AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Aké deti budú v živote šťastné?

Na svete azda niet človeka, ktorý by netúžil prežiť šťastný život. A len málo rodičov si nepraje to, aby malo spokojný život i jeho dieťa. Ľudia preto vymýšľajú rôzne spôsoby, ako šťastie dohoniť a ako ho zaistiť i svojim blízkym.
Aké deti budú v živote šťastné?

Čítajú horoskopy, aby zistili, čo ich čaká a mohli sa dozvedieť napríklad o tom, že nejaký konkrétny deň by mohli vyhrať v lotérii, posielajú svoje deti na tie najlepšie školy, aby im zaistili kvalitné vzdelanie, snažia sa ušetriť na nezabudnuteľné dovolenky a niektorí študujú i rôzne teórie, ako by mali žiť, aby sa toho šťastia raz dočkali.

Materstvo | Tehotenstvo

Ľudský život: zázrak z dvoch buniek

Na túto tému toho bolo veľa napísané, každý radí niečo trošku iné a niekedy, aby sa v tom čert vyznal. Ľudia sa však snažia nájsť aspoň niečo, čomu by mohli veriť, že ich dovedie k vytúženému cieľu.

Preto aj vznikli i rôzne povery, ktoré nás nabádajú, aby sme nešliapali na kanály, dávali pozor, či sa nám práve nechystá prebehnúť cez cestu čierna mačka alebo sa chytili za gombík, keď uvidíme kominára. Problém je v tom, že univerzálny recept na šťastný život nepozná nikto. Poďme sa ale pozrieť, čo môže mať vplyv na to, či z niekoho vyrastie šťastný človek alebo nie.

Obdobie narodenia

Tým, či má na povahu a životné šťastie jedinca vplyv dátum narodenia, sa zaoberá napríklad astrológia alebo numerológia. Horoskopy nájdeme azda v každom časopise a ľudia ich väčšinou dosť radi čítajú, i keď im možno tak úplne neveria.

Ešte zaujímavejšie je nechať si urobiť rozbor priamo na mieru od nejakého serióznejšieho odborníka na niektorý z týchto odborov. Je vecou každého, či niečomu takému verí alebo nie, ale vplyv dáta narodenia nebol nikdy vedecky dokázaný.

Čo je smutné, pretože keby sa dalo na základe nášho horoskopu spoľahlivo predvídať, v aký deň napríklad veľmi pravdepodobne dostaneme svoju vysnívanú prácu alebo stretneme osudovú lásku, bol by život oveľa jednoduchší.

Napriek tomu, že nevieme, či náš osud ovplyvňuje postavenie hviezd v období pôrodu, existujú aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na prežívanie a vývoj dieťaťa (a tým pádom i na jeho pocit šťastia), a to už od samotného narodenia. Je to napríklad psychický stav rodičov, predovšetkým matky, a celková atmosféra v rodine.

Pokiaľ je matka napríklad z nejakého dôvodu nešťastná alebo úzkostlivá, prenáša tieto pocity i na dieťa. Preto je potom ťažšie získať základnú dôveru k svetu, teda pocit, že svet je bezpečné a priateľské miesto, kde o neho bude dobre postarané.

A keby sa taká situácia nezlepšovala, je možné, že z neho vyrastie neistý a nesebavedomý človek, ktorý by ani nepomyslel na to, že by sa niekedy mohol cítiť skutočne šťastne.

Rola dáta narodenia podľa mňa teda väzí skôr v okolnostiach, ktoré sú s ním spojené, než v planétach a číslach. Osobne mi pripadá pravdepodobnejšie, že dieťa bude svoj život prežívať šťastne, pretože sa narodilo napríklad na Vianoce a všetci teda jasali oveľa viac (narodilo sa im predsa vianočné dieťa), než pokiaľ mala práve najsilnejší vplyv Venuša.

Verím, že pôsobí pozitívne, keď je dieťa na svete svojimi blízkymi nadšene privítané a cíti, že je chcené a milované. Vôbec si však nie som istá tým, že jeho emócie sú určované nejakou vzdialenou hviezdou.

Vrodený temperament

Každý z nás sa narodí s nejakým osobnostným základom, ktorý sa postupne rozvíja podľa toho, s čím sa v živote stretáva a čo prežíva.

Neznamená to, že nemôžeme nijako pracovať s tým, čo nám príroda nadelila, ale nejaké primárne ladenie máme už nastavené a z neho sa potom odvíjajú i ďalšie skutočnosti. To vidíme už na bábätkách.

Niektoré plače viac, niektoré je úplne pokojné; jedno sa hneď od začiatku smeje na návštevy, zatiaľ čo druhé sa začne zlostiť a pod. Vplyv na toto majú, samozrejme, i rodičia, ale väčšina odborníkov sa domnieva, že aspoň čiastočne je temperament predurčený biologicky.

Možno všetci sme aspoň raz začuli, že existujú štyri základné typy temperamentu – sangvinik, cholerik, melancholik a flegmatik. Čo sa týka pocitov šťastia, je na tom každý z týchto štyroch typov trošku inak. Zdá sa, že najlepšie sa má sangvinik, keďže je prirodzene veselý, priateľský a energický.

Pôsobí šťastne a na svet okolo seba sa pozerá optimisticky. Flegmatik na tom tiež nie je najhoršie. Oproti sangvinikovi je síce skôr pokojný a energia z neho práve nesála, ale len tak ho niečo nerozhodí, a to má určite tiež niečo do seba.

Zato cholerik má tendenciu vybuchnúť kvôli každej maličkosti a jeho pocit šťastia je teda tak trochu kolísavý a príliš závislý od okolitej situácie. A melancholik, ten je podľa tejto teórie temer stratený prípad. Býva skôr smutný, podráždený, zmýšľa negatívne a len máločo ho z tohto stavu vytrhne.

Novorodenec

Ako nespanikáriť pri postieľke

Nech už má človek sklony k akémukoľvek prežívania, neznamená to, že nemôže byť nikdy v živote šťastný alebo smutný. Ide skôr o všeobecnú tendenciu k nejakým emóciám a prejavom, ktorú však možno usmerňovať pomocou skúseností a vôle.

Je to aj spôsob, akým človek pôsobí na druhých. Niekto vyzerá stále veselo, ale v skutočnosti nemusí mať radosť zo života. A potom sú ľudia, ktorí sa tvária neustále vážne, ale pritom sú nadmieru spokojní a ich život ich teší.

Pokiaľ sa teda vaše dieťa málo smeje, tak nezúfajte, nemusí to znamenať, že je smutné. Možno je to dané len jeho povahou, kvôli ktorej neukazuje okoliu svoje pocity.

Pohľad na svet

Podľa niektorých sa ľudia delia na optimistov a pesimistov. Tá prvá skupina osôb býva údajne šťastnejšia, pretože vo všetkom vidí len to dobré. Iní zase hovoria, že v skutočnosti sú na tom lepšie pesimisti, lebo očakávajú len to najhoršie, nič ich v živote nemôže sklamať a naopak, môžu byť často veľmi príjemne prekvapení.

Pravdu zrejme nájdeme niekde uprostred. Je škoda zbytočne si kaziť chvíle, z ktorých by sme sa mohli radovať, tým, že čakáme nejakú ranu osudu. Na druhej strane nie je dobré myslieť si, že nás nič zlé nemôže stretnúť a že k nám šťastie príde bez nášho pričineniu.

V skutočnosti takmer všetko v našom živote môže dopadnúť dobre i zle a asi nie je úplne od veci obe tieto možnosti si uvedomovať.

Práve vďaka tomu môžeme predchádzať nejakým nemilým udalostiam. Keď vieme, že sa nám vo vysokej rýchlosti s väčšou pravdepodobnosťou stane dopravná nehoda, dáme si skôr pozor na to, ako rýchlo ideme. Pokiaľ si priznáme, že nás zo skúšky môžu tiež vyhodiť, budeme sa učiť a pravdepodobnosť neúspechu tým minimalizujeme.

Čo je dôležité, je viera v to, že my sami máme schopnosti na to, aby sme od života dokázali získať predovšetkým to dobré. Šťastní bývajú tí, ktorí sú presvedčení, že svet je v podstate priateľské miesto a že osud (alebo Boh alebo čokoľvek, v čo konkrétny jedinec verí) to s nami myslí dobre a nič zlého pre nás nechystá.

Takí ľudia nepopierajú, že sa môžu dostať do nejakej náročnej situácie, ale veria, že majú dosť síl na to, aby sa s ňou vyrovnali, niečo sa z nej naučili a vďaka tomu urobili svoj život lepším. Chápu, že keď im práve teraz nie je najlepšie, tak to neznamená, že im bude mizerne navždy a ďalej sa snažia bojovať.

Hovorí sa, že to, o čom je človek presvedčený, že od života dostane, to si aj privolá. Podľa tohto názoru teda máme myslieť na to, čo chceme, a ono sa nám to splní. Niečo na tom určite bude, pretože už tým, že v niečo veríme, často trebárs i nevedomky podnikáme nejaké kroky k tomu, aby sme to získali, ale stopercentne to zrejme tiež platiť nebude.

Spôsob, akým bude človek na svet a svoj život nazerať, sa utvára už v rodine, v detstve. Veľkú rolu hrá „nastavenie“ rodičov.

Keď sú matka i otec prevažne negatívni a dieťaťu odmala odovzdávajú posolstvo, že ho na svete nič dobré nečaká, všetci v jeho okolí sa ho budú snažiť len podviesť a nech radšej nemá žiadne vysoké ciele, pretože sa mu aj tak nesplnia, dieťa si len ťažko vytvorí nejakú šťastnú predstavu o svojom živote.

Keď teda chcete mať spokojného potomka, ktorý verí, že môže dosiahnuť to, čo chce, dávajte mu najavo, že ste o tom i vy sami presvedčení. Pokiaľ neuverí, že môže byť šťastný, tak sa pravdepodobne ani nepokúsi podniknúť niečo, čo by ho k tomu mohlo viesť.

Podporujte ho teda v tom, čo chce robiť (ak, samozrejme, nejde o branie drog a pod.) a nesnažte sa mu vnútiť predstavu, že na niečo nemá. Netvrdím, že máte stále dokola opakovať, aký je najskvelejší a najúžasnejší vo všetkom, ale keď ho niečo baví, tak prečo mu to kaziť nejakými vlastnými domnienkami, ktoré koniec koncov ani nemusia byť založené na pravde.

Rodinné prostredie

A keď už sme pri rodine, tak tá je sama o sebe pre človeka veľmi dôležitá a významne ovplyvňuje, ako vykročí do života.

Novorodenec

Chyby, ktoré robia rodičia čerstvých bábätiek najčastejšie

Podieľa sa na utváraní sebaúcty, dieťa v nej získava predstavu o partnerskom a rodinnom živote a osvojuje si v nej základné vzorce, podľa ktorých bude vytvárať vzťahy s inými ľuďmi. A každý iste uzná, že toto všetko je pre šťastný život naozaj podstatné.

Aby z dieťaťa vyrástla bytosť so zdravou osobnosťou, musí získať pocit istoty a vlastné hodnoty. K tomu je potrebné mať vo svojom živote aspoň jednu osobu, ktorej bude môcť veriť a bude vedieť, že jej môže bezpečne prejaviť svoje city, pretože ho tento človek má rád a záleží mu na ňom bez ohľadu na to, aké je pekné, šikovné, obľúbené a pod.

Ideálna situácia samozrejme nastáva, pokiaľ má dieťa oboch rodičov, ktorí prejavujú lásku jemu i sebe navzájom, komunikujú na rovinu, vyjadrujú dôveru v jeho schopnosti a sú pripravení byť mu k dispozícii, keď ich potrebuje. Ukazujú mu, že s ním radi trávia čas v dobrom i zlom, ale zároveň mu dávajú priestor, aby mohlo skúmať svet na vlastnú päsť bez ich dozoru.

Nie všetky rodiny však poskytujú také dobré východiskové prostredie. Niekedy sa ho i napriek všetkej snahe nepodarí vytvoriť. Ani vtedy však nemusí byť všetko stratené. Výskumy ukázali, že i deti z problematických rodín môžu vyrásť v zdravé a vyzreté osoby, ktoré dosiahli v živote úspech a spokojnosť.

Zdá sa, že niektorí jedinci sa už rodia odolnejší ako tí druhí a ľahšie sa vyrovnávajú s náročnými podmienkami. To však neznamená, že ani v harmonických rodinách, v ktorých všetko funguje ako z učebnice, sa tiež nemôže objaviť problematické správanie, nepriateľský postoj ku svetu i k sebe samému. A nikto netuší, ako sa to vlastne stane.

Existuje rad vecí a javov, o ktorých sa ešte presne nevie, na akom princípe fungujú a ako by sme na nich mohli pôsobiť. Možno na to ľudia časom prídu, možno nie.

Zatiaľ nám zrejme neostáva nič iné, len uznať, že život je tak trochu záhada, urobiť maximum, čo je v našich silách pre to, aby sme si ho vytvorili taký, aký chceme, ale zároveň sa zmierili s tým, že niečo jednoducho nedokážeme ovplyvniť.

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma