovkou ani na dovolenku v Thajsku. Dôležité je tiež deťom objasniť, že peniaze nerastú v peňaženke len tak samy od sebe, ale že je potrebné ich zarobiť, že existujú lepšie a horšie platené práce a pod. Deti si všímajú, za čo dospelí utrácajú peniaze.

Je dobré otvorene hovoriť so svojimi ratolesťami a vysvetliť im, prečo ste vybrali nejakú konkrétnu vec a nie inú, prečo ste sa radšej rozhodli niečo nekúpiť atď. Hovorte s nimi na ich úrovni tak, aby vám porozumeli. Uvedomte si, že slovám, ktoré sú pre vás celkom bežné (napríklad „účet“), deti ešte nemusia rozumieť.

Veďte s nimi dialóg, ukážte im, že vďaka obmedzenému rozpočtu nemôžu mať zároveň nový počítač i dovolenku pri mori. Neodporúča sa však, aby ste položky, po ktorých dieťa túži, označili ako nezmysly alebo zbytočnosti. Lepšie je jednoducho povedať, že momentálne nie sú nutné a nemôžete si ich dovoliť, ale v budúcnosti napríklad bude možné ich kúpiť.

Nielenže by ste takýmto súdom danú vec navždy vyhlásili za stratenú, ale ešte by ste navyše urazili osobný vkus svojho dieťaťa (ale trebárs aj manžela, súrodenca a pod.). Je v poriadku, keď dieťaťu určitú vec nekúpite, pretože je množstvo potrebnejších položiek, ale nie je potrebné pritom jeho želanie zhodiť.

Vám sa síce môže javiť ako úplný nezmysel, ale ono má vlastné dôvody, prečo po danej veci túži. A môže to byť pre neho v danej chvíli dôležitejšie, než si vôbec viete predstaviť.

Ako odmietnuť

Deťom v prvých rokoch života je však ťažké vysvetliť, prečo niečo nemôžu mať. Dôležité je pre ne to, čo sa deje teraz, a nie to, že im budete musieť o pol roka nakúpiť nové oblečenie, pretože to súčasné už im bude malé. Keď si niečo zaumienia, dokážu o to v tej chvíli usilovať veľmi intenzívne a používať rôzne stratégie.

Niekedy je to lichotenie, inokedy citový nátlak („Ty ma nemáš rada!“), vydieranie („Odídem od teba k babičke, tá mi vždy všetko kúpi.“), krik, plač... Odolať detským prianiam je niekedy náročné už kvôli vlastným emóciám. Azda každý rodič chce, aby jeho potomok bol šťastný, a je ochotný urobiť pre to skutočne veľa.

Často by mu teda veľmi rád kúpil už dvadsiate štvrté autíčko, zvlášť keď dieťa
tak úpenlivo prosí. Situácia sa pre rodiča stáva ešte komplikovanejšia, keď má pocit, že dieťaťu z nejakého dôvodu niečo dlhuje a autíčko by predstavovalo možnosť, ako mu to aspoň trochu vynahradiť.

Tento dojem môže vzniknúť napríklad vtedy, keď rodičia netrávia s dieťaťom toľko času, koľko by podľa nich mali, keď sa rozvádzajú a pod. Je to pochopiteľné, ale nie je to správne. Čas ani kvalita vzťahu sa totiž nedajú zameniť za autíčka ani za inú vec.

Rodičia by sa síce možno cítili o niečo lepšie, ale pre dieťa by sa na fakte, že sa s ním nehráte, aj tak nič nezmenilo. Radšej skúste nájsť päť minút denne navyše, kedy sa budete venovať len a len dieťaťu, akoby ste dali 50 eur na niečo, čo ho bude baviť tak týždeň a potom upadne do zabudnutia.

Deti samy niekedy žobronia o ďalšie a ďalšie veci práve v snahe získať pozornosť rodičov. A keď rodič ustúpi, aj tak nie sú spokojné, pretože hračka v skutočnosti nebola to pravé, čo chceli. Pokiaľ na túto „hru“ pristúpite, komunikácia sa môže postupne scvrknúť na nakupovanie a obdarúvanie.

A to, čo sa začína čokoládou a autíčkami, môže sa neskôr skončiť pri bytoch a automobiloch. Dieťa, ktoré neustále vyžaduje nové hračky alebo sladkosti, môže v skutočnosti chcieť niečo iné. Napríklad to, aby ste mu poskytli nejakú istotu, určili hranice, chce sa s vami cítiť v bezpečí, vedieť, že ho máte radi a ste tu pre neho.

Môže byť ťažké odmietnuť dieťaťu nejaké potešenie a zároveň mu ukázať, že to neznamená, že ho nemáte radi. Skúste mu teda vysvetliť, že mu danú vec nedáte len v jeho vlastnom záujme – drahú bábiku nedostane, pretože by potom neboli peniaze na bundu a jemu by bola zima a nachladlo by a pod.

Okrem zamietnutia požiadavky vyjadrite aj pochopenie, aby vedelo, že jeho želanie uznávate („Ja sa ti nečudujem, že by si chcel mať tú stavebnicu, vyzerala naozaj dobre.“). Skúste sa do neho vcítiť a ukázať, že mu rozumiete. Môžete sa ho opýtať, prečo tak veľmi túži práve po tej danej veci, čo by s ňou chcelo robiť a pod. Toto môže pomôcť práve v prípadoch, kedy dieťa reaguje plačom alebo krikom.

Dieťaťu pritom často stačí len vedieť, že je pochopené. Už to samo o sebe zníži túžbu po danej veci. Nehovorme stroho, že „nemáme peniaze“. Pretože malé dieťa si pod tým pravdepodobne predstaví to, že rodičia nemajú ani cent,
a nepôjde mu teda do hlavy, keď o päť minút neskôr pri nákupe potravín vyberiete z peňaženky niekoľko bankoviek.

Vyložte mu situáciu jasne a pre neho zrozumiteľne, aby ju mohlo pochopiť. Aj argumenty, že je niečo „veľmi drahé“, dieťa minimálne do školského veku skôr len zmätú. Cena je relatívna, pri každom výrobku a službe znamená „veľmi drahé“ inú čiastku a malé deti to takto ešte nechápu.

Skôr im celú záležitosť objasnite porovnaním, napríklad: „Keby som ti toto kúpila, neostali by nám peniaze na vstupenky do zoo.“ Pokojne dieťaťu povedzte, že aj vy by ste chceli množstvo vecí, ktoré teraz momentálne nemôžete mať, ale že dúfate, že možno časom ich mať budete. Dieťa tak uvidí, že ste v podstate na tej istej lodi, že i vy musíte odložiť uspokojenie na inokedy. Zároveň sa tým učí, že na nejaké veci si treba počkať.

Môžete mu tiež navrhnúť, že keď tú vec bude stále ešte chcieť, kúpite mu ju na narodeniny alebo keď sa mu podarí splniť nejakú úlohu. Ukážete mu tak, že niektoré veci si v živote bude musieť zaslúžiť. A navyše bude mať možnosť si overiť, že to, čo v novembri tak zúfalo potrebovalo, v decembri už vlastne vôbec nie je dôležité.

Rozhodne nie je dobré dieťaťu ustúpiť napríklad pri hysterickom záchvate v obchode plnom ľudí. Naučilo by sa tak, že scénami sa dá kadečo dosiahnuť,
a v dohľadnej dobe by ste mohli očakávať podobnú situáciu. Pokiaľ možno zachovajte pokoj a záležitosť s ním preberte. Neukazujte mu, že vás jeho prejavy nejako vyviedli z miery.

Vyjadrite porozumenie, hoci v danej chvíli možno máte skôr chuť mu poriadne naložiť. Je pochopiteľné, keď sa na potomka za jeho správanie hneváte. Uvedomte si však, že malé deti mávajú so svojimi emóciami poriadny problém, ťažko ich ovládajú a ešte nejakú dobu sa budú učiť, ako sa s nimi správne vyrovnávať.

Predovšetkým ak išlo o prvý záchvat zlosti, jeho príčinou zrejme boli pre dieťa neúnosné pocity a nie to, že vás chcelo cielene vydierať. Skúste s ním prebrať, ako inak a vhodnejšie by sa mohlo správať, keď niečo chce, ale nepristupujte na žiadne dlhé diskusie a pokusy o vyjednávanie.

Vysvetlenie, prečo nemôže mať všetko, je namieste, ale ak debata nespeje ku koncu, nie je nič zlé na tom, keď sa uchýlite k prostému nie. Tiež je nevhodné navádzať potomka, aby drankal u babičky, tety, tatka a ďalších osôb, pretože majú viac peňazí.

Vreckové

S vreckovým je vhodné začať až v dobe, kedy už dieťa vie počítať. Malo by byť vyplácané pravidelne a v rovnakých čiastkach. U malých detí je lepšie dávať peniaze skôr častejšie v menších sumách, starším raz až dvakrát do mesiaca.

Čiastka by mala byť natoľko veľká, aby si z nej mohlo uhradiť nielen nutné výdaje, ako napríklad lístky na autobus, ale tiež aby mu ostalo na nejaké drobné radosti. Ak dôjde k zmene okolností, napríklad zdražejú lístky na autobus, je dobré zvýšiť vreckové. U detí je normálne, že peniaze chcú skôr minúť než ušetriť.

Nie je na tom nič divné a zmení sa to v dobe, kedy sa naučia odkladať splnenie svojich želaní na neskôr. V tom, aby všetky svoje peniaze utratilo odrazu za „hlúposti“, mu teda príliš nebráňte. Aspoň sa tak v praxi samo poučí, že keď dá všetky peniaze za veci, ktoré ani nejako zvlášť nechce, neostane mu potom nič.

Môže sa, samozrejme, stať, že dieťa po niečom nesmierne túži, ale nemá práve v tej chvíli našetrené dostatočné množstvo peňazí, a keby čakalo, nemusela by sa už daná vec dať kúpiť. V takom prípade sa s dieťaťom dohodnite, že mu peniaze požičiate, ale ono vám ich zo svojho vreckového postupne vráti.

S možnosťou pôžičiek sa v živote aj tak skôr či neskôr stretne, tak bude aspoň vedieť, ako fungujú. Je dobré mu rovno vysvetliť, že si nemôže požičiavať na čokoľvek, ale len keď je na to naozaj dôvod a s kúpou danej veci by sa nedalo počkať. Vysvetlite, prečo vám pripadalo správne mu na tú konkrétnu vec požičať.

Aj tak to dieťa zase skúsi a bude vás znovu prosiť o peniaze. Potom nie je
na škodu ho odmietnuť, ale jeho žiadosť mu nevyčítajte. Nakladať s peniazmi sa predsa stále ešte len učí, a navyše vy iste chápete, že niektorým veciam je niekedy naozaj ťažké odolať.

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma