AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Ako dieťa zvláda stres?

Pračlovek bol v strese iba vo chvíľach priameho ohrozenia. Moderný človek je v strese stále a neuniknú mu ani deti. Ako im pomôcť, aby prekonali takúto záťaž?
Ako dieťa zvláda stres?

Slovo stres pochádza z angličtiny a znamená napätie či tlak. Lekári stres definujú ako súhrn fyzických a duševných reakcií na výraznú záťaž, pričom rozlišujú dva druhy stresu: eustres je pozitívna záťaž, ktorá motivuje k lepším výkonom, zatiaľ čo distres je nadmerná záťaž a človeka môže poškodiť, vyvolať u neho ochorenie, alebo dokonca smrť.

Domov a rodina | Materstvo | Zdravá výživa | Batoľa | Dojča

Pomoc, dojčím 10x za noc!

Najčastejšou psychickou reakciou na stres je prispôsobenie sa. Týmto spôsobom obvykle na stres reagujú práve deti a vyrovnávanie sa so stresom im pomáha vo vývoji. Pokiaľ je ale napätia príliš, môžu aj ony zo stresu ochorieť.

Choroba ako útek

„Naša Terezka bola ukážkovo zdravé dieťa. Za svoj život mala len párkrát nádchu a kašeľ, a dokonca i prvé dva roky v škôlke prežila bez nejakého väčšieho maródovania. Keď však chodila do škôlky posledný rok, už po týždni mi učiteľka volala, že Terezka má horúčku, a musela som si po ňu prísť, čo sa do Vianoc opakovalo ešte dvakrát.

Bolo mi to divné, ale na priame otázky dcérka odpovedala, že sa jej v škôlke páči, všetci sú milí a nič jej tam neprekáža,“ opisuje svoju skúsenosť tridsaťpäťročná Mirka. Na príčinu dcériných chorôb prišla až na jar.

„Terka ten rok začala chodiť „do predškolákov“ a hneď prvý deň im pani učiteľky rozprávali, aký je tento rok dôležitý, pretože sa budú pripravovať do školy. Že sa budú musieť veľmi snažiť, aby zvládli všetko, čo je na prijatie do školy potrebné. No, a naša Tereza sa z toho úplne zrútila.

Pritom mi ale nič nepovedala, len začala utekať do chorôb. Až keď prebehol zápis a ja som niekoľkokrát dcére potvrdila, že ju do školy skutočne prijali, horúčky ustali a po pár týždňoch z malej vyliezlo, prečo jej vlastne bolo tak zle...“

Deti krízy potrebujú

Detská psychologička Jiřina Prekopová je toho názoru, že deti určité krízy v živote potrebujú.

„Pri porovnávaní životopisov detí z našej poradne sa stále častejšie ukazuje, že tzv. bezproblémové deti, ktoré v prvých rokoch života neboli choré, nemuseli sa vyrovnávať so žiadnou stratou a svojim rodičom nepôsobili žiadne ťažkosti, teda žiadny vyslovený vzdor, žiadna neposlušnosť, majú neskôr veľké ťažkosti v problematických situáciách, na rozdiel od zlostiacich detí, ktoré kričia, hlasno protestujú proti ranám osudu (nutný pobyt v nemocnici, narodenie súrodenca) a prežívajú svoj vzdor,“ vysvetľuje Jiřina Prekopová vo svojej knihe Deti sú hostia, ktorí hľadajú cestu.

Domov a rodina | Materstvo | Psychológia a vzťahy | Zdravá výživa | Predškolák

Deti, poďte jesť alebo prikázania detského stolovania

„Keď vychádzame z toho, že vyrovnávanie sa s konfliktmi prináša životaschopnosť, potom je nám jasné, že i dieťa potrebuje na svoje zrenie krízy, a to už od najútlejšieho detstva,“ dodáva.

To, čo deti najviac potrebujú pri vyrovnávaní sa so stresovými situáciami, je citlivá a aktívna účasť ich rodičov. „Podľa tohto zákona musí byť láska vždy silnejšia ako nenávisť.

Odvaha musí premôcť strach, sýtosť musí zahnať hlad... Kríza sa ale nesmie zastaviť na kritickom bode, naopak, musí v dieťati prebudiť silu na prežitie, aby našlo riešenie a nádej. Len rodičia môžu pomôcť preklenúť toto napätie,“ uvádza psychologička.

Strach má veľké oči

Tiež tvrdíte deťom, že v pivnici nie sú žiadne pavúky, takže tam pokojne môžu ísť? Deti do siedmich rokov nie sú ešte v takej fáze vývoja, aby ich rozum kriticky myslel, takže nedokážu označiť strach za neodôvodnený. V tomto prípade zapieranie nepomáha.

„Keď strach necháme tak, bude pôsobiť celý život. Neodstránime ho tak, že ho zaprieme a povieme si: V pivnici žiadne pavúky nie sú. Keď si niečo také nahovoríme, zmocní sa nás potom ešte väčšia panika, keď tam na pavúka naozaj narazíme,“ hovorí Jiřina Prekopová.

Preto odporúča dieťa povzbudiť, aby sa strachu postavilo a neutieklo. Keď dieťa utečie, strach ostane a dieťa bude navyše sklamané zo svojho zlyhania. Pritom nemá veľmi zmysel o strachu príliš hovoriť, dôležitejšie sú činy. „Aby sme dieťa oslobodili od strachu, mali by sme mu dať dobrý príklad. Ukážte svojmu dieťaťu, ako viete zaobchádzať s vlastným strachom.

Najväčší strach zo zubára majú tie deti, ktorých rodičia sa tesne pred kreslom otočia. To neznamená, že by ste svoj strach mali pred dieťaťom skrývať, vôbec nie, zostaňte pravdiví. Ukážte dieťaťu, že síce máte strach, ale že máte odvahu sa mu postaviť,“ radí psychologička.

Dajte mu čas

Jedným z hlavných faktorov spúšťajúcich stres v detskom veku, je absencia vlastného času. Rodičia, a niekedy i učiteľky v škôlke či v škole, neponechávajú deťom čas na to, aby sa vlastným tempom vyrovnali s tým, čo sa od nich žiada.

Deti sú prakticky neustále s niekým porovnávané – s deťmi susedov, so spolužiakmi, s kolegami z oddielu. Zatiaľ čo v intelektuálnom zrení dokázali psychológovia určiť jasné vývojové fázy, v prípade citového zrenia ide o niečo absolútne individuálne. „Aj tu síce existujú vývojové fázy, ale prebiehajú u jednotlivých detí individuálne.

Okrem toho sú závislé od mnohých vonkajších vplyvov. Citové zrenie nie je trvalým pohybom smerom dopredu, môže byť, naopak, charakterizované nemennosťou a regresiou – dieťa sa začne znovu pocikávať, nemôže zaspať alebo spí nepokojne,“ vysvetľuje nemecký rodinný poradca Jan-Uwe Rogge
v knihe Detské strachy a úzkosti.

Kedy tolerovať cumlík

Mnoho detí sa v stresových situáciách i v predškolskom veku vracia k cumlíku alebo obľúbenému cucaniu palca. Jan-Uwe Rogge je za to, aby sa vo vypätých momentoch detského života rodičia nepokúšali o striktné zákazy.

„Rodičia často prehliadajú psychické funkcie, ktoré majú pre dieťa tieto činnosti. Deti používajú cumlík alebo palec v stresových situáciách, najmä keď potrebujú zmierniť citové napätie, ktoré sa objavuje v súvislosti s odlúčením, opustením alebo stratou. Niektorí zubní lekári odporúčajú rodičom, aby deťom vysvetlili, ako strkanie palca do úst ovplyvňuje postavenie zubov, a zakázali im to. To je však pre dieťa príliš abstraktné,“ mieni detský psychológ.

Za normálnu reakciu považuje cucanie palca či cumlíka v okamihoch, kedy sa dieťa snaží zaspať, keď spracováva nové skúsenosti a keď je donútené k odlúčeniu od blízkych ľudí. 

Smrť by nemala byť tabu

Väčšina z nás síce súhlasí, že smrť patrí k životu, len čo však zasiahne niekoho blízkeho, vyrovnávame sa s ňou len ťažko. Podobný stres pôsobí smrť najbližších i deťom, ktoré navyše jej konečnosť nechápu.

Až do šiestich rokov deti nespájajú so smrťou absolútny koniec života, až na začiatku školského veku pochopia jej definitívnosť. Fascinácia smrťou prichádza u väčšiny detí medzi štvrtým a piatym rokom života a mnoho rodičov sa v tomto období dostane do ťažkej situácie.

Napriek tomu treba deťom vždy odpovedať. Otázky týkajúce sa smrti a smútku sú pre deti normálne. Čím viac im budete tajiť, tým viac sa budú cítiť samy, až sa budú musieť vyrovnať so smrťou niekoho blízkeho. V tomto ohľade deti potrebujú poznať pravdu. 

Domov a rodina | Zdravá výživa | Životný štýl | Predškolák | Školák

Ako dosiahnuť, aby sa deti nebáli zubára

Dieťa na pohrebe?

O tom, či vziať dieťa na pohreb člena rodiny, sa v mnohých domácnostiach vedú dlhé a bolestné diskusie. Väčšina dospelých to posudzuje podľa vlastných zážitkov z detstva.

Deti sa môžu zúčastniť na pohreboch, pokiaľ si to samy želajú. Dobrovoľnosť je najdôležitejšia výsada, chráni dieťa. Ono samo vie najlepšie, ako ďaleko sa môže vystaviť emocionálnej záťaži. Deti potrebujú oporu.

Nechajte ho aj leňošiť

Jedným z hlavných zdrojov stresu u moderných detí je preťaženosť. Záujmové krúžky deťom jednoznačne prospievajú už preto, že si v nich môžu vyskúšať, na čo majú nadanie. Preťažené dieťa potom túži len po tom, aby niekedy mohlo len tak sedieť doma, čítať si alebo prosto leňošiť.

Podľa odborníkov sú maximom, ktoré dieťa v pohode zvládne, tri krúžky týždenne. Okrem toho by o svojom programe mal malý človek spolurozhodovať a mal by mať právo výberu. Len tak nečinne postávať v prípade detí vôbec nemusí znamenať klesajúce IQ. Deti potrebujú odpočívať a mať priestor na svoje vlastné myšlienky. 

Ako hovoriť s deťmi o smrti?

Keď sú pripravené 

Rodičia by mali s deťmi hovoriť o smrti až potom, čo o túto tému deti samy prejavia záujem. Vtedy sú pripravené.

Pozorne

Pokiaľ sa dieťa pýta, načúvajte pozorne, aby ste odpovedali na to, na čo sa vás skutočne pýta. Ak si nie ste istí, opýtajte sa, čo vlastne chce potomok vedieť.

Nezjemňujte

Neprirovnávajte smrť k spánku! Dieťa by sa potom mohlo báť zaspať.

Pravdivo

Keď dieťaťu vždy jasne a pravdivo odpoviete, posilníte jeho pocit, že ho beriete vážne. Nehovorte mu, že na premýšľanie o smrti je ešte veľmi malé. Cítilo by sa potom opustene a odstrčene.

Bez podrobností

Opisovanie umierania a bolesti by mohlo podnietiť fantáziu nesprávnym smerom. 

Päť tipov proti detskému stresu

 

1. Teplý kúpeľ: U malých detí sa nie nadarmo používa ako upokojujúci večerný rituál. Voda s teplotou 37 stupňov uvoľňuje svalové napätie a upokojuje myseľ. Pokiaľ je dieťa vo veľkom napätí, pridajte do kúpeľa odvar z medovky.

2. Pohyb: Fyzická aktivita výrazne pomáha odbúravať stres, deti po nej lepšie usínajú a vydržia spať celú noc. Nedbajte na rozmary počasia a vyberte sa s dieťaťom von každý deň, stačí krátka prechádzka, návšteva detského ihriska alebo prebehnutie so psom.

3. Vitamíny: S nepríjemnými pocitmi prameniacimi zo stresu môžeme bojovať aj s pomocou vitamínov a minerálov, najmä vitamínov B, E a zinku. Deťom v náročnom období doprajte multivitamínové prípravky.

4. Svetlo: K psychickej nepohode, zvlášť v zimnom období, prispieva i nedostatok slnečného žiarenia a svetla všeobecne. Dovoľte preto deťom svietiť v izbe tak dlho, ako potrebujú. Proti večerným smútkom pomôže tiež malá lampička pri postieľke.

5. Vôňa: Aromaterapiu už s úspechom vyskúšal rad rodín. Príjemná vôňa skutočne dokáže uvoľniť a zlepšiť náladu. Pozitívne pôsobí aj sledovanie horiaceho plameňa. Proti stresu pôsobí predovšetkým vôňa levandule a škorice. 

V akom veku dieťa zvládne malý stres?

  • Narodenie

Prvý stres predstavuje pôrod. Dieťa je nútené opustiť dôverne známe prostredie a je vystavené kontrastom svetla a tmy alebo tepla a zimy. Tieto otrasy spôsobujú šok u novorodenca, tým intenzívnejšie dieťa prežíva znovu nájdené bezpečie.

  • Do 7. mesiaca

Nedokáže dieťa znášať čakanie na útechu, pretože ešte nemá žiadny pojem o čase. Preto by sme v tomto období mali na jeho plač ihneď reagovať. Dieťa musí získať skúsenosť, že všetko nepríjemné možno prekonať.

  • Od 7. mesiaca

Môže dieťa znášať drobné sklamania, môže chvíľu počkať, kým matka zareaguje na jeho plač. Toto je vek, kedy sa dieťa má učiť znášať malé príkoria, napríklad, že nebudete donekonečna opakovať jednu hru len preto, že to dieťa chce. Pokiaľ sa dieťa nenaučí uniesť sklamanie, môže to v budúcnosti pôsobiť problémy.

  • 2,5 roka +

Až dieťa, ktoré si uvedomuje svoje ja, teda dieťa staršie ako dva a pol roka, môžeme nechať, aby sa samo vyrovnalo so stresom. Netreba ho brať hneď do náručia, pokiaľ zažíva sklamanie alebo strach. Vždy však potrebuje spätnú väzbu – chce počuť, že je statočné, keď sa kvôli boleniu v krku bez kriku vzdalo zmrzliny. 

 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma