AutoMag.sk SportMag.sk Orbion.sk Maminka.sk DrobecRoka.sk

6 rád, ako zvládnuť obdobie „prečo“

Áno, niekedy je to poriadna skúška vašej trpezlivosti, ale obstáť v nej je dôležitejšie, ako si myslíte.
6 rád, ako zvládnuť obdobie „prečo“

Prichádza to obvykle okolo tretích narodenín, teda v období, kedy sa z batoľaťa stáva malý predškolák. Dieťa objaví čarovné slovo „prečo“ a začne sa vypytovať, vypytovať a vypytovať.

„U nášho syna už to trvá asi dva mesiace a musím priznať, že občas mám z večných otázok hlavu ako pátrací balón. Niekedy sa Kubo začne vypytovať, len keď ho niečo zvlášť zaujme, a o chvíľu je zase pokoj, ale inokedy je to úplná smršť otázok. Napríklad sto za deň!“ krúti hlavou dvadsaťosemročná Jana a priznáva, že občas už je z toho vyčerpaná.

„Inokedy je to ale celkom zábava, pretože Kubove otázky mi zároveň odkrývajú, ako už v tomto veku uvažuje. Musím povedať, že ma hocikedy prekvapí tým, čo všetko si všimne a ako mu to v hlavičke šrotuje...“ Podľa pediatrov a psychológov je obdobie „prečo“ dôležitým medzníkom.

Signalizuje totiž, že dieťa postúpilo na ďalšiu priečku svojho kognitívneho vývoja, že sa zaujíma o okolitý svet a je zdravo zvedavé. Preto by sme podľa detskej psychologičky Terezy Beníškovej mali túto etapu vítať, hoci je zároveň výzvou pre nás rodičov.

„Ukazuje, že sa dieťa vyvíja tak, ako má. U detí s oneskoreným intelektovým vývojom alebo vývojom reči prichádza obdobie ,prečo‘ neskôr ako v troch rokoch. U detí s inými odlišnosťami vo vývoji nemusí nastať vôbec, tak je to niekedy napríklad u autistov. Na druhej strane niektoré bežne sa vyvíjajúce deti sa nepýtajú ,prečo‘, takže ak u vás toto obdobie nenastalo, nemusíte sa ľakať.“ Väčšina juniorov si ním ale prejde a my s nimi.

1. Rada: Berte to pozitívne!

„Ak ste z večných otázok už unavení, pripomeňte si, že je dobre, že sa dieťa pýta, lebo tým rozvíja svoje myslenie a vy mu môžete pomôcť,“ ponúka Tereza Beníšková porciu pozitívneho prístupu. Keď sme v rámci prípravy tohto článku otvorili tému „obdobie prečo“ na Facebooku Maminky, väčšina prispievateliek sa zhodla na tom, že jednoducho odpovedajú a odpovedajú, dokiaľ nie je dieťa dostatočne nasýtené informáciami.

A že keď je čas a pokoj, baví to vlastne obe strany. Jednak trávite čas so svojím dieťaťom a zase ho o kus hlbšie poznávate, a je to aj príma príležitosť, ako sa môžete dozvedieť kadečo nové. Veď koľko vám toho zo školy uviazlo v hlave napríklad o vesmíre alebo dinosauroch, obľúbených témach azda všetkých malých zvedavcov?

2. Rada: Prijmite pozvanie k hre!

Pretože o tú ide až v prvom rade. Dieťa práve objavilo ďalší spôsob, ako sa spoločne hrať. Preto otázky s gustom reťazí a zakaždým s napätím čaká nielen na to, čo odpoviete, ale predovšetkým, ako zareagujete. Zdá sa vám, že ani poriadne nevypočuje vašu odpoveď a už je tu ďalšia otázka? Nie je to prejav ignorancie, ale toho, že potomok dôsledne dodržuje „pravidlá hry“!

Tá podľa dieťaťa prebieha takto: Ja sa spýtam a mama alebo tato niečo odpovie, čo je zároveň znamenie, že môže nasledovať ďalšia otázka, teda ďalšie kolo tej báječnej a zábavnej hry! Tak ju prijmite a nekazte ju výčitkami, že syn či dcérka „ani nepočúva, čo hovoríte“.

„Niekedy je to z pohľadu dieťaťa skutočne len výmena slov. Má radosť z toho, ako sa striedate a že hra funguje a že ono dokáže hrať ďalej, teda vymyslieť ešte nejakú, akúkoľvek ďalšiu otázku,“ vysvetľuje Tereza Beníšková. „Jednako len niečo z vypočutých informácií v dieťati rozhodne zostáva a ukladá sa do neho.“

3. Rada: Odpovede primerané veku

Beriete si k ruke encyklopédiu či kamaráta Googla? To vás šľachtí, ale pri sotva odrastených batoliatkach vskutku nie je nevyhnutné pripravovať si zakaždým prednášku hodnú akademika. „Nemusíte odpovedať podrobne a vedecky úplne správne,“ ubezpečuje Tereza Beníšková.

„Stačia stručné odpovede primerané veku dieťaťa. Môžu byť i poetické a rozprávkové, záleží na vašom nastavení. Na otázku ,Prečo je v noci tma?‘ sa pokojne dá odpovedať: ,Pretože slniečko šlo spať, ako pôjdeš o chvíľku spinkať aj ty.‘ Alebo môžete stručne opísať, že svieti na druhú stranu zemegule... Zvoľte to, čo je vám bližšie.“

Ako už sme naznačili, rad rodičov berie obdobie „prečo“ ako príležitosť ponoriť sa po rokoch do encyklopédií alebo nejakú obrázkovú, kúpiť potomkovi. A potom „bádať“ spoločne...

4. Rada: Žiadne odmietanie!

Aj keď filozofické rozjímanie nad každou „vystrelenou“ otázkou rozhodne nie je nutnosťou, vyhnete sa i opačnému extrému. Odbiť syna či dcérku lakonickým „pretože bager“ alebo „pre bravčové lečo“ je necitlivé, a hlavne kontraproduktívne. Oslabujete totiž jeho dôveru k vám.

„Potomka a hru s ním tým vlastne odmietame. Dieťa sa tak učí, že nemá zmysel chodiť sa rodiča pýtať na niečo, čomu ešte samo nerozumie a čo ho zaujíma, pretože ho mama alebo otec aj tak odbijú,“ varuje Tereza Beníšková.

Že junior nevie, kedy s bombardovaním otázkami prestať, a vám už z toho brní hlava? V takom prípade je lepšie hru ukončiť. Povedať dieťaťu, že ak bude chcieť, dopoviete si to večer, ráno... a presmerovať jeho pozornosť inam.

„Podstatné je, že sa s dieťaťom zhovárame, že sme s ním a má nás pre seba, ale že mu aj odovzdávame niečo zo svojho pohľadu na svet a na život,“ zdôrazňuje detská psychologička. „Raz budete možno prekvapení, čo všetko sa v dieťati uchovalo a uložilo z týchto pravidelných rozhovorov a ako veľmi prijalo váš svetonázor, váš prístup k svetu.“

5. Rada: Čo myslíš ty?

Všimli ste si, že niektorí ľudia sú majstrami v tom, odpovedať vám otázkou prakticky na čokoľvek, o čom sa im práve nechce hovoriť? Pokiaľ sme v úzkych, je to celkom užitočná taktika, ale obdobie „prečo“ nie je ten prípad. Jednako len pokiaľ hru „na otázky a odpovede“ už hráte dlhšiu dobu, prečo nepostúpiť na ďalší level a začať sa pýtať na jeho názor? 

Ale aby to nebol len ďalší spôsob, ako dieťaťu „zavrieť pusu“! „Na niekoľko prvých otázok by som sa vždy pokúsila odpovedať tak, ako viem,“ odporúča Tereza Beníšková. „Potom sa môžeme spýtať napríklad: ,Čo si myslíš ty?‘ Podľa odpovede poznáme, či syn alebo dcéra o danej veci už niečo vie a ako má informácie usporiadané. Môžeme potom reagovať: ,A ja si myslím, že... ale neviem to presne, môžeme sa potom doma pozrieť na internet, ak budeš chcieť‘.“

Keby sme však zakaždým automaticky (!) reagovali protiotázkou, brali by sme dieťaťu tú peknú hru - rituál, kedy sa ono pýta a mamička alebo ocko zakaždým odpovedajú. „Deti sú vnútorne nastavené na režim a pravidlá, preto ich viac teší hra ,ja sa pýtam, rodič odpovedá‘ ako situácia, kedy je zakaždým nútené vysvetľovať svoj názor.

Tým skôr, že ho napríklad ešte ani nedokáže poriadne sformulovať,“ zdôrazňuje Tereza Beníšková. Preto je dobré pýtať sa „A čo myslíš ty?“ až vo chvíli, kedy nás juniorov pohľad na danú vec naozaj zaujíma. Inak verte, že vaše dieťa bude radšej, keď dodržíte pravidlá tejto jednoduchej hry a budete „donekonečna“ odpovedať...

6. Rada: Tešte sa z výsledkov

Nie, nemyslíme objem znalostí, ktoré dieťa azda získalo. Ale hlavne upevnenie citového puta medzi vami a to, že môžete sledovať, ako sa osobnosť dcérky či syna rozvíja doslova pred očami (a ušami). Podľa psychológov má totiž pýtanie sa „prečo“ minimálne dve funkcie: kognitívne (poznávacie, vzdelávacie) a emocionálne.

Jednak pomáha rozvíjanie celkového prehľadu i spôsobu uvažovania, jednak sa tak dieťa ubezpečuje, že rodič o neho stojí, že ho má rád, že si na neho dokáže urobiť čas... Čo všetko sme teda pre potomka urobili, keď sme posilňovali svoju trpezlivosť a nepodľahli pokušeniu ho odbiť?

„Rozvinuli sme jeho intelekt, podporili zvedavosť a chuť pýtať sa ďalej, premýšľať o svete okolo nás, neudusili sme v ňom chuť k poznávaniu. Dieťa sa ubezpečilo, že mamička s oteckom ho majú radi, že je na svete dobre a že všetko má svoje pravidlá fungovania, že svetu sa dá porozumieť, že to nie je len obrovský neuchopiteľný chaos, ako to dieťaťu niekedy pripadá. Že má zmysel prísť za rodičom, keď si s niečím nevie rady. A že jeho blízkym na ňom záleží... že sa jednoducho narodilo do tej správnej rodiny,“ uzatvára Tereza Beníšková. 

Maminka na FACEBOOKU

Mamičky najviac zaujíma