AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Ako deti naučiť hodnotu peňazí

Najnovšie prieskumy medzi slovenskými rodičmi prinášajú zaujímavé výsledky o finančnej výchove detí. Väčšina rodičov sa totiž pred svojimi deťmi o peniazoch vôbec nebaví, čo finanční experti vnímajú ako jeden z hlavných dôvodov podpriemernej finančnej gramotnosti celej spoločnosti. Ako teda deti správne viesť a prečo je dôležité im pravidelne vyplácať vreckové?
Ako deti naučiť hodnotu peňazí

S peniazmi vraj nevieme veľmi zaobchádzať ani my dospelí, nemal nás to totiž kto a ako naučiť. A tiež vraj očakávame, že finančnú gramotnosť naučí naše deti škola. Dosiaľ to tak, bohužiaľ, nebolo, od septembra tohto roku sa však
na základných školách finančná gramotnosť začala vyučovať.

Aby deti vedeli správne hospodáriť s peniazmi, mali by k tomu získať vhodné podmienky nielen teóriou v škole, ale najmä praxou z domu. Napríklad tak, že budeme pred deťmi otvorene hovoriť o financiách.

V mnohých rodinách sú však peniaze tabu, čo potvrdzuje okrem prieskumu i psychológ Václav Mertin: „Stretávam sa s názorom, že by sme sa mali snažiť čo najdlhšie držať deti bokom od finančných otázok. S tým nesúhlasím.

Som za to, aby sa deti s funkciou a hodnotou peňazí zoznamovali od najútlejšieho veku a postupne vzťah k peniazom kultivovali. Deti by mali v rodine pomáhať, učiť sa. O peniazoch by sa malo hovoriť a nič z finančnej situácie rodiny by sa nemalo zatajovať.“ 

Vreckovým k finančnému IQ

Ďalším spôsobom, ako deti naučiť hodnote peňazí, je podľa odborníkov pravidelné vyplácanie vreckového. To je však, bohužiaľ, podľa veľkej časti rodičov zbytočné. Lenže ako inak naučiť dieťa zaobchádzať s peniazmi, keď mu nedáme príležitosť?

„Naše dvojčatá vreckové nepotrebujú – čokoľvek potrebujú alebo chcú, to im kúpime. V škole majú všetko zaplatené a vozíme ich s manželom autom, takže odpadá i platenie cestovného,“ zhŕňa tridsaťdeväťročná Vlasta takmer všeobecné vnímanie vreckového v rodinách.

Netuší, že sa v podstate dopúšťa dvoch chýb zároveň: po prvé, deti by mali dostávať vreckové, po druhé, vreckové by malo byť príspevkom na osobnú potrebu detí, a nie príspevkom na cestovné lístky či obedy. Nielenže tým deťom pomôžete pochopiť hodnotu peňazí a naučíte ich hospodáriť s nimi, ale v neposlednom rade im tiež ušetríte šok, až jedného dňa zistia, že peniaze nie sú po ruke, keď si zmyslia.

Výhody vreckového?

UČÍ DIEŤA HOSPODÁRIŤ

s množstvom peňazí (keď celý obnos utratí naraz, nasledujúce dni si bude musieť niečo odoprieť).

POSTUPNE SA UČÍ SPORIŤ

na vytúžené veci (a tu hrá dôležitú rolu i samotný proces čakania, túženia a tešenia sa, ktorý jednak duševne obohacuje, jednak si potom dieťa dané veci náležite váži).

DIEŤA SA TIEŽ STRETÁVA S REALITOU

zažije, že za všetko je nutné zaplatiť, vníma i pozadie nákupu určitej veci (skutočnosť, že peniaze nie sú ľahko k dispozícii, kedykoľvek ich dieťa potrebuje).

POKIAĽ DIEŤA SVOJ FINANČNÝ LIMIT PREŠVIHNE

a príde si k vám požičať, pozná aj pocit dlhu a zaväzujúcu povinnosť splátky, čo sa mu bude hodiť k jeho zodpovednému prístupu voči osobnému rozpočtu. 

Nič nedávať?

Síce len 8 % detí nedostáva vreckové, ale nedá sa povedať, že deti majú vhodné podmienky na správnu finančnú výchovu. Temer celá polovica z nich totiž dostáva vreckové nepravidelne, teda len keď deti niečo potrebujú, alebo keď rodičia majú na vreckové.

Mnohí rodičia deťom nastavia vlastný systém vyplácania a deti sa finančne odmieňajú napríklad na základe školských výsledkov či plnenia domácich povinností. Podľa prieskumu tak koná temer 40 % rodičov, tak isto ako štyridsaťročná Jana: „Naša Peťka má za každú jednotku euro, za dvojku 50 centov.

Za trojky, štvorky a päťky nič nedávame, ale ani neodčítame. V piatok si Peťka vždy sčíta známky a dostane výplatu. Funguje to výborne, má motiváciu k učeniu a učí sa tiež zaobchádzať s peniazmi.“

Lenže odborníci Janin systém príliš nechvália, argumentujú totiž tým, že deťom by sa za známky ani domáce práce platiť nemalo. Výsledky v škole sú totiž osobnou vizitkou žiaka a domáce práce plní v rámci rodiny každý člen bez nároku na odmenu. Napriek v rámci rodiny každý člen bez nároku
na odmenu.

Napriek všetkým výhodám vreckového má však veľa rodín problém
s jeho pravidelným vyplácaním – niekde sa naň zabudne (a deťom je hlúpe sa pripomínať), niekde naň nie je. Aj tak by však pre dobro dieťaťa mala byť stanovená aspoň symbolická suma, ktorú by pravidelne dostávalo.

Psychológ Jeroným Klimeš prišiel s nápadom, kedy rodičia môžu vyplatiť polovičku vreckového v reálnych peniazoch a druhú polovicu v tzv. „domácich“ (môžete ich vytlačiť či vyrobiť doma).

Za určitý počet „domácich peňazí“ potom dieťa dostane dohodnutú vec (napríklad slúchadlá, nový bicykel). Deťom tento model vštepí zásady sporenia a rodičia im nemusia každý týždeň vyplácať plnú sumu.

Ako podporiť u detí finančné IQ

1. Hovorte pred deťmi o financiách, riešte nákupy i prípadné finančné nedostatky. Dieťa má vedieť, že peniaze sa nevykľujú v bankomate, ale rodičia na ne denne zarábajú.

2. Po nástupe detí do prvej triedy začnite s vreckovým.

3. Sumu vreckového vyplácajte pravidelne, ideálne po výplate (alebo si ju dajte bokom).

4. Mladším deťom vyplácajte sumu v určený deň, starším zariaďte účet a nastavte trvalý príkaz (banka na rozdiel od vás nezabudne a deti sa naučia zaobchádzať s „virtuálnymi peniazmi“).

5. Ak vyplácate peniaze na základe školských výsledkov alebo domácich prác, nastavte sumu tak, aby dieťa dostávalo nejaký fixný základ a len časť bola závislá od iných podmienok.

6. Staršie deti učte spravovať peniaze cez internet a používať kreditku.

7. Motivujte deti k sporeniu tým, že im napríklad doplatíte polovicu ceny na vytúžený predmet.

8. Väčším deťom vyplácajte sumu vrátane úhrady za obedy, telefón či cestovné lístky. Naučia sa tak zodpovednosti a šetrnosti.

9. Ak dieťa prešvihne svoj dostupný finančný limit, nedotujte ho, ale požičajte mu. Výchovný efekt je obrovský.

10. Motivujte detik privyrábaniu mimo rodinu a pripravujte ich na to, že pokiaľ u vás budú bývať aj po štúdiu, očakávate od nich príspevok na domácnosť. 

Odkedy a koľko?

Otázka, na ktorú neexistuje jediná správna odpoveď. Výška príspevku totiž závisí od veku dieťaťa a finančných možností rodiny. Odporúča sa zaviesť vreckové pri nástupe do prvej triedy a sumu začínať na 2-5 eur za týždeň.

Rodičia by pri stanovovaní sumy mali počítať s tým, že doprajú dieťaťu pocit slobody – môže si kúpiť, čo chce, naučí sa tak s peniazmi zaobchádzať. Vopred je však dobré si premyslieť, za čo asi dieťa peniaze minie.

Deti na prvom stupni vreckové väčšinou rady obetujú na limonády a cukrovinky, preto je lepšie vyplácať im sumu týždenne, zatiaľ čo na druhom stupni je vhodnejšie mesačné vreckové. Vlastnou kapitolou sú potom dospievajúci, ktorým najlepšie prospeje systém vyplácania vreckového mesačne vrátane peňazí na obedy, cestovné či telefón.

Rodiča vyjde suma narovnako, výchovný efekt je však úplne iný: dieťa má záväzky, ktoré musí dodržať, naučí sa, že veci i služby majú svoju cenu, a keď bude myslieť zodpovedne dopredu, vyplatí sa mu to (napr. ak pretelefonuje viac, ostane mu menej na vlastnú potrebu, ak si pri chorobe ne- odhlási obedy, peniaze mu prepadnú...).

Hurá na brigádu

Od pätnástich rokov si deti môžu privyrábať samy a je vhodné ich v tom podporovať. Chcete potomkov naučiť hodnote peňazí? Pošlite ich na brigádu.

Tak ako to urobil Milan (42) so svojím synom Martinom: „Martinovi sme už od štrnástich hovorili, že na budúci rok si už bude môcť sám zarobiť svoje vlastné peniaze a že od neho očakávame, že sa aspoň na niekoľko týždňov niekam na brigádu zapíše.

Nakoniec piekol rožky v miestnej pekárni. Okrem toho, že si vyskúšal prácu rukami, musel tiež dosť skoro vstávať, takže svoju výplatu si potom poriadne vážil. Pôvodne plánovaný víkend s kamarátmi na chate radšej zrušil a peniaze si uložil do banky na účet s tým, že si v priebehu roka došetrí na tablet.

Mali sme z neho so ženou radosť, aj keď potom zvyšok peňazí dostal k narodeninám a šetriť už prakticky nemusel.“ Zavedenie vlastného účtu by Martinovi pochválili i finanční odborníci.

Tí ho totiž odporúčajú založiť starším (rozumnejším) deťom, aby získali povedomie o ozajstnom finančnom trhu a naučili sa používať kreditnú kartu. Treba však deti poučiť, že by sa nemali zadlžiť a zároveň im vysvetliť, čo sú to úroky a poplatky za bankové služby.

Vo chvíli, kedy dieťa začne používať aj internetové bankovníctvo, už začína ovládať schopnosti, ktoré sa v škole neučia, ale ktoré sú pre praktický život potrebné. 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma