AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

Ak je šťastná mama, šťastné je aj dieťa

Ktorý rodič by nechcel, aby boli jeho deti šťastné? Mnohé milujúce mamy sa o to snažia až do vyčerpania posledných omrviniek energie, a potom sa unavené a vynervované zúfalo pýtajú, ako je možné, že sa im za ich obetavosť dostáva len trucovitosti a kriku, ktorým deti dokážu spustiť aj lavínu.
Ak je šťastná mama, šťastné je aj dieťa

Základom úspešného prístupu je, že deti sú šťastné vtedy, keď je šťastná a spokojná ich mama! Avšak, zistilo sa, že rodičia sú o 7 % menej spokojní ako ich bezdetní rovesníci. Mnohí uviedli, že sú oveľa šťastnejší, keď môžu ísť na nákup do potravín, ako keď sú s deťmi na ihrisku.

Pričom ich ľúbia a robia všetko preto, aby boli deti šťastné! No, neuspokojuje ich to a napokon, ani deti ich „nežerú“ až tak ako babku, tetu, ktorá sa u nich objaví vysmiata a plná života raz za čas. A toto je kameň úrazu! Ak chcete byť dobrou a šťastnou mamou, ktorá má šťastné dieťa, nesmiete zabúdať na seba a nesmiete prestať žiť!

Prvoradá je vždy matka

„V lietadle platí pravidlo: v prípade poklesu tlaku vám vypadne kyslíková maska, najprv ju nasaďte sebe, až potom svojmu dieťaťu. Toto by mala vo svojom myslení a vo svojom živote aplikovať každá mama. Potreby matky sú dôležité, pretože, ak matka nie je v pohode, oddýchnutá, najedená a podobne, nevie správne čítať ani potreby dieťaťa“, upozorňuje psychologička Lenka Uherová.

Príchodom dieťaťa sa život ženy zmení, ale neskončí sa. Ale, napriek tomu, že to počas tehotenstva čítame, počúvame od skúsených kamarátok a navonok s tým súhlasíme, po prestrihnutí pupočnej šnúry sa tieto životné pravdy stávajú zabudnutou tehotenskou teóriou. Psychológovia nám pripomínajú – keď sa žena stane matkou, neprestáva byť ženou. Dieťa má život ženy obohatiť, nie jej ho ukradnúť a udupať.

Väčšina z nás si tým prešla. Po prvých náročných, ale predovšetkým láskou opojených týždňoch a mesiacoch v role matky, keď sme nemysleli na nič iné, len na to, ako porozumieť potrebám svojho nemluvňaťa a ako ich čo najdokonalejšie naplniť, prišli mesiace zabehnutej rutiny, každodenného stereotypu.

A tie aj tú najodhodlanejšiu a najoddanejšiu matku privedú do stavu, v ktorom cíti hlavne únavu a túžbu aspoň nachvíľu z tohto sveta vypadnúť! Nasmerovať si to namiesto ihriska do kníhkupectva, za kamarátkou, na masáž, alebo len tak sedieť nečinne doma, vyložiť si nohy a užívať si ticho zabezpečené ochotným partnerom, rodičmi, ktorí na seba nachvíľu prevzali všetky naše povinnosti.

Ale, ruku na srdce, koľké z nás takéto niečo skutočne zrealizovali, aj keď mali tú možnosť? Mnohé ženy, ba, dovolím si povedať, že väčšina z nás počas minimálne prvých troch rokov života dieťaťa nemá to srdce myslieť len na seba! Veď je to rúhanie, prejav zlyhania, znak bezcitnosti, nechať dieťa s niekým iným a myslieť len na seba! Nie dámy, toto je krok k stavu, v ktorom budete oddýchnutejšia, ešte lepšia a spokojnejšia mama ešte šťastnejšieho a vyrovnanejšieho dieťaťa.

Nie je plač, ako plač...

Vždy, keď som raz za pol roka išla s babami von a nechala som syna s babkou, pukalo mi srdce kvôli vnútornému boju mojich túžob oddýchnuť si, odreagovať sa a mojou posadnutosťou byť synovi stále nablízku. Zdôverila som sa s tým psychologičke Lenke Uherovej, a tá mi rozpovedala zážitok z návštevy svojej kamarátky.

„Prvú hodinu sa nám nevenovala, lebo dojčila, prebaľovala, prezliekala a ukladala spať svoje bábätko. Keď si k nám a k pripravenej večeri konečne sadla, hladná ako vlk, v tom momente začalo dieťatko nariekať. Reakcia matky? ´A ty si myslíš, že ja teraz vstanem a pôjdem ťa opäť uspávať? Milujem ťa, ale ja sa musím najprv najesť, aby som mala silu a energiu dať ti, čo potrebuješ ty´.

Zdá sa vám to kruté a sebecké? Nie, toto je postoj, aký by si mali osvojiť aj iné mamy. Mama si plač dieťaťa správne preložila. Dieťa bolo obriadené a plakalo len preto, lebo nemohlo dočiahnuť na hračku, ktorá sa mu kolísala na hlavou.“ Lenka Uherová však jedným dychom dodáva, že vo veku, keď je komunikačným prostriedkom dieťaťa hlavne plač, je najdôležitejšie na tento plač adekvátne reagovať, správne ho definovať.

„Matka si so svojím dieťatkom vytvára tzv. vzťahovú väzbu, kedy sa jeden na druhého snažia naladiť, teda matka rozumie typu plaču svojho dieťaťa a vie naň zareagovať. Samozrejme, je v poriadku, keď sa vyskytnú aj situácie, kedy to matka rozoznať nevie, plačúce dieťa berie do náručia a chlácholí ho.

Šťastné dieťa je v tomto prípade dieťa, ktorého potreby sú včas a adekvátne uspokojené matkou.“ Ak sa naučíte rozpoznávať a chápať plač svojho malého bábätka, budete vedieť, „kedy ide o život“ a treba ho ratovať a kedy sa len nudí, a treba ho teda naučiť, že niektoré „bezbolestné“ situácie bude musieť chvíľu zvládnuť aj samo.

V takých prípadoch neprerušujte svoju aj tak bleskovú sprchu, alebo svoj dlho odkladaný obed. Keď budete neustále kŕmiť hladných, bez prestávky, lebo vy pri takom počte hladujúcich nemáte čas na obednú pauzu, zomriete od hladu. Každá matka, ktorá prestane žiť svoj život, ktorá všetok svoj čas investuje len do napĺňania potrieb svojho dieťaťa (čo by na pár hodín denne zvládli aj iní v našom okolí), ako matka, aj manželka čoskoro vyhorí.

Stane sa uzlíkom nervov, sopkou, ktorá vybuchuje niekoľkokrát denne, manželkou, ktorá má pocit, že robí všetko pre rodinu, pričom ju v skutočnosti oberá o to najdôležitejšie – o harmóniu. Ak niečo máte dať, musíte to aj mať. Deti sú šťastné vtedy, keď cítia, že je aj ich mama šťastná, spokojná a bez pocitu, že jej kvôli nim niečo uniká.

Dieťa vycíti vaše pocity

Nezabúdajme ani na to, že matka svoje prežívanie, svoj smútok, nepokoj, napätie prenáša aj na dieťa a deje sa tak už od čias, keď ho nosí pod srdcom. Dialóg medzi matkou a dieťaťom je vôbec prvá sociálna interakcia v živote človeka. A to znamená, že všetko, čo prežije matka v tehotenstve, prežije aj dieťa. Je to nedeliteľné.

A aj keď to nie je dokázané žiadnym výskumom, aj pôrodníci sa prikláňajú k teórii, že dieťa v lone matky cíti aj to, aké pohlavie rodičia preferujú, čo si želajú mať. Kým nevedia, čo to bude a prihovárajú sa k dieťatku ako ku chlapcovi, veľakrát sa potvrdilo, že keď sa napokon narodilo dievčatko, neskôr sa vyvíjalo tak, že hralo futbal, hokej, inklinovalo k chlapčenskému kolektívu. Niečo na tom bude. Každopádne, dieťa a matka sú spojení pupočnou šnúrou ešte dlho po jej prestrihnutí.

„Dieťa sa po narodení stále vníma ako súčasť matky, nevníma ešte svoju individualitu. Dieťa = matka. Už Piagetove experimenty potvrdili túto hypotézu a to, že dieťa a matka sa navzájom v pocitoch zrkadlia. Vzniká medzi nimi jedinečné prepojenie, puto, kedy dieťa naladené na matku kopíruje jej mimiku a prežívanie. Samozrejme, aj matka naladená na dieťa zrkadlí jeho tvár, či pocity. Neskôr si dieťa začína formovať vlastnú individualitu, zisťuje, že nie je súčasť matky, ale samostatná osoba. Tomu hovoríme obdobie vzdoru.

Dieťa si užíva pocit, že má slobodnú voľbu a dáva to patrične najavo,“ dodáva Lenka Uherová. Takže, čo sa týka prenášania našich pocitov na dieťa, nikdy úplne neskončí, ale čím je osobnosť zrelšia, tým lepšie vie diferencovať, čo je jeho vlastná emócia a čo je emócia druhého človeka.

Musíte mať čas len pre seba

„Menej je viac! V tomto prípade určite,“ povedala raz Gabike učiteľka v materskej škôlke, keď sa sťažovala na synovu nevďačnosť, napriek tomu, že má všetkého viac ako potrebuje, na jeho neustálu náročnosť na jej pozornosť a prejavy nudy v momente, keď sa chvíľu venuje niečomu, či niekomu inému ako je on a jeho predstavu o trávení voľného času.

Pričom, Gabrielin život je už dlho poskladaný len z práce a dieťaťa – jeho ihriska, jeho kamarátov, jeho krúžkov, jeho záľub, výletov šitých jemu na mieru. „Keď sa ma nedávno ktosi pýtal, čo dobré som naposledy videla v kine, uvedomila som si, že v posledných rokoch som v kine videla len upútavky na filmy, zato Mimoňov, Dory, Spievankovo poznám naspamäť,“ konštatuje s úsmevom na tvári a so smútkom v hlase.

O čo spokojnejší by boli obaja, keby si Gabika občas odskočila do kina aj sama, alebo s manželom na dobrú komédiu.

Na otázku, čo robím vo voľnom čase, som veľmi dlho s hrdosťou a láskou odpovedala, že voľný čas bez môjho syna je pre mňa len strata času. Ale veľmi rýchlo som zistila, že voľný čas je pre každú mamu dôležitý, priam nevyhnutný. Dieťa je spokojné vtedy, keď sa tak cíti aj jeho mama.

Rozmýšľali ste nad tým, prečo sa dieťa, ktorému sa celučičký deň venujete, najviac teší na to, keď príde domov jeho otec? Napriek tomu, že sa s ním zahrá hodinku denne, lebo večer ešte musí vybehnúť na pivo? Nie je to tak len preto, že je preň vzácny, ale hlavne preto, lebo otec je v pohode. Lebo tatko si od dieťatka „oddýchne“, žije si aj svoj pracovný a spoločenský život, a tak má dostatok energie a vnútornej spokojnosti, ktorú môže rozdávať rodine a potomkovi. A ktorí ľudia sú magnetom pre ostatných? Šťastní, usmiatí, s ktorými je veselo, alebo uhundrané, zmračené a večne podráždené bytosti?

Maminky, nemajte výčitky, že si chcete od roly matky oddýchnuť na hodine jogy, vyčítať si môžete akurát to, že svoju únavu a podráždenosť z nenaplnených potrieb prenášate aj na zvyšok rodiny.

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma