AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Ako deti zvládajú stresové situácie

Vyzerajú skoro dospelo, tváre si občas nalíčia a na nalakovaných nechtoch trvajú, jednu vec však nevedia. Vyrovnať sa so stresom a nepripúšťať si situácie, ktoré by mohli ohroziť ich zdravie. Pomôžete svojim deťom?
Ako deti zvládajú stresové situácie

Nervy

Možno práve teraz namietate, že tento článok je úplne zbytočný, pretože deti v dnešnej dobe a v tejto lokalite majú všetko, nemajú teda jediný dôvod čímkoľvek sa stresovať. A pokiaľ majú obavy, pche, sú to len starosti z rozmarnosti, ktoré v porovnaní s tými dospelými nemajú veľkú váhu.

Kým začnete podobne uvažovať, mali by ste vedieť, že stres prežívajú deti od dojčenského veku a vplyv na ich psychiku i zdravotný stav môže byť zdrvujúci. Teda v prípade, že nemáte správnu a fungujúcu stratégiu, ako naučiť svojho potomka so stresom pracovať a ako sa dopracovať k nejakému výsledku, ktorý bude pôsobiť relaxačne a bude zároveň znižovať devastačný účinok na nezrelý organizmus.

Poznajte nepriateľa

Kedy sú deti najčastejšie vystavené stresu a ako je možné im uľaviť od obáv, že nič nebude ako predtým?

V dojčenskom veku je to jednoduché. Stres vyvolávajú situácie, kedy dieťatko nevie, čo sa s ním bude diať. V strese a panike sa dojča ocitne vo chvíli, keď sa prebudí a nemá nablízku svoju najmilovanejšiu osobu – mamičku.

Psychológia a vzťahy | Predškolák

Keď máte trochu iné dieťa...

Preto by ste nikdy nemali nechať dieťa plakať s pocitom, že sa zase upokojí, naopak, plačom dáva najavo, že vás potrebuje. Pokiaľ mu zavčas dáte najavo, že ste nablízku, nebude tak často prepadať panike a obávať sa, že je na svete celkom samo. Aj v batoľacom veku sa utvárajú emócie dieťaťa a ono samo sa s nimi učí pracovať, čo sa mu však nie vždy darí.

V predškolskom veku je namieste vysvetliť ratolesti fungovanie duše, pocitov a prepojenie veľkého kokteilu emócií, ktorý môže v hlavičke a srdci vyvolávať radosť, prípadne obavy a strach – ktoré sa pomaly pretavujú na stres. Aké sú zdravé cesty vyrovnať sa so stresom, eliminovať zdravotné riziká, ktoré môžu pôsobiť na detský organizmus?

Prieskum verejnej mienky potvrdil, že je dôležité, aby rodičia naučili svoje ratolesti vyrovnať sa s pocitmi, ktoré prežívajú vtedy, keď zažívajú obavy. A že tých situácií môže byť habadej. Deti v predškolskom veku sa boja, že nepríde Ježiško, sú v strese, či list dostane, žijú v strachu z ranného vstávania, obávajú sa hádok, ktoré sa odohrávajú medzi rodinnými príslušníkmi, pretože slovo rozvod visí vo vzduchu a rozbitie rodiny je presne to, čo vedie hitparádu detských strachov, ktorých sú ďalšie tisíce.

Základným pravidlom, ktoré by ste mali mať stále na pamäti a ako také ho odovzdať svojim deťom, je to, že s každým strachom, i keby bol obrovský, sa dá bojovať, stačí len vedieť ako. Zároveň by však deti mali vedieť, že stresu sa v živote nevyhnú, že ide skôr len o to, naučiť sa s ním pracovať, potom nemôže škodiť.

Čísla pre vás

Keď sa na to spýtate predškolákov a školákov, zistíte, že nielenže vedia, čo slovo stres znamená, ale dokážu i popísať úzkosť, ktorú prežívajú. Vedia, že počas stresu sa im horšie dýcha, čo by iste nebolo možné, keby si stresovými situáciami naozaj neprechádzali. A čo našich najdrahších trápi najviac? Na prvom mieste je to škola a školské výsledky, strach, že v živote pre zlé známky neuspejú tak, ako si prajú rodičia (!).

Životný štýl | Batoľa

Poradňa pediatra 1/2014

Na druhom mieste sa objavuje zmienka o rodinných problémoch. V tom sa skrýva obava z toho, že sa rodičia rozvedú, strach z fyzických trestov, nesúladu s mamičkiným či otcovým novým partnerom. Na ďalších miestach pomyselného rebríčka sa potom zhodne umiestňujú obavy z toho, že sa dieťa stane predmetom ohováraní, že neuspeje na sociálnych sieťach, že bude šikanované svojimi vrstovníkmi.

Deti sa stresujú tiež kvôli posmechu, ktorý im hrozí zo strany spolužiakov kvôli oblečeniu, nedostatočnému finančnému zabezpečeniu rodiny atď. A stále častejšie sa mladé dievčatá začínajú aj obávať toho, že nie sú pre ďalší úspešný život dostatočne krásne. Kvôli váhe sa dokonca stresuje takmer 30 % osemročných dievčatiek, čo je varujúci signál pre rodičov a ich správanie sa pri jedálenskom stole.

Ako deti najčasteješie reagujú na stres?

Od nasledujúceho správania očakávajú uvoľnenie a zbavenie sa obáv, ktoré aktuálne prežívajú: 52% rado hrá hry, 44% počúva hudbu, 42% hrá videohry, 30% rado hovorí s priateľmi, 29% sa snaží nemyslieť na svoje trápenie, 28% sa snaží zlé spomienky z hlavy vytesniť a ďalej sa nimi nezaoberať, 26% sa snaží strach a zlú náladu prejesť, 23% ostáva v strese bez nálady robiť čokoľvek, 22% sa o svojich starostiach zhovára s rodičmi, 11% detí plače – väčšinou tajne.

Približne štvrtina všetkých opýtaných potvrdila vzrastajúci nebezpečný trend, že pokiaľ im niekto emocionálne ubližuje, snažia sa pocitovú bolesť prehlušiť tým, že si začnú ubližovať napríklad fyzicky. Tak, aby mysleli na bolesť v rozškriabaných kolenách, na hlave, keď sa ťahajú za vlasy… Skrátka, robia všetko pre to, aby prehlušili bolesť, ktorá zviera ich dušu.

Zábava | Životný štýl | Predškolák

Deti v zajatí bajtov

Táto skupina detí je najnáchylnejšia k záchvatovému prejedaniu, sú výbušné, a držia svoje problémy v sebe, taja ich pred svojím okolím. To často robia už predškoláci, ktorí si napríklad vo chvíľach, kedy prežívajú stres, obhrýzajú nechty do krvi, škriabu sa v nose tak, že permanentne krvácajú…

Ste v šoku?

Myšlienka, že predškoláci a školáci by si dokázali vedome ubližovať, je však pomerne šokujúca pre rodičov, ktorí majú pocit, že všetky vyššie uvedené ťažkosti sa týkajú len pubertálnych slečien.

Nie je to ale tak, a preto si dávajte pozor na reakcie a správanie vašich ratolestí v dobe, kedy sa necítia v pohode, keď im niečo zakážete, pohádate sa s partnerom alebo sa im momentálne nedarí v škole.

Deti však tvrdia, že i keď svoje stresujúce situácie pred rodičmi taja, napriek tomu by si priali, aby im pomohli. Tým, že ich vypočujú, ponúknu pomoc minimálne v tom, že ich navedú, ako si utriediť myšlienky. Často deťom stačí, keď s nimi rodičia začnú tráviť viac času.

Spomeňte si, koľkokrát za vami vaše dieťa prišlo po radu či s prosbou o pomoc a vy ste ho odbili s tým, že nemáte čas a že jeho starosti sú pri porovnaní s dospelým svetom absolútne hlúposti?

Nemali by ste podobnú situáciu opakovať, pretože inak vám z vášho vystresovaného potomka vyrastie malý neurotik, ktorý bude mať tendencie poškodzovať sám seba. To predsa nechcete…

Čo je vaša povinnosť?

Povinnosť asi doslova nie, v každom prípade máte v ruke mnoho tromfov, ktoré môžete použiť na zlepšenie kvality života vašej ratolesti. Keď sa cíti frustrovaná, smutná alebo naštvaná, naučte ju pracovať s emóciami, ktoré sú súčasťou ľudského života, je však potrebné zvládať ich tak, aby fungovali vo váš prospech.

Stíši sa?

Ak vaše dieťa stále pokrikuje, že sa mu na ihrisku stala krivda, a doma pomaly nezačne stišovať hlas, je jasné, že ho celý problém trápi oveľa viac, než je ochotné a schopné si v daný okamih pripustiť.

Ak nedochádza k upokojeniu situácie, vnímajte pozorne rozpoloženie potomka a spýtajte sa ho, prečo sa takto cíti, či sa nechce porozprávať o tom, čo sa stalo na ihrisku. Uvidíte, že to zaberie a vaše dieťa sa upokojí. Už len preto, že bude rado, že sa s ním niekto rozpráva a snaží sa pochopiť jeho starosti.

Predovšetkým však načúvajte, nesúďte. Neboli ste priamym účastníkom. Vyjadrite ratolesti podporu, ale neoháňajte sa silnými slovami. Bývajú kontraproduktívne.

Viete načúvať?

Pýtajte sa svojich detí, čo vidia ako zlé, zaujímajte sa o to, čo sa v ich živote deje. Vnímajte pozorne všetky podprahové signály, buďte trpezlivá, dajte najavo, že sa skutočne staráte o to, čo sa stalo.

Svojím záujmom pomôžete potomkovi sústrediť sa a vnútorne sa vyrovnať s tým, čo sa deje. Podporte ho, aby bol schopný utriediť si myšlienky bez doplňujúcich otázok.

Zdravá výživa | Predškolák

Odmietači jedla: Nechcem! Nebudem! Nejem!

Pokiaľ mu dáte túto šancu, i keď sa baví o nepríjemnej situácii, v budúcnosti mu to pomôže sústrediť sa a vypichnúť dôležité body, čo nie je na škodu.

Komentáre na vhodnom mieste

Len čo sa ratolesť rozhovorí, dajte jej najavo záujem tým, že občas prenesiete kontrolnú vetu, ktorá potvrdí, že správne vnímate obsah informovania, o ktoré sa snaží. Pokojne sa teda pýtajte: A myslíš, že to Jožinko myslel vážne?

To ale musela byť nepríjemná situácia, podotknite, keď to bude vhodné, ďalej však do monológu nevstupujte, ten je na vašom zlatíčku a jeho vyjadrovacích schopnostiach. Vystresované dieťa bude používať stále dokola slová no a to, a vôbec, a vy sa z jeho prerývanej reči vlastne nedozviete, čo ho trápi.

Dieťa, ktoré sa bude oproti tomu cítiť pochopené, sa bude lepšie vyjadrovať, bez zbytočných zádrhov v reči. Čo je dôležité nielen vo chvíľach stresu, ale i v obyčajných okamihoch, kedy vám chce skrátka povedať niečo zaujímavé.

Označené etiketou

Veľa detí nedokáže presne opísať pocity, ktoré prežíva počas stresu. Preto si doma pripravte emočné samolepky, ktoré popíšete vy sama tak, aby ich dieťa pochopilo. Pokiaľ budú fungovať, potomok si správne zvolí emotikon zo širokej ponuky a nalepí si ho nad posteľ.

Vďaka vašej nasledujúcej debaty ho trebárs veľmi rýchlo prelepí pozitívnym smajlíkom, čo bude nesporne ocenením vašich rodičovských schopností. Deti, ktoré takto dokážu vizualizovať svoje nálady a nenálady, to majú v živote ľahšie, pretože vedia povedať, čo ich vnútri zožiera. Občas je komunikácia bez slov výrečnejšia, preto ju nepodceňujte.

Naučte ich premýšľať

Občas totiž konajú v skrate a je dobré im predviesť, že je lepšie chvíľu premýšľať a až potom konať, ako sa pod náporom stresu praštiť do hlavy, odhryznúť si necht na palci alebo si poškriabať predlaktie či nosnú priehradku. Deti by mali vedieť premýšľať nad tým, aké veci urobiť, aby sa ich situácia vyriešila.

Podporujte dobré nápady, občas sa spýtajte, či je pravda, že to bude fungovať, keď sa vaša ratolesť pokúsi vec vyriešiť. Diskusiou o možnostiach konania často dosiahnete, že sa detské frustrácie rozplynú.

Psychológia a vzťahy | Životný štýl | Predškolák

Musia deti školu milovať?

Inokedy sa vám podobnou debatou podarí previesť bôľ, nešťastie i skryté obavy na pozitívnu skutočnosť, ktorú potomok zvládne lepšie než prechádzku čierno-čiernym lesom bez optimistického konca.

Skrátka, buďte poruke

Dokonca ani predškolák vás nepotrebuje natoľko, ako si myslíte.
Už i mladšie školské deti majú okamihy, kedy sa s nikým dospelým nechcú baviť, a vy by ste mali náladu potomka rešpektovať. Len mu dajte objatím či bozkom najavo, že ste poruke a že poradíte, kedykoľvek si to vyžiada.

Priznajme si totiž úprimne, že sú situácie, kedy deti naozaj nie sú zvedavé a na múdrosti starých dospelákov fakt nemajú náladu. Ak má vaše zlatíčko zlú náladu a nie je dobre naložené, rešpektujte, keď si zavrie dvere do izby a pustí hudbu.

Keď i po pol hodine nekomunikuje, mali by ste sa o jeho stav začať zaujímať, inak mu však doprajte priestor, aby mohlo byť samo so svojimi myšlienkami. Keď je váš vzťah otvorený a nebojí sa vás, aj tak po nejakej chvíli príde, aby sa zo svojich obáv vyhovorilo.

Nekomentujte potom jeho príchod slovami: „Hej, teraz som ti dobrá,“ ale trpezlivo načúvajte, s čím sa vám chce zveriť. Pokiaľ raz podkopete dôveru v seba nevhodným komentárom, časom sa o úzkostiach svojej ratolesti nedozviete vôbec nič.

Máte pocit, že neviete, ako dieťaťu pomôcť vyrovnať sa s nástrahami života? Jednoduché veci fungujú najlepšie: vezmite potomka na prechádzku, zájdite spoločne do kina, upečte koláč. Deti hľadajú istoty v rozbúrenom svete, ktoré im môžete ponúknuť práve vy.

Svojou neochvejnou stabilitou a rituálmi, ktoré fungujú, i keď v školskej lavici alebo na ihrisku zúri psychologická búrka.

Trpezlivosť, prosím

Ako matke/otcovi vám ubližuje, keď vidíte svoje dieťa trpieť. Preto by ste rada vzali všetko do svojich rúk a vyriešili situáciu, s ktorou sa momentálne pasuje. Keď to urobíte a zaistíte relatívny pokoj duše pre svojho potomka, preukážete mu medvediu službu svojou ochranárskou náručou a rukami zametajúcimi cestičku životom.

Pokúste sa dieťaťu pomôcť s riešením stresovej situácie, ale snažiť sa musí samo. Malo by vedieť, že bojovať sa vyplatí, že napriek všetkým ťažkostiam je stále život krásny a nemusí byť v ňom vždy len sviatok, ale po ťažkých chvíľach nastane pohoda.

Pokiaľ sa naučí vyrovnávať so stresom v detskom veku, bude odolnejšie i v dospelosti, kedy už mu nebudete po ruke na každé zavolanie.
V tom práve spočíva princíp výchovy. Uľahčiť deťom život tým, že ich prevediete situáciami, s ktorými si zatiaľ nevedia rady, a ponúknete im možnosť riešenia.

Psychológia a vzťahy | Predškolák

Keď máte trochu iné dieťa...

Ako ju využijú a či ponuku prijmú, je len na nich, vy sa musíte snažiť predviesť im čo najviac variantov. Vodenie za ručičku je vždy kontraproduktívne a o pár rokov by sa vám mohlo vrátiť v podobe tínedžera, ktorý sa drasticky poškodzuje a podobne.

Príbehy, z ktorých mrazí...

Prečo sú kamarátky škaredé?

Katka, 7 rokov: „Je to hrôza. Kamarátky v škole sa mi pri telocviku začali smiať, že mám veľké brucho, že som neohrabaná, a prečo som ešte nedržala diétu. Keď som sa na to spýtala maminky, len mi vynadala, že ich nemám počúvať, ale ja som potrebovala vedieť, čo to znamená držať diétu?

Tak mi to vysvetlila kamarátka. Začala som spolu s ňou vyhadzovať desiate, kontrolovať sa pri zrkadle, či nemám tučné brucho, ale kamarátky sa mi aj tak stále smejú. Teraz zase preto, že mám riedke vlasy. Mám ísť za mamou, ktorá mi zase povie, že sa zaoberám nezmyslami? Alebo radšej nie? Ja neviem…“

Prepadnem a budem smetiar

Jurko, 6 rokov: „Tatko mi prvý školský deň povedal, že keď sa nebudem dobre učiť, prepadnem a bude zo mňa možno tak smetiar. Čo je na tom ale zlé? To ja by som ním chcel byť. Ale keď tato tvrdí, že je to zle, tak som si vymyslel, že by som chcel byť kozmonautom.

Lenže tatko mi zase hovorí, že musím mať samé biče. A tie ja nemám, pretože som už dostal dvojku za rozmazané čiarky. Tata sa na mňa mračí a ja sa bojím, že bude naštvaný. A preto nemám školu rád. Dokiaľ som bol v škôlke, tato sa na mňa smial…“

Nehovoriť!

Michal, 11 rokov: „Mama sa so mnou stále chce rozprávať, lenže nechápe, že jednoducho nemám náladu. Chcem si len tak sedieť, a aby ma nechala tak. Lenže ona mi cuchá vlasy a pýta sa, či niečo nepotrebujem, či by som nechcel, aby mi uvarila knedličky… Nechcel som a ani zmrzlinu by som nechcel. Nie som malý a knedličky už dávno nejem.

Lenže to by sa so mnou musela niekedy baviť. Stále len telefonuje, a keď za ňou prídem, mávne rukou, že až potom a potom tiež nemá čas. Tak nech sa nediví, že ja na ňu nemám náladu, keď sľubuje a neplní nič z toho, čo sľúbi. Fakt neviem, prečo sú dospelí takí divní.

Nemám na nich náladu a vôbec, na nikoho nemám náladu. Ani na kamošov. Tí sú v poslednom čase tiež čudní. Nechápu, že sa správajú ako malé deti, a keď som priniesol do školy cigarety, báli sa zapáliť si… Život je čudný.“

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma